Zmanipulované trestné stíhanie? Na Slovensku nič nového

 

Na Slovensku si manipuláciu vyšetrovania i dôkazov roky pestujeme a jej páchateľov chránime. 
Keďže som na vlastnej koži zažil čo je to politický nátlak a zastrašovanie vyšetrovateľov, tak počas vyšetrovania zavlečenia syna prezidenta Kováča, ako aj pri vyšetrovaní zločinov spáchaných počas tretej Mečiarovej vlády a tiež sme zažili s kolegami množstvo trestných oznámení s vymyslenými obvineniami na našu adresu s cieľom zastaviť aktívny postup v konkrétnych zločinoch a voči konkrétnym zločincom, preto podporujem všetkých poctivých vyšetrovateľov a prokurátorov v snahe očistiť slovenské prostredie od korupcie a podvodov a zároveň vyzývam všetkých politikov k zastaveniu až hysterických výpadov voči nim. 
 
Pravdaže nemôžeme zabudnúť nato, že sa tu za ostatné tri desiatky rokov a najmä počas troch vlád R. Fica udial abnormálny počet zločinov s manipuláciou priebehu dokazovania, falšovania dôkazov a nezákonných rozhodnutí so záverom „skutok sa nestal“, ktoré sa predsa nemohli udiať bez aktívneho prispenia konkrétnych vyšetrovateľov a prokurátorov. 
 
Takže, manipulovanie s vyšetrovaním, s dôkazmi, úmyselné obvinenia nevinných, utajovanie identity skutočných zločincov, utajovanie skutočných motívov je tu na Slovensku vec verejná a známa od nepamäti. To len naša terajšia pamäť si už nespomína či už zo zábudlivosti alebo si chceme pamätať len to dobré a zlo zo spomienok vytláčame. Takéto zločiny prokuratúra takmer nikdy neriešila, pretože to skrývala za uplatnenie zásady „voľného hodnotenia dôkazov“, teda asi aj takých dôkazov čo boli umelo vyprodukované a teda sfalšované. 
 
Dôvody flagrantného zlyhania zodpovedných osôb či už na pozícii vyšetrovateľov, operatívnych pracovníkov či prokurátorov sú rôzne, od dokázania viny „za každú cenu“ a vylúčenia možného profesionálneho zlyhania, cez osobnú zaslepenosť a nevraživosť alebo čo by si pre kamaráta neurobil a tiež z čisto karieristických dôvodov pre možný funkčný postup, peňažnú odmenu či povýšenie, zakrytie vlastných minulých prešľapov známych ako „skutok sa nestal alebo nie je trestným činom“, pre „očko“ u politikov, no a pravdaže pre vlastný prospech, obohatenie sa, participovanie na koristi. V každom jednom prípade však tieto dôvody môžu byť v rôznej kombinácii, keďže život je nevyspytateľný. 
 
Aby to napriek zložitosti bolo ešte zložitejšie, tak je treba pripustiť, že v niektorých prípadoch môžu byť aj tí zodpovední, či už vyšetrovatelia alebo prokurátori v určitej nevedomosti a môžu byť rovnako manipulovaní niekým z úzadia. 
 
Padni komu padni alebo rozviazané ruky. Po dvanástich rokoch kaliňákovsko – gašparovského bašovania, po obsadení všetkých rozhodujúcich postov v polícii a ich dlhodobej „výchove“ na svoj pokrivený obraz, kde zákony platili len výberovo a fakticky „naši“ sa nikdy nemohli dopustiť trestného činu, čo blahosklonne odobrovali prokurátorskí bohovia pod starostlivým dozorom dua Trnka – Kočner nahradeného pekelníkom z nórskych fjordov, kde korupcia a svojvôľa išla ruka v ruke, v tejto situácii bez akejkoľvek personálnej previerky, očisty a starostlivej kontroly „rozviazať ruky“ takejto polícii a prokuratúre je nielen pochabosť ale až trestuhodná hlúposť. 
 
Až na malé výnimky tu predsa nečakala v štartovacích blokoch polícia s prokuratúrou po správnych personálnych výberoch, politicky nezávislá, odborne zdatná, ošľahaná v zložitých vyšetrovateľských situáciách, sebavedomá a morálne zocelená, ale skupinky na centrálnej, regionálnej i obecnej úrovni prepojené s politikmi a mafiánskymi oligarchami realizujúce svoju „politiku“ a svoje „zárobky“. 
 
Rozviazanie takýchto „rúk“ v mnohých prípadoch reálne môže byť štartérom ďalšieho znásilňovania práva a pošliapania princípu spravodlivosti. 
 
Trocha z histórie. Jedným z „klasických“ prípadov zmanipulovaného vyšetrovania i konečného súdneho verdiktu je prípad z čias hlbokého socializmu, súdeného však už v novej dobe a to je kauza zavraždenej Cervanovej. Celým strapcom dôvodov je faktická neprípustnosť profesionálne zlyhať a nezistiť páchateľov, keďže celý proces operatívneho rozpracovania prikázal a sledoval vtedy samotný Gustáv Husák a za kladný výsledok očakávali rýchlu kariéru, odmenu, skrátka zaskvieť sa. 
 
Prípad, ktorý som už zažil a sčasti som bol aj jeho aktérom bolo vyšetrovanie vraždy farára Štefana Poláka z Boroviec. Prvé dva mesiace som bol vedúcim skupiny vyšetrovateľov a nepripustil som akékoľvek neštandardné pokusy i keď sa operatívci snažili. 
 
K manipulácii vyšetrovania došlo až po tom, čo bol zrušený pôvodný vyšetrovací tím a zredukované jeho počty. Ak niekto tvrdí, že v čase socializmu nebolo možné odoprieť pokyn, tak ho vyvediem z omylu. Urobil som tak, keď po zrušení tímu mi odkázal vtedajší šéf vyšetrovateľov Slopovský, aby som vydal uznesenie o vznesení obvinenia určitej osobe a navrhol ju vziať do väzby. Odmietol som, pretože takéto dôvody k obvineniu neexistovali a s tímu som bol vyradený. 
 
Najhoršie na tom bolo, že na moje prekvapenie návrh okamžite „prisľúbil“ vykonať iný vyšetrovateľ a i s ďalším a skupinou všetkého schopných operatívcov nemôžu byť na výsledok svojej „práce“ hrdí. Obvinenému Machačovi zničili život až jeho mŕtvolu nakoniec našli na železničnej trati. 
 
Po novembri 1989 nastal kvalitatívny posun. Vysokí policajní funkcionári, ale aj nižší výkonní príslušníci sa podľa potreby spájali s vrcholnými predstaviteľmi i nižšími výkonnými spravodajcami, pričom postupne začali vytvárať veľmi silné zoskupenia disponujúce informáciami z agentúrnej siete, odpočúvania, operatívneho rozpracovania a vyšetrovania, pričom podľa potreby do svojich skupín vťahovali iné zložky a to príslušníkov finančnej správy, advokátov, prokurátorov a sudcov. 
 
Pravdaže ich neoddeliteľnou súčasťou boli aj skupiny mafiánov, či silné finančné skupiny a oligarchovia. Pravdaže svoje služby poskytovali aj politikom, ktorí boli alebo sa mohli dostať k moci a tým si zabezpečovali sústavné politické krytie. K samotnej realizácii naplánovaných vrážd využívali členov mafiánskych skupín alebo si vytipovali zločincov-vrahov, ktorých prípady vyšetrovali, avšak si ich ponechávali bez vznesenia obvinenia v „zálohe“, pre prípad použitia. 
 
Už ako riaditeľ krajského úradu vyšetrovania v Bratislave som zažil nátlak policajných funkcionárov, ministerských úradníkov, ministra vnútra, generálneho i dozorového prokurátora, predsedu vlády i riaditeľa SIS, aby sme zavlečenie prezidentovho syna do Rakúska nevyšetrovali v zmysle zákonov, ale podľa ich politických a osobných predstáv a potrieb. 
 
Boli sme bez dôkazov obviňovaní, že rozvraciame štát, chceme povaliť Mečiarovu vládu a konáme na základe pokynov prezidenta SR Kováča. Po našom vyštvaní z polície falšovali dôkazy o fingovanom samoúnose až nakoniec neústavnou amnestiou zmanipulovali výsledok vyšetrovania a zločin odložili s odôvodnením, že pre amnestiu nemožno v trestnom konaní pokračovať. Už vtedy bol jedným z dvoch vyšetrovateľov polície súčasne i tzv. legalizant, príslušník SIS v utajení. A tí siskári, ktorí nás prenasledovali, podávali na nás trestné oznámenia to boli tí, ktorí neskôr boli zo zločinu zavlečenia obžalovaní. 
 
Je treba si len oprášiť staré spomienky nato, ako sa manipulatívne postupovalo pri vyšetrovaní vraždy Roberta Remiáša, keď sa krivili dôkazy, aby sa len preukázal tzv. samovýbuch, že sa nejednalo o vražedné odpálenie výbušného systému upevneného pod osobné vozidlo, ale sa jednalo o technickú chybu palivového plynového systému. 
 
Manipulovanie s vyšetrovaním zo strany prokuratúry pokračovalo po celú dobu vyšetrovania s už obvinenými osobami, keď prokurátorka po skončení vyšetrovania pripustila sťažnosť obhajoby, čím absolútne zmarila výsledky trojročného vyšetrovania. Určite je len náhoda, že vec dozorovala tá istá prokurátorka, ktorá neskôr už ako krajská prokurátorka sedem rokov zabudla podať v závažnom zločine obžalobu. 
 
Po tzv. privatizačnej rabovačke za tretej Mečiarovej vlády „všetky“ trestné oznámenia v rámci Slovenska na podvody v súvislosti s privatizáciou boli odložené – ani jeden skutok nebol trestným činom. Jeden vyšetrovateľ v Bratislave takýchto uznesení vydal vo vyše sto privatizačných prípadoch, ako na bežiacom páse, po mnou iniciovanej kontrole týchto prípadov vyšetrovateľ demonštratívne odišiel na dovolenku do Chorvátska na jachtu jedného z oligarchov. Pravdaže priebeh i výsledky týchto „vyšetrovaní“ boli zmanipulované, začo konkrétne zodpovedali vyšetrovateľ i s prokurátorom. Prokuratúra nikdy tieto podozrenia neriešila. 
 
Počas Dzurindovej vlády. Keď sa nám konečne podarilo v desiatkach privatizačných prípadov vzniesť obvinenie členom Fondu národného majetku a samotným „privatizérom“, mnohým bankovým predstaviteľom ale aj ministrom a vyšším štátnym úradníkom s miliardovými škodami (v Sk), tak som bol z funkcie riaditeľa Úradu boja proti korupcii P PZ odvolaný a pod vedením môjho nástupcu T. Gašpara vyšetrovanie týchto prípadov zakapalo. 
 
Reálne predpokladám, že následne bol postup i dôkazy zmanipulované, keďže takmer žiadne súdne konania neprebehli. Myslíte si, že niekoho v polícii či na prokuratúre čo i len napadlo, aby podozrenie z manipulácie vyšetrovania týchto prípadov začali preverovať? Nie, nikoho, veď im to vyhovovalo a vyhovuje im to dodnes, tak ako zločincom, tak i politikom. Predpokladám, že takéto zahladenie zločinov muselo byť pre „zainteresovaných aktérov“ mastné, predpokladám, že vykúpenie sa predstavovalo niekoľko desiatok miliónov €. Takže naša drina nakoniec nevyšla nazmar! 
 
Pod Ficovou taktovkou. Zo známej režisérskej prvotiny Trnku (videorozhovor Trnka – Počiatek) je už najmenej dva roky orgánom prokuratúry i vyšetrovania známe, že pôvodné vyšetrovanie predaja emisií, ktoré skončilo zastavením trestného stíhania, že skutok nebol trestným činom sa skutočne stal a treba vyšetrovanie obnoviť a páchateľov stíhať. Keďže za týmto predajom bol nielen vtedajší vládny politik ale v ňom lietajú aj niektorí z oligarchov a trestne zodpovední sú aj aktéri rozhovoru Trnka – Počiatek (vedeli o zločine a nič neurobili), tak sa orgány činné v trestnom konaní doteraz tvária, že im to nič nehovorí. 
 
Fakticky v priamom prenose zločinecká skupina ukradla majetok predstavujúci bytovku Glance House, jej vlastníkovi-podnikateľovi Čížovi sa vyhrážali basou a keď sa nepodvolil, tak za pomoci zmanipulovaných dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní bol obvinený i s manželkou z podvodu, načo do procesu vyšetrovania nezákonne vstúpil generálny prokurátor Trnka, ktorý nahral Kočnerovi malú domov a tento za pomoci konkurznej mafie majetok bytovky odklonil do spriaznenej spoločnosti. 
 
Napriek tomu, že prokurátorku musel sudca napomínať, aby nevystupovala ako obhajkyňa Kočnera a súd v svojom oslobodzujúcom rozsudku Čiža a jeho manželky konštatoval, že neboli zadovážené elementárne dôkazy o existencii trestného skutku, tak toto zjavné zmanipulovanie trestného konania štátnymi orgánmi a podvodníkom sa doteraz voči všetkým zainteresovaným ani nezačalo vyšetrovať, teda aspoň doteraz je „ticho po pěšine“. 
 
Ak odmietnete ako advokát ponuku podvodníka „aktívne“ im pomáhať a deliť sa, tak pre vás za hodinku prídu „elitní“ policajti, zadržiava vás, obvinia z vymysleného zločinu a dajú návrh na väzbu, pravdaže v rozpore so zákonmi v priestoroch advokátskej kancelárie urobia prehliadku a trestné stíhanie natiahnu na tri roky, čím vám takmer zničia advokátsky kredit. Je to prípad JUDr. Ernesta Valka PhD., ktorému sa dostalo ospravedlnenia až po jeho zavraždení, pričom však evidentne zmanipulované trestné stíhanie sa nikdy ani nezačalo riešiť. Určite je len náhoda, že dozor nad prípadom vykonávala tá istá prokurátorka z prípadu R. Remiáša. 
 
A takýchto veľmi čudných vyšetrovateľských praktík s falšovaním dôkazov a manipulovaním vyšetrovania je viac, len si spomeňme na už odsúdeného krivého svedka, ktorý bol len náhodou švagrom riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminality Prezídia PZ a tento „univerzál“ falošne svedčil v niekoľkých vraždách vyšetrovaných týmto úradom, alebo na vyšetrovanie prípadov podvodov s DPH M. Kočnera a spol., pričom známa dvojica vyšetrovateľov Jombík s Barochovským nikdy nič trestné nenašla. A nezabudnime na podvod Tipos-Lemikon s uliatymi 400 miliónmi Sk, v ktorom sa o beztrestnosti na videu dohodli Trnka s Počiatkom. 
 
Súčasnosť. A tak si tu spokojne na tom Slovensku žijeme, prípady sa pekne sypú jeden za druhým, prokuratúra pevne drží opraty zločinu v svojich rukách a teda neviem prečo práve teraz sa musí schádzať „ústavné kolégium“ a robiť z toho pomaly ohrozenie základov republiky a demokracie, ibaže by tými „základmi“ boli V. Pčolinský, Beňa, Gašparovič, Makó, Gašpar, Bodor, Hraško, Krajmer, D. Kováčik, Brhel, Lučanský, Zoroslav Kollár, Jankovská, Kočner, Rusko, Slobodník …
Jozef Šátek, bývalý špičkový vyšetrovateľ Polície SR