Korunný dôkaz – miesto vraždy nesedí

Kauza Cervanová – vymyslené miesto vraždy + doteraz nezverejnený kľúčový dôkaz

Podľa oficiálnej verzie (zdroj: rozsudok KS 2004, s. 89) mali Cervanovú odsúdení Nitrania odviezť do Kráľovej pri Senci, kde ju mali hodiť do termálneho jazierka a utopiť. Následne ju mali preniesť do riečky Čierna Voda, pričom v tejto riečke mala obeť plávať cca 2 km až po miesto nálezu, kde bola dňa 14. 7. 1976 nájdená. Čo ale na to hovoria výpovede, dôkazy a zdravý rozum?

Výpoveď hrádzového strážnika

Ide o výpoveď hrádzového strážnika Jána Košíka zo dňa 15. 7. 1976 (levočský archív), ktorý v dňoch 12. až 13. júla 1976 vykonával kontrolu toku, pričom išlo o úsek, ktorý by musela mŕtvola Cervanovej preplávať, ak bola utopená v jazierku a následne hodená do riečky Čierna Voda. Čo teda vo svojej výpovedi uviedol?

– ako jasne vidieť,  svedok Košík v dňoch 12. až 13. 7. 1976 nielenže nevidel plávať mŕtvolu, alebo odevné zvršky, ale nevidel ani žiadnu zachytenú mŕtvolu

Výpoveď pracovníka povodia Dunaja

Ide o výpoveď pracovníka Františka Bučka zo dňa 16. 7. 1976 (kanický archív):

– ako jasne vidieť, pracovník vzhľadom na štuple vylúčil možnosť splavovania mŕtvoly a súčasne konštatuje, že pri splavovaní by mŕtvola musela byť dotlčená od kamenia (mimochodom, aj MUDr. Fiala vo svojom znaleckom posudku na s. 51 uvádza, že kamenisté dno a pohyb mŕtvoly, zvyšujú predpoklad porušenia integrity povrchu jej tela)

– pri pitve sa však našlo len niekoľko výronov (viď zápisnicu o súdnej pitve)

– tu si treba všimnúť aj zmienku o chemickom rozbore vody, pretože sa tomu budeme ďalej venovať

– o tom, že mŕtvola mala splavovať cca 2 km sa píše v obžalobe:

Miesto nájdenia Cervanovej vecí

V zverejnenom rozsudku KS z r. 2004, sa na s. 65 uvádza výpoveď svedka VINCENTA TANKA: „uviedol, že dňa 11. 7. 1976 našiel na smetisku pri moste rieky Čierna Voda… väčšiu čiernu kabelu… Keď dňa 14. 7. 1976 bola nájdená mŕtva žena, matka vzala túto tašku a išla ju zahodiť do lesíka, do vody mŕtveho ramena. Uviedol, že v taške ani v jej blízkosti neboli žiadne nohavice alebo rifle. 24. 8. 1982… doplnil výpoveď v tom smere, že… Tašku mali doma asi 3 dni a potom ju odniesli na MNV. Zhodne vypovedal aj na hlavnom pojednávaní 16. 1. 2003.“.

Fotografia z roku 1976 z kanického archívu, s jasne vyznačeným miestom nájdenia mŕtvoly a miestom nájdenia jej vecí:

– ako jasne vidieť, Cervanovej veci sa našli v blízkosti nálezu mŕtvoly

Ako sa mali veci na smetisko podľa oficiálnej verzie dostať? Na s. 54 obžaloby sa uvádza:

Tu vyskakuje hneď niekoľko absurdít:

– Čo je to za nezmysel, že by páchateľ so spolupáchateľom išiel na druhý deň k rieke Čierna Voda vyhodiť na smetisko, ktoré je na viditeľnom mieste, corpus delicti?

– Ako by mohla takáto hlúposť napadnúť Romanovi Brázdovi, ktorý mal mať podľa znaleckého posudku IQ 122?

– Naozaj išlo o takú náhodu, že by mŕtvola preplávala cca 2 kilometre a zastavila sa akurát pri svojich veciach?

– Nenasvedčuje to skôr tomu, že obeť bola utopená v rieke Čierna Voda niekde blízko smetiska a jej veci boli následne na toto smetisko odhodené?

Rozbor vody

Teraz si v súvislosti s otázkou miesta utopenia posvietime na najsilnejší dôkaz (nedávno nájdený v kanickom archíve, doteraz nezverejnený), ktorý súdy nemali k dispozícii. Ide o jasný dôkaz toho, že mŕtvola bola utopená v rieke Čierna Voda a nie v termálnom jazierku. Najprv si však uvedieme niekoľko dôležitých okolností.

NS ČSFR v r. 1990 prikázal krajskému súdu (KS), na s. 9 rozsudku KS z r. 2004: „… savysporiadať s pochybnosťami o správnom zistení miesta činu.“. V zverejnenom rozsudku NS ČSFR sa na s. 15-16 píše, že:V trestnom spise… chýba dokumentácia a výsledky hydrobiologickej expertízy dvoch vzoriek vody odobraných dňa 16. 7. 1976 rieky Čierna Voda v okolí miesta nálezu mŕtvoly Ľ. CervanovejTento nedostatok akcentujú výsledky hydrobiologického rozboru vzoriek vody odobraných dňa 20. 11. 1981 z termálneho jazierka na katastri obce Kráľová pri Senci,… tým, že sa prekrývajú s pitevným nálezom jednotlivých druhov rozsievok v pečeni a pľúcach zomrelej len sčasti. Tieto súvislosti sú zdrojom úvah, či pitevnému nálezu nezodpovedajú viac hydrobiologické pomery zo vzoriek vody z rieky Čierna Voda, než z termálneho jazierka a tým aj zdrojom pochybností obvinených o správnom zistení miesta činu a objektivity preukazujúcich ho dôkazov… Doplnenie vyšetrovacieho spisu rozborom vzoriek vody odobraných v r. 1976 z  rieky Čierna Voda sa preto javí… dôležité.“. Vzorky vody z jazierka boli odobrané dňa 20. 11. 1981.

V rozsudku KS z r. 2004, sa na s. 8-9 píše, že: V trestnom spise je potrebné zadovážiť výsledok hydrobiologickej expertízy vzoriek vody odobratých z rieky Čierna Voda… Na základe ich zadováženia sa bude potrebné vyporiadať sa s pochybnosťami o správnom zistení miesta činu.“. Na s. 68-69, sa uvádza, že z posudku súd zistil, že z termálneho jazierka boli odobraté vzorky dňa 20. 11. 1981. V tejto súvislosti sa konštatuje, že: Druhové zloženie rozsievok v roku 1976 oproti roku 1981 mohlo byt odlišné/č.l. 1848-1851/. V zmysle pokynov NS ČSFR sa KS pokúsil doplniť dokazovanie zadovážením výsledkov z odberu vody v r. 1976, ktorý sa podľa záznamov o ohliadke miesta činu vykonal… súd zistil, že ani v archíve sa poznatky o tomto odbere nenachádzajú. Z uvedeného dôvodu nebolo možné v tomto smere doplniť dokazovanie.“.

posudku MUDr. Fialu sa v tejto súvislosti na s. 7 uvádza, že: „z Protokolu o obhliadke miesta nálezu mŕtvoly vyplýva, že úkon riadil dňa 16. 7. 1976 vyšetrovateľ VB por. Šimora a ktorý vykonal také opatrenie, že z rieky Čierna Voda boli odobraté vzorky vody z dvoch miest do 2 litrových fliaš a zaslané na expertízu.“. V tejto súvislosti je zaujímavá výpoveď svedka Šimoru na krajskom súde, kde povedal (s. 80 zverejneného rozsudku KS z r. 2004): Nevedel sa vyjadriť k okolnosti, či boli v roku 1976 brané vzorky vody na rozbor.“.

V Kaniciach sa nedávno našiel utajený znalecký posudok KÚ VB Praha, zo dňa 21. 12. 1977, v ktorom sa okrem iného vyhodnotilo aj biologické osídlenie vzoriek vody odobraných dňa 16. 7. 1976 v mieste nálezu mŕtvoly v rieke Čierna Voda z hľadiska výskytu rozsievok a vo vzťahu k nálezu rozsievok pri pitve:

– Ako zo záveru posudku jasne vyplýva, miesto utopenia je totožné s miestom nálezu mŕtvoly, nakoľko sa vo vzorkách vody z miesta nálezu obete preukázala prítomnosť všetkých, v pitevnom protokole zmienených rodov rozsievok (Nietzschia, Cyclotella a Fragilaria).

Pre porovnanie je potrebné sa pozrieť aj na hydrobiologický posudok vzoriek vody odobranej z termálneho jazierka dňa 20. 11. 1981, vypracovaný znalkyňou RNDr. M. Holobradou:

– Tu si treba všimnúť, že prekrytie výsledkov vzoriek vody z termálneho jazierka z r. 1981 s pitevným nálezom jednotlivých rodov rozsievok bolo len čiastočné: pitva preukázala prítomnosť troch rodov rozsievok (Cyclotella, Fragillaria a Nitzschia), pričom rozbor vody z jazierka preukázal len prítomnosť jedného rodu (Nitzschia).

– Ďalej je potrebné si všimnúť, že znalkyňa konštatuje, že kvantitatívne zastúpenie rozsievok sa počas roka výrazne mení – v chladnejších mesiacoch (tieto vzorky boli odobraté v novembri) býva počet rozsievok vo vode väčší, v teplejších mesiacoch sa vyskytuje len malý počet rozsievok.  Obeť bola utopená v júli, čiže vtedy musel byť počet rozsievok v termálnom jazierku ešte menší, ako sa zistilo pri tomto rozbore!  Tiež je potrebné uviesť, že znalec MUDr. Fiala uvádza na s. 36 súdnoznaleckého posudku, že „vyšetrovať vodu z jazierka s veľkým časovým odstupom nemalo žiadny význam.“.

– Tu sa preto natíska otázka: ako je možné, že obžaloba konštatuje, že obsah rozsievok vo vnútorných orgánoch obete nasvedčuje tomu, že obeť bola utopená v termálnom jazierku v Kráľovej pri Senci?!

Kocúrove vysvetlenie jazierka

Ako sa teda dostalo jazierko do hry? Ak to bolo celé vykonštruované, prečo by si to vyšetrovatelia komplikovali tým, že vyfabrikujú ďalšie miesto činu? Táto otázka je síce nadbytočná, nakoľko, ako sme videli – dôkazy, výpovede a zdravý rozum hovoria jasne v prospech toho, že mŕtvola bola utopená niekde v blízkosti miesta nálezu, teda v riečke Čierna Voda, no aj napriek tomu sa pozrime, ako vysvetľuje jazierko Kocúr vo svojej záverečnej reči pred KS, na s. 6: „Keď som mal popísať miesto vraždy, uviedol som jazerá pri Senci. Tak som si to zapamätal z počutia. Oni z toho urobili termálne jazierko v Kráľovej pri Senci. Dostal som otázku: „Lenže mŕtvola bola nájdená v potoku Čierna Voda, tak ste ju museli prenášať.“. Tak som povedal vyšetrovateľom, že sme ju prenášali. Mne to vtedy už bolo jedno aký nezmysel poviem. Neveril som, že tieto výmysly niekto zhltne. To som ale nevedel, čo sa stane. Pôvodné vzorky vody odobraté z potoka Čierna Voda, ktoré dokazovali, že mŕtvola bola utopená v tomto potoku zmizli. Nikdy by som sa nedozvedel, že tie vzorky sedeli s miestom nálezu mŕtvoly, keby mi to nepovedal môj bývalý vyšetrovateľ Gerbel pri uzatváraní spisov. On sa vlastne preriekol. Na HP pred týmto senátom pripustil, že je možné, že so mnou o vzorkách hovoril. /č. 1. 56/. Prečo museli tie vzorky zmiznúť? Preto, aby sa mohlo neskôr tvrdiť, že vyšetrovatelia sa o mieste utopenia dozvedeli až odo mňa.“.

Záver

V súvislosti s vraždou boli Nitrania odsúdení len na základe doznávajúcich výpovedí a usvedčujúcej výpovede Zimákovej (viď rozsudok KS z r. 2004 a rozsudok NS SR z r. 2006), pričom v týchto výpovediach sa uvádza ako miesto vraždy termálne jazierko v Kráľovej pri Senci. Ale ako sme videli, rozbor vody z roku 1976 ukázal, že miesto nálezu obete (rieka Čierna Voda) je identické s miestom jej utopenia, čomu nasvedčujú aj výpovede svedkov Košíka a Bučka z roku 1976, ako aj fakt, že obeť bola nájdená v blízkosti svojich vecí. Je teda zrejmé, že miesto vraždy, uvedené v oficiálnej verzii je vymyslené. Toto celé nahráva tvrdeniu, že výpovede, v ktorých sa uvádza ako miesto vraždy termálne jazierko, boli falošné a vynútené.