Kniha Martina Hanusa môže slúžiť ako cenná inšpirácia všetkým začínajúcim autorom brakovej literatúry faktu.
ako základný manuál ponúkame krátky prehľad niekoľkých kľúčových bodov, ktorých by sa mali takíto autori v čo najväčšej miere držať:
1. Striktne a dôsledne vychádzať z operatívnych, vyšetrovacích a súdnych spisov ako z absolútne dôveryhodných zdrojov. Ak sa však ukáže, že nejaká časť spisu nám nevyhovuje, pružne zmeniť prístup. Ak bola nevyhovujúca časť spisu nezákonne ukrytá (napríklad v archíve v Levoči), potom túto časť spolu s Najvyšším súdom SR ignorovať, alebo ju označiť za pravdepodobne zmanipulovanú. Ak sa v pôvodnom spise nenachádza vôbec nijaká zmienka o Nitranoch, označiť to za možný dôkaz manipulácie.
2. Nepýtať sa, či bolo v princípe možné manipulovať s vyšetrovacím spisom tak, aby z neho zmizli všetky zmienky o viac ako desiatich ľuďoch. Nijakým spôsobom nepripustiť, že nepodložené reči o hrubej a zásadnej manipulácii s pôvodným spisom majú všetky znaky konšpiračnej teórie. Naopak, označiť za konšpiračnú teóriu všetko, čo hypotézu o manipulácii s pôvodným spisom spochybňuje. Nezastavovať sa na polceste a označiť za konšpiračnú teóriu úplne všetko, čo hovoria oponenti.
„Kniha Martina Hanusa môže slúžiť ako cenná inšpirácia všetkým začínajúcim autorom brakovej literatúry faktu.“
3. Operatívny spis obsahujúci výrazné dôkazy postupnej konštrukcie celého prípadu vydávať za spis dokazujúci nepredpojaté riešenie prípadu. Magnetofónový záznam výsluchu, ktorý bol začiatkom tohto „riešenia“, označiť za definitívnu bodku za prípadom. Neprítomnosť násilia, nezákonných vyhrážok a neprimeraného nátlaku v tomto rozhovore predkladať ako nepriestrelný dôkaz neprítomnosti týchto prvkov v celom vyšetrovaní. Jasné slová svedkyne o strachu z vyšetrovateľov interpretovať ako priznanie strachu z páchateľov.
4. Logiku fackať často a silno. Zovšeobecňovať odvážne až udatne, implikáciu používať ako štylistickú ozdobu. Svoje tvrdenia dokazovať poukazovaním na ich pravdivosť. Argumenty protivníkov vyvracať niekoľkými irelevantnými vetami alebo odsekmi, po ktorých sa tieto argumenty vyhlásia za vyvrátené.
5. Nechať si potvrdiť svoj názor v rozhovoroch s vhodnými ľudmi. Nikdy, ale naozaj nikdy, neoslovovať druhú stranu.