Doc. PhDr. Gejza Dobrotka CSc. na hlavnom pojednávaní o vyšetrovateľoch:
„… to si naozaj mohli odpustiť. K dosiahnutiu doznania existovali aj iné psychologicky účinné (!!!) prostriedky (než kŕmiť Andrášika sračkami Fagana).“
Kauza Cervanová sa procesne vyvíjala pod taktovkou Majstra kata. Jeho tzv. svedectvo dostalo priestor, aký nebol súdnemu znalcovi nikdy udelený.
Dobrotka bol prítomný pri blúznení Romana Brázdu, vysvetľoval (za neho) protirečivé a zjavné bludy, obhajoval zmeny výpovedí k horšiemu, zastával Janžetiča, popritom Brázdu priebežne pozoroval a kontroloval. Keď bolo potrebné, pojednávanie nechal prerušiť. To najpodstatnejšie sa skrývalo za hranicou psychologickej analytiky. Lživé výstupy dôkaznej tiesni sa stávali rozhodujúcimi, hoci boli nelogické a protirečivé.
Až potom došlo k vypočutiu súdneho znalca, čo je v rozpore so všetkými zásadami trestného poriadku a zaužívanou súdnou praxou.
Hlavné pojednávanie bolo charakteristické svojou „vyváženosťou“. Boli vypočutí len 3 svedkovia obhajoby – Čermanova manželka, Kocúrova sestra a môj brat. Hoci vypovedali pod váhou trestnej zodpovednosti súd ich svedectvá paušálne odmietol. Vraj sa jednalo o rodinných príslušníkov. Čo znamená, že rodinný príslušník nie je plnohodnotný svedok.
Ostatní svedkovia obhajoby boli súdom odmietnutí. Nejednalo sa len o svedkov potvrdzujúcich obžalovaným alibi. Súd odmietol dokonca aj súdnych patológov. Postačilo odborné vyjadrenie psychológa Dobrotku a písomné vyjadrenie Dr. Porubského o tzv. násilnej súloži a komunistický súd nezaprel svoju povahu.
V roku 1993 doc. Dobrotka opäť predstupuje pred súd. Vyhlasuje:
„….mám spätné výhrady voči sociálnej prognóze, ktorá nám celkom nevyšla, ani jeden z obžalovaných po svojom prepustení na slobodu nerecidivoval“:
140 strán psychologických a vzájomne rozporuplných fráz, vrátane vykonštruovaných lží je zmazaných jednoduchou pravdou – pravdou obyčajného života a ľudskej slušnosti. Nie jedného, ale všetkých štyroch o ktoré sa pred 11 rokmi Majster kat uchádzal. Dokonca múdro poznamenal – ak by boli tresty smrti vykonané, k žiadnej metodologickej chybe by nedošlo.
Doc. Dobrotka v roku 1993 svoj posudok z roku 1981 v celom rozsahu anuloval, čo je uvedené na strane 20 súdnej zápisnice.
Dozvedáme sa, že príčinou neboli cajchované somariny zakladateľa slovenskej forenznej psychológie, ale pozitívny prípad. Nič zvláštne sa však nestalo, veď Kocúr, Andrášik, Brázda a Dubravický opäť žili len tak, ako dokázali, teda presne tak, ako žili pred obvineniami a uväznením.
Jeden z prišívačov vrážd sa v kruhu „svojich“ duchaplne prejavil:
„Keby ich boli všetkých obesili, mohol byť raz a navždy pokoj“.
Agent Dobrotka sa nikdy neospravedlnil. Slovo chybil som, alebo prepáčte, od neho nik nepočul.
Práve naopak. Jeho spiritus rector je v Kauze Cervanová stále prítomný a na intelekt „sudcu“ Klimenta má devastačný dopad. Akékoľvek kladenie ďalších otázok sa ukazuje nadbytočné, nakoľko Klimentova „múdrosť“ a neomylnosť presahuje hranice možnej predstavivosti.
Súdny znalec Dobrotka bol povolaný, aby na 7 obžalovaných vypracoval sociálnu prognózu. Sociálna prognóza mala pozostávať zo súhrnu motivačných opatrení, ktoré mali odsúdených napraviť. Štyrom z nich nedal najmenšiu šancu na prežitie.
Potvrdilo sa, že ani jedna nebola postavená na vedeckom základe metylbrontofóbie školy uznávaného majstra, ani dôsledkom požitia neznámeho destilátu – po prepustení z výkonu trestu nik z odsúdených neprišiel do konfliktu so zákonom.
Vedecký predpoklad testu bol zadefinovaný tzv. Dobrotkovou školou signovania Rorschachových tabuliek – tabuliek symetrických difúznych tvarov a farieb, kde nikto nič zmysluplné nevidí, ale Dobrotka áno. Rozhoduje o živote a smrti, v tom lepšom prípade nemožnosti budúcej prevýchovy.
Ako? Psychologickým idiomatizmom.
Ak sa bavíme o roku 1982, bez jedinej výhrady to platí až po rok 2021!
Potvrdilo sa, že doc. Dobrotka zrážal opätky, varil z vody a zrádzal všetko, čo malo byť pre forenznú psychológiu posvätné. Dokázal, že tá jeho súdna psychológia nie je veda, ale paveda, ktorá nemá hodnotu ani len hárku papiera, na ktorom sú objavy a „nálezy“ otlačené. Opakovačka 100x opakovanej hlúposti je obohatená múdrosťou tajomstva krištáľovej gule, ale súdy sa tvária, že sa jedná o logickú a zrozumiteľnú problematiku. Tým sa nezmysly povyšujú na relevantné dôkazy.
Nikdy som nevidel zoznam recidivistov, ktorých doc. Dobrotka napravil, pretože tých čo nenapravil som stretol stovky ak nie tisíce. Nikoho v base neučili láske k blížnemu, ani variť či štrikovať. Jedinou školou socialistickej prevýchovy bolo roztrpčenie a nenávisť.
Napriek tomu si myslím, že súdna psychológia je perspektívou, pokiaľ nedôjde k jej zneužívaniu práve takými, aký bol agent Grafológ. A sme tam, kde sme nechceli byť. U „ctihodnosti“ Klimenta, ktorý je Dobrotkom nielen fascinovaný, ale doslovne indoktrinovaný. Myslí si, že oklamať detektor lží je ako vyleštiť predstavivosť Tótha a Hanusa.
Návnady Dobrotku pohltal nie preto, že by im veril, ale preto, že sa hodili do prebiehajúceho konania, pasovali jeho povahe a neodporovali mysleniu, ktoré sa v zložitom procese ukazovalo byť prácnym a namáhavým. Rozmýšľať znamená tvrdo pracovať.
Veriť prútikárovi a veštici je pohodlnejšie, než naštudovať niekoľkotisícstranový trestný spis a niesť zaň zodpovednosť.
Na motív vraždy Ľudmily Cervanovej neprišiel strážmajster VB, ktorý sa v šiestej triede ZDŠ občas pomočil a tvrdil, že koza dáva vlnu. Bolo potrebné povolať génia osobnosti docenta Dobrotku. Všetko vysvetlí, všetko zadefinuje:
Keby si klamár a pravdepodobný legalizant SIS-ky niekedy prečítal trestný spis, určite by sa dozvedel, že Gejza Dobrotka bol agentom Štátnej bezpečnosti, teda inštitúcie organizovaného zločinu, ktorej príslušníci kauzu Cervanová vytvorili. Agent Dobrotka bol jej ideovým vodcom, spolutvorcom, analytikom, vyšetrovateľom aj vykonávateľom. Proti logike a platným ustanoveniam Trestného zákona a poriadku ešte aj nezávislým súdnym znalcom.
Povedané jazykom Klimenta, v 5-člennnej skupine nebol len kus do počtu, ale poloboh rozhodujúci nielen o 4 životoch, ale aj o motíve vraždy! Doc Dobrotka doznal, že tzv. násilná súlož vyťažená od MUDr. Zimákovej bola dielom logiky 5-člennej skupiny.
O tom sudca JUDr. Bilčík v roku 1982 nevedel vôbec nič, pretože to nemal skadiaľ vedieť. Kliment to vedieť mal, pretože sa to nachádza vo všetkých mojich podaniach i odvolaniach proti rozsudku. Boli odovzdané súdu a sú súčasťou trestného spisu, ktorý v jeho kancelárii zapadol špinou a prachom.
Doc. Dobrotka sa spreneveril nielen prísahe a povinnostiam súdneho znalca. Vyprofiloval sa ako diletant, zradca a tĺk. Škola tohto vzácneho človeka nesídlila v noblesných priestoroch jeho alma mater, ale v dierach a celách XII. Správy Ministerstva vnútra. Podraz na dobré meno Univerzity, ktorá mu kedysi udelila doktorát psychológie je neospravedlniteľný, pretože to čo Majster kat spáchal sa len tak bežne vo svete nevidí. Motív vraždy generovalo 5 vypatlaných hláv. Bol to zločin spáchaný proti zdravému rozumu, proti logike a v rozpore s pitevným nálezom a existujúcim súdnoznaleckým protokolom.
Podvedený a uvedený do omylu bol aj prezident Michal Kováč, keď agenta Dobrotku vymenoval za riadneho profesora. Kto ho navrhol mi známe nie je, napokon na tom dnes už ani až tak nezáleží. Keby som to bol vedel, učinil by som všetko, aby k takýmto zradám a omylom nedochádzalo.
Pred obnoveným súdom v roku 1993 doc. Dobrotka šokujúco prehlasuje, že nebol len nezávislým súdnym znalcom, ale aj akýmsi modus vivendi malého generála veľkých zásluh:
Svedectvo Majstra kata a Valašíkovej obžaloby sa v jedinom okamihu mení na svedectvo obhajoby. Predložením neočakávaného, ale korunného dôkazu sa prostredie v súdnej sieni stalo doslovne nedýchateľným.
Doc. Dobrotka nie je sám, kto forenznú psychológiu zneužíval a pretváral na prostitúciu tretieho veku. A taktiež nebol sám, kto zlyhal a zradil, pretože materiálnym jadrom úkladného zločinu normalizačnej zvôle rozhodne nie je diletant samozvanej školy, ale Kliment s Michálikom.
Rutinná prax lenivého sudcu, ktorý si nemal kedy naštudovať trestný spis nemôže byť ospravedlnením preflákaného času nezodpovednosti. Otcovské povinnosti voči 2 dcéram mali zostať doma a Kliment určite nemusel dni a týždne hľadieť do kalendára, aby súdmi nastavený mechanizmus nevypustil z klietky Lojza čističa.
„Ide o pozitívny prípad, pretože ani jeden z nich nerecidivoval“ –recitoval agent Grafológ a opäť bez toho, aby sa čo len trochu kontroloval.
Súdny znalec Dobrotka ocenil súdy, že sa nepriklonili sociálnym prognózam agenta Dobrotku, pretože ak máme pozitívny prípad považovať za pozitívny príklad, tak rozhodne nie metodikou prevýchovy súdneho znalca Dobrotku – autora 7 volovín, ktoré boli základom pre 4 tresty smrti (!!!).
Obludné svedectvo potvrdilo líniu obžaloby.
Proti všetkým zvyklostiam, zásadám a snahe, docent Dobrotka na hlavnom pojednávaní agentov väzenského spravodajstva nijako nešetril. Priznal nezákonné pôsobenie sadistu Fagana a prezradil tiež, že Ján Janžetič bol nezvládnuteľný.
O „vrahoch kričiacich zo sna“ v Nitre čvirikali vrabce už v roku 1979, keď bol väznený Dubravický. Neveril som, že mentálna úroveň vyšetrujúcich orgánov a akceptujúcich sudcov môže byť až natoľko žalostná.
Na hlavnom pojednávaní v roku 1982 súd vypočul aj recidivistu Janžetiča. Aby toho nebolo málo, pravdivosť jeho slov mala byť potvrdená práve doc. Dobrotkom. Ich výpovede uzatvárajú predstavu, kto doc. Dobrotka bol a čomu a komu slúžil.
Doc. Dobrotka v roku 1982 predstupuje pred súd a vyhlasuje:
„Svedok Janžetič hovorí pravdu. Neexistuje predsa dôvod, prečo by mal klamať.
Naopak, klame Brázda a klame aj Lachmann. Človeku sa snívajú sny len o udalostiach, ktoré intenzívne prežil (!!!). A nakoľko obaja obžalovaní sú obvinení zo závažných zločinov, práve oni majú dôvod klamať. Nie svedok Janžetič!
Prečo by to Janžetič robil? Čo by z toho mal? Veď bol pre nich úplne cudzí človek!“
Dobre formulovaná otázka legitimizuje zneužívaného recidivistu.
Vtedajšia tlač doc. Dobrotku náležite ocenila.
Aj autor 50 judikátov ju mediálne ocenil. Naviac prezradil, že recidivista Janžetič nesvedčil len tak a zadarmo, ale za bakšiš.
Klimentov postreh sa, žiaľ, nenachádza v rozsudku, ale Hanusovom plátku o 11 rokov neskôr.
O čom to pojednáva?
1/ Dokazuje, že Janžetič nekonal podľa príkazov riadiacich orgánov, ale svojvoľne. A bol to Dobrotka, kto OČTK usvedčil z nezákonnosti kde o. i. aj dokázal, že Kauza Cervanová sa spod ich kontroly vymkla už v samotnom počiatku vyšetrovania.
2/ Tým, že nasadeného sadistu agent Dobrotka dekonšpiroval a usvedčil, potvrdil obhajobu Milana Andrášika. Doc. Dobrotka usvedčil por. Lamačku z nezákonného konania.
Doc. Dobrotka vedel, že na cele kolúznej väzby spracovával obvineného Andrášika úkolovaný a registrovaný sadista.
Vedel teda, čo sa v cele Fagana a Andrášika odohrávalo. Napriek tomu, že to vyšetrovateľom vytkol, „doznanie“ považoval za materiálny dôkaz viny a neprevychovateľnosti.
Posudok „Smer šibenica“ bez zábran podpísal.
3/ Objektívnym dôkazom nezákonnosti nasadeného Janžetiča je ďalšia výpoveď, týkajúca sa opisu môjho auta.
Červený Fiat 600, o ktorom Janžetič, Brázda a Lachmann v prípravnom konaní nezávisle od seba recitovali, som ja nikdy nemal. Namiesto, toho, aby ma na základe ich výpovedí pozbavili obvinenia a prepustili z väzby, o 5 mesiacov neskôr ma obvinili ešte aj z vraždy.
Fiat 600 (bledosivej farby) v roku 1974 vlastnil môj otec. Začiatkom roka 1975 ho predal a kúpil modrú škodu MB. Ako u nás bývalo zvykom, doklady hodil na stôl a auto poslal ma prihlásiť na dopravný inšpektorát. Hoci bolo registrované na mojom mene, používal ho výlučne otec.
Ako k tomu došlo?
Pplk. Pálka si značku „môjho auta“ zistil z evidencie motorových vozidiel, kde je uvedený len dátum nadobudnutia. Keby bol v osobnej evidencii uvedený aj dátum predaja, Pálka by zistil, že v roku 1976 Fiat 600 na mojom mene už neexistoval. Nakoľko sa domnieval, že toto vozidlo som stále vlastnil, našuškal to Janžetičovi, Janžetič následne Brázdovi a neskôr aj Lachmannovi.
Usvedčujúci dôkaz bol na svete:
Podobne, ako vznikol Čermanov privát, kde v júli 1976 bývali úplne cudzí nájomníci, vznikol aj Fiat 600 červenej farby.
4/ Doc Dobrotka v roku 1993 na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že pokladá za nemožné, aby niekto prerozprával dej prežitých udalostí zo spánku a súvisle. Svoju výpoveď opuncoval tvrdením, že toho názoru bol aj v roku 1982.
Docent Dobrotka súd oklamal, pretože výpoveď Janžetiča v roku 1982 vyhlásil za pravdivú, čo je zaznamenané v súdnej zápisnici:
Brázda bol na výsluch predvedený z cely kolúznej väzby a s doznaním. Dej nadiktovaný Janžetičom priniesol na papieriku krabičky od cigariet:
A to najpodstatnejšie?
Ján Janžetič sa pred senátom JUDr. Bilčíka v roku 1982 v celom rozsahu doznal.
Pokračovanie nabudúce.
Pavel Beďač – obeť justičného zločinu
Kauza Cervanová, 1. časť – Zglejené bratstvo Petra Tótha
Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti
Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania
Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV
Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka
Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti
Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi
Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“
Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896
Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“
Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely
Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie
Kauza Cervanová, 13. časť – Posolstvo Petra Tótha
Kauza Cervanová, 14. časť – „Sudca“ Kliment a jeho klamstvá
Kauza Cervanová, 15. časť – Majestát pravdy „sudcu“ Klimenta
Kauza Cervanová, 16. časť – Kompiláty eštebáckej tvorivosti
Kauza Cervanová, 17. časť – „Sudca“ Kliment, čo odpoveď to klamstvo
Kauza Cervanová, 18. časť – Detektor lží, polygraf, veda a paveda
Kauza Cervanová, 19. časť – Bezcharakterné, nehodné a podlé
Kauza Cervanová, 20. časť – Generálny prokurátor Kliment?
Kauza Cervanová, 21. časť – Lži, logika a Generálny prokurátor SR
Kauza Cervanová, 22. časť – Komplex sadistickej nenávisti
Kauza Cervanová, 23. časť – Autorita bez autority
Kauza Cervanová, 24. časť – Prišívači vrážd a ich tlačovka
Kauza Cervanová, 25. časť – Klamstvá na pôde Národnej rady Slovenskej republiky
Kauza Cervanová, 26. časť – Súdna patológia 1
Kauza Cervanová, 27. časť – Súdna patológia 2
Kauza Cervanová, 28. časť – Súdna patológia 3
Kauza Cervanová, 29. časť – Súdna patológia 4
Kauza Cervanová, 30. časť – Jeden spis, dve rozhodnutia
Kauza Cervanová, 31. časť – Súdna psychológia a Majster kat
Kauza Cervanová, 32. časť – Súdna psychológia, univerzitná a akademická pôda