Súdna patológia 2 – Kauza Cervanová – 27. časť

Súdna patológia 2 – Kauza Cervanová – 27. časť

Nie je známy prípad, kde by súdy rozhodovali proti záverom súdnych znalcov a ich expertíz. Za to, čo spáchali JUDr. Kliment s JUDr. Michálikom by mali byť trestne zodpovední, pretože Kauza Cervanová je novotvar recidívy 50-tych rokov.

Pokračovanie.

 

Dôkaz č. 5 – MUDr. Porubský v roku 1993 druhýkrát mení a dopĺňa svoj posudok

Píše sa rok 1990. Padol Berlínsky múr, s ním komunizmus a samozrejme aj Kauza Cervanová. Federálny Najvyšší súd ČSFR nachádza v jej rozsudkoch 73 vážnych pochybení premietnutých v 73 porušeniach zákona. Padla i štátna bezpečnosť, ale nie jej orgány. Zločinci zostávajú, úradujú naďalej, komunisti po 22 rokoch opäť prevracajú kabáty. 

Pred senátom pána JUDr. Vladimíra Vlčeka sa im v rokoch 1991-5 zjavne nedarí. Nekompromisný sudca sa nikým nebaví a nenecháva ovplyvňovať.

S MUDr. Porubským sa po 10 rokoch konečne stretávam. Po prvý raz sa mi naskytá možnosť ho vidieť a počuť. Čo sa dozvedám je šokujúce.

Žoviálny pánko sa usmieva a odpovedá ako by bol medzi „svojimi“. Je predsa patológ. Ak ho z konceptu nevyviedla poprava štyroch nevinných, neexistuje naozaj nič, čo by ho mohlo ešte rozrušiť. Tvári sa, akoby si prišiel podebatovať.

Oznamuje, že na súd v minulosti neprišiel, pretože ho nik nepozval. (V okamihu som si spomenul na slová môjho obhajcu JUDr. Gašpara Arbéta, ktorému som sa sťažoval na hrubé  a násilné zaobchádzanie  vyšetrovateľov Hanka a Hubceja a prosil ho, aby nedovolil bez jeho prítomnosti vykonávať tzv. výsluchy. Odpovedal mi: „Možem prísť len vtedy, keď ma predvolajú.“)

Odvoláva sa na svoje písomnosti z rokov 1976, 1982 a 1983. Svoj posudok doplňuje nasledovným vyjadrením:

Pokiaľ ide o stopy po znásilnení, tie sme nezistili. Ale nemožno ich vylúčiť v dôsledku hnilobných zmien.“

Vyhlasuje, že pitva nebola zameraná na znásilnenie. V kruhoch súdnych patológov vyvoláva jeho vyjadrenie viac pohoršenia než úžas, pretože primár Porubský popiera základné princípy postupov súdneho lekárstva.

Jednoznačne a opäť v rozpore s pitevným protokolom tvrdí, že na poškodenej mohla byť pred smrťou vykonaná súlož. 

Zásadne mení  význam svojho nálezu z roku 1976.

Keby si „sudca“ Kliment niekedy prečítal trestný spis, vrátane posudku Koklesa a Porubského, určite by sa z neho dozvedel, že obaja znalci vylúčili nielen znásilnenie, ale aj súlož a akúkoľvek sexuálnu manipuláciu. 

Súd sa teda zaoberá dokazovaním dvoch súloží. Tej nezistenej v roku 1976 a tej pripustenej v roku 1982.

Sudcovia by mali vysvetliť prečo veria klamárovi, ktorý konfiguruje svoj nález v súlade s osnovami štátnej bezpečnosti, ale odmietajú skutočného znalca prednášajúceho patológiu na niekoľkých univerzitách.

V Kauze Cervanová nemusia. Ťahajú za spoločný povraz sprisahania.

Súd spokojný, obhajoba nie.

Výmena predsedu senátu pána JUDr. Vladimíra Vlčeka je účelová. Odvolanie zákonného sudcu napádam vo svojom odvolaní.

Nasledujú obštrukcie. Súdny proces pokračuje po 6 rokoch prieťahov a troch či štyroch výmenách predsedov senátov. Kauzu odmietajú pojednávať. Po tom, čo všetci obžalovaní podávajú sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva proti prieťahom. Nakoniec jeden sudca predsa len kapituluje. Prípad pristál na stole pani predsedníčky senátu JUDr. Soni Smolovej. Predsedníčkou senátnej poroty sa stala jej prísediaca, JUDr. Jana Serbová.

 

Dôkaz č. 6 – Rok 2003, súdny znalec Porubský tretí raz mení svoj posudok

Posudok je pred senátom pani JUDr. Soni Smolovej odôvodňovaný druhýkrát ústne. Znalec sa odvoláva na to, čo napísal v rokoch 1976, 1982, 1983 aj protokolárne zaznamenal pred súdom v roku 1993 .

S nechuťou, ale opäť upresňuje a doplňuje svoje vyjadrenie. Na otázku, či mohlo byť na poškodenej vykonané viacnásobné opakované znásilnenie viacerými mužmi, odpovedá:

„Ak by bolo znásilnenie sprevádzané hrubým násilím, ktoré by zanechalo stopy na tele, vzdor pokročilým hnilobným zmenám, tak by to bolo prípustné. My sme však takéto stopy nenašli, preto sme formulovali v našom posudku, že súlož aj s viacerými mužmi je možná bez stôp násilia /číslo listu 1 000, strana 15 súdnej zápisnice zo dňa 4. 2. 2003/“:

Akoby sám pre seba, znalec Porubský sa nenecháva vyviesť z konceptu. Monotónne si popod nos hudie o súloži, hoci na lavici obžalovaných sedí 6 osôb obžalovaných z opakovaných a hromadných znásilnení, ktoré mali byť dokonca motívom vraždy.

To čo sa odohráva na súdnom procese v Kauze Cervanová nie je scéna z Kafkovho procesu, ale krutá realita socialistickej justičnej mašinérie úradujúcej ešte aj v súčasnosti. Počas stoviek nekonečných hodín opakovaných pojednávaní nepadla o znásilnení ani len jedna jediná zmienka. Ani jeden prokurátor či sudca sa znalca nikdy neopýtal, či bola Ľudmila Cervanová znásilnená.

Naopak. Vzniká veľmi zaujímavá situácia. Spoločnosť sa práve dozvedá, že znalec Porubský pripúšťa viacnásobnú, opakovanú, ale nežnú súlož. Súd ju považuje za znásilnenie. Niečo doposiaľ nepoznané.

Hlavné pojednávania sa teda niesli v témach alternatívnych súloží, ale rozsudky pojednávajú výlučne o znásilneniach.

Jediná veta a jediné kľúčové slovo a všetko sa javí v úplne inom svetle. Konštrukcia Valašíka sa rúca a „znalec“ Porubský sa po 27 rokoch vracia k meritu veci.

Zdá sa, že mu stále nedochádza, že obžalovaní boli poškodení na svojich právach výlučne jeho pričinením, že boli odkrágľovaní na základe vopred dohodnutých inotajov a hádaniek na ktorých sa zločinne podieľal, že v neľudských podmienkach prišli o 57 rokov života, rodiny, ich deti o otcov, pokiaľ on a jemu podobní pokojne spávali a natáčali svoje posudky a rozsudky v smere vetra a požiadaviek štátostrany.

S poukazom na číslo listu 1 832 trestného spisu znalcovi Porubskému pripomínam, že v patologickom protokole je popísaný stav vonkajších pohlavných orgánov pitvanej mŕtvoly. Vyzývam ho, aby sa k veci podrobne vyjadril.

Dôkaz, že pohlavné orgány neboli hnilobne zmenené, ako sa píše v rozsudkoch, prichádza po 21 rokoch. Má jednoznačnú hodnotu pre inú dohru a iné rozhodnutie, než boli tie doterajšie.

Dozvedáme sa, že rozlíšiteľnosť povrchu pohlavných orgánov Ľudmily Cervanovej bola voľným okom jasne viditeľná, čitateľná a zadefinovaná do pitevného protokolu.

Hymen anuláre s hladkými okrajmi neznamená, že Ľudmila Cervanová bola pred smrťou pannou, ako to v knihách všetečných múdrostí opisovali naslovovzatí „odborníci“  na ženské pohlavné orgány JUDr. Kliment s mgr. Tóthom.

Pitevný nález anulárneho hymenu s trhlinou siahajúcou až k báze s hladkými okrajmi popisuje jeho anatomický tvar, ale aj zreteľne viditeľný a rozlíšiteľný povrch. Pri hnilobných zmenách by neboli viditeľné.

Práve toto zistenie je kľúčovým dôkazom, že nález patológov bol účelovo zmenený, hoci pohlavné orgány neboli hnilobným procesom napadnuté, tobôž nie zmenené. Sú jednoznačne intaktné. Hnilobný proces prebiehal len na miestach prístupu vzduchu a vody:

Primár Porubský ďalej vypovedá:

„Hnilobné zmeny, ktoré sme zistili, sa týkali povrchu kože, ktorá sa cárovite olupovala hlavne na miestach prístupu vody, resp. potom vzduchu. Orgány, ktoré neboli tak vystavené hnilobe, neboli takto ťažko zmenené! tvrdenie je v rozpore s tvrdením znalca pred súdom v roku 1983 ! – a preto bolo možné zistiť aj na vnútorných genitáliách stav hymenu, vzhľadom na to, že pri každej mŕtvole ženského pohlavia takéto zistenia pri pitve vždy robíme.“

Opäť tvrdenie, ktoré je v rozpore s jeho predošlým vyjadrením v roku 1993, kde znalec vypovedal, že piva nebola zameraná na znásilnenie.

Pozor! Nasleduje kľúčová výpoveď:

„Mohli sme preto vzdor hnilobným zmenám posúdiť stopy násilia aj na vonkajších genitáloch, ktoré sme nenašli.“ 

Uvedené sa nachádza na čísle listu 1 001, strana 16 súdnej zápisnice zo dňa 4. 2. 2003:

Čo to znamená?

Znamená to, že žena, ktorej mŕtvolu Porubský prehliadal nebola pred smrťou vystavená žiadnemu násiliu. Nik ju neznásilnil, nik s ňou nesúložil a nik na nej nevykonal ani žiadnu sexuálnu manipuláciu.

Znalec Porubský sa po 27 rokoch vracia k svojmu pôvodnému nálezu. Súdu predkladá usvedčujúci dôkaz.

Ten jednoznačne vypovedá, že súdni patológovia MUDr. Vladimír Porubský a MUDr. Martin Kokles v Kauze Cervanová pred Krajským súdom v Bratislave opakovane, trestuhodne a krivoprísažne klamali.

Zároveň však predložil aj dôkaz, ktorý čosi vypovedá o morálnom stave a etike slovenského súdneho lekárstva.  Nielen to. Výpoveď Porubského čosi naznačuje aj o prípravnom konaní, prokurátorskom dozore a v neposlednom rade etickom a morálnom stave sudcov pre prípravné konanie. Vyjadrenie 3 obžalovaných, ktorí sa k znásilneniu Ľudmily Cervanovej „doznali“ bolo potrebné vysvetľovať. A súd bol povinný sa ich sťažnosťami zaoberať.

Doznania z donútenia sú preukázané svedectvom pitevného protokolu, pretože nie je možné sa doznať k niečomu, čo objektívne neexistuje.

Sú potvrdené sťažnosti obžalovaných pred všetkými súdmi. Podporný dôkaz o pracovnej verzii bol nájdený v Kaniciach.

Ak neexistuje znásilnenie, neexistuje ani motív vraždy. Na to však mali odpovedať súdy, nie účelové záprahy zregrútovaných podvodníkov a grázlov literárnych ambícií.

Znalec Porubský nie je homeopat ani psychológ. Nedisponuje tým arzenálom argumentačných prostriedkov, akému rozumie skorumpovaný psychológ v službách skorumpovaného sudcu, či skorumpovaný sudca pritakávaním skorumpovaného psychológa. Súdna patológia je totiž exaktná veda nie Rorschachova tabuľka, ktorej rozumie len Kliment, JEHO znalci a pritakávači.

Vladimír Porubský to pred kamerou Roberta Kirchhoffa bezpečne potvrdzuje:

„My sa dozvieme z tej mŕtvoly všetko, hovorí vždy pravdu a my to od nej dostaneme. Samozrejme, keď vieme, ako na to.“

Svedectvo MUDr. Porubského pred súdom je objektívnym a nezvratným dôkazom, že súdy sa v minulosti nevysporiadali so skutkovým stavom a zásadnou otázkou.

Neochota hľadať pravdu sa ako bumerang vracia. Je ich vlastnou hanbou i potupou. Ale je aj obžalobou tých, ktorí sa pod vinu ktoréhokoľvek z odsudzujúcich či opravných rozsudkov niekedy podpísali.

Klamár Kliment usvedčil všetkých, bez výnimky a to priamo na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, kde prehlásil, že Kauza Cervanová sa prostriedkami trestného práva nedala odôvodniť .

Potvrdil, že Kauza Cervanová je neospravedlniteľný justičný zločin. 40 rokov na to upozorňujem.

Nedošlo tu k žiadnemu omylu. Došlo k trestnému činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, k mareniu spravodlivosti a úmyselnému pošliapaniu sudcovskej prísahy. Bez servítky na ústach to potvrdzuje bývalý minister spravodlivosti a predseda Najvyššieho súdu JUDr. Harabín:

 

Ani jeden zo sudcov nehľadal pravdu. Falošnou kolegialitou sa spoločne podieľali na účelovej likvidačnej diskriminácii nevinných osôb.

Doznanie „sudcu“ Klimenta pred Ústavnoprávnym výborom je doznaním spolupáchateľa justičného lynču, pretože ak neexistujú zákonné prostriedky trestného práva pre dokázanie mojej viny, mal som byť spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený. Nielen ja. Z podlostí Milana Valašíka vypadávajú aj Stanislav Dubravický a Juraj Lachmann, ak do Prievozu neprišli na Prage V3S Potravinostavu vo Zvolene, ktorou jeden z nich v dopoľudňajších hodinách  vozil betón.

Zásadný výrok popísaný na str. 67 rozsudku Krajského súdu:

 „Nebolo možné, vzhľadom na pokročilú hnilobu, zistiť drobné stopy násilia. Pri prehliadke pohlavných orgánov neboli zistené žiadne stopy násilia, ktoré by svedčili o násilí hrubom, povrchové známky nebolo možné zistiť…“

je obludná lož. Nekorešponduje so súdnou zápisnicou.

Ako je možné, že zásadná otázka viny je v rozsudku Krajského súdu v rozpore so súdnou zápisnicou dodnes nik nevysvetlil.

Na základe čoho a kým som bol usvedčený zo znásilnenia a vraždy Ľudmily Cervanovej v rozsudkoch pani Dr. Smolovej či Dr. Michálika nie je možné dohľadať.

Podobne, ako v Kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, aj v Kauze Cervanová údajne došlo k vnútrosenátnemu konfliktu.

Údajne.

Ak je to pravda a ja verím, že to pravda je, potom je tu otázka, kto vnútrosenátny puč proti predsedníčke senátu zorganizoval a názor „väčšiny“ senátu presadil. Ak naivne predpokladám, že nebol dielom tzv. „sudcov z ľudu“, inými slovami 3 poskokov gottwaldovskej socialistickej mašinérie a záložnej poroty, moja úvaha je namieste.

Lenže pozor! Porotné súdnictvo v Slovenskej republike nikdy neexistovalo. Nemohlo byť teda ani uzákonené, hoci „sudcovia z ľudu“ v drvivej väčšine prípadov názor predsedu senátu povinne rešpektovali a zdieľali. O systémovom nastavení nie je dnes žiadnej pochybnosti.

Pani doktorka Smolová, predsedníčka senátu s dlhoročnou praxou veľmi dobre vedela, čo rozsudok tvorí, aké má náležitosti aj ako je potrebné ho odôvodniť a vysvetliť. To sa v Kauze Cervanová nestalo.

Známa sudkyňa mi kedysi pošepla: „Keby som takýto rozsudok niekedy napísala, predseda súdu by ma odral z kože. Je to niečo nemysliteľné! “

Tzv. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: Z-2 1T 36/90 je administratívny výťah niektorých výpovedí z prípravného konania opečiatkovaný udeleným trestom. Na rozdiel od predsedu Michálika odôvodnenie predsedníčky senátu sa nachádza na stranách 87, 88 a 89 tzv. rozsudku. Tvoria ho len 3 stránky z 91 stranového elaborátu. Súd nič nezdôvodňuje. Oznamuje, komu v konaní uveril a komu neuveril, ale neuvádza prečo.

Po krágľovačke spáchanej na Krajskom súde v Bratislave boli v súvislosti s Kauzou Cervanová na Najvyšší súd SSR a SR povýšení 2 sudcovia. JUDr. Jozef Bilčík po roku 1983 a JUDr. Jana Serbová po roku 2004.

Súd je spokojný, obhajoba nie. Som pripravený a oznamujem, že sa proti takémuto „rozsudku“ budem odvolávať a naďalej brániť.

Kým sa vec dostáva na Najvyšší súd SR, píšem a podávam odvolania s dvoma dodatkami. Rovnako ich podávajú aj dvaja moji obhajcovia v plnej moci.

Medzitým sa udiali veci, s ktorými nik nerátal. Po 23 rokoch sa s pánom JUDr. Böhmom dostávame do podzemia policajných archívov Ministerstva vnútra SR v Levoči. Rovnako sme oslovili renomovaného súdneho znalca a patológa pána MUDr. Patrika Fialu PhD., pretože vyjadrenia „znalca“ Porubského je potrebné analyzovať a  súdu detailne vysvetliť.

To čo sa dozvedáme, je opäť niečo, čo s bežnou súdnou praxou a slušnosťou štátnych orgánov nemá nič spoločné.

 

Pokračovanie nabudúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu