Svedkovia Lenárt, Hlavanda, Antošovský, Gallo a Tokár

Ľudmila Cervanová
Ľudmila Cervanová

Tento blog nadväzuje na môj blog Kauza Cervanová – svedkovia manipulácie a nátlaku zo strany vyšetrovateľov. Vopred upozorňujem, že bude dlhý, ale je to nevyhnutné, keďže téma blogu musí byť zasadená do širšieho kontextu dôkazov (len nedávno nájdených v kanickom archíve) a súvislostí. Aj pre pochopenie celej tejto kauzy je kontext kľúčový a vytrhávanie vecí z kontextu svedčí skôr o manipulácii, ako o poctivom hľadaní pravdy. Je to podobné ako pri puzzle – z pár dielikov sa nedá vyskladať celkový obraz.

Na začiatok si uvedieme citát z rozsudku KS z roku 2004, zo s. 88: „… za vierohodné považoval senát výpovede I. Urbánka, J. Škrobánka, P. Okénku, R. Gallu, P. Hlavandu, J. Tokára, M. Antošovského, ktorí zhodne tvrdili, že na zábave 9. 7. 1976 videli obžalovaného Andrášika a obžalovaného Čermana, s ktorými boli dievčatá z Francúzska.“. Týchto svedkov obžaloby považoval za vierohodných aj NS SR, ktorý rozhodol v roku 2006. Treba pripomenúť, že súdy odsúdili Nitranov iba na základe protirečivých doznaní, ktoré boli neskôr odvolané a logicky vysvetlené a svedeckých výpovedí, v ktorých aj títo svedkovia uvádzali hrubú manipuláciu a nátlak zo strany vyšetrovateľov. Zároveň tieto doznania a svedecké výpovede boli v rozpore s inými dôkazmi (výpovede z prvotného vyšetrovania, denník sestier Cohenových, hydrobiologický posudok z roku 1976, pitva atď.). V tomto blogu sa zameriam na svedkov Antošovského, Hlavandu, Galla a Tokára. Najprv si však ukážeme, čo sa malo stať na predmetnej diskotéke podľa oficiálnej verzie, potom budeme pokračovať utajenou výpoveďou Lenárta, výpoveďami Antošovského, Hlavandu, Galla a Tokára, ďalej si ukážeme upratané dokumenty Pálkovcov, ktoré hovoria o tom, že Pálkovci vedeli, že prvotné vyšetrovania ukázalo, že Zimáková, Beďač, Beňová, Tokár, Čerman, Andrášik a Francúzky neboli na diskotéke, a v závere si porovnáme skutočnú diskotéku, s diskotékou podľa oficiálnej verzie.

Podľa oficiálnej verzie sa na diskotéke mali odohrať nasledovné incidenty (výpovede svedkov obžaloby z roku 1981, rozsudok KS z roku 2004):

  • Francúzky mali tancovať bosé (Zimáková – s. 36, Urbánek – s. 41, Tokár – ten to uviedol napr. aj v roku 2003 na hlavnom pojednávaní – s. 51)
  • Kocúr mal Cervanovú násilím ťahať do tanca (Škrobánek – s. 43, Beňová – uviedla, že Kocúr ťahal nasilu do tanca „nejaké dievča“ – s. 46, Kocúr – s. 13)
  • Roman Brázda mal byť opitý (Škrobánek – s. 43, Beňová – uviedla, že Brázda bol opitý a obťažoval dievčatá – s. 46)
  • pri odchode z diskotéky, vo vestibule, mal Kocúr dať Urbánkovi facku, pričom tam mali byť aj ďalší odsúdení Nitrania, Zimáková, Varga, Okenka, Škrobánek a Cervanová (ZIMÁKOVÁ – napr. s. 36 rozsudku, 16. 6. 1981 uviedla: „Vo vestibule pri odchode… boli Andrášik, Čerman, Francúzky, Brázda, Urbánek, Kocúr, Škrobánek a domnieva sa že tam bolo aj to dievča, ktoré potom uniesli a okolo nej sa potom strhla nejaká trma-vrma“, na s. 37, 30. 8. 1981 uviedla, že: „… bola prítomná pri incidente medzi Kocúrom a Urbánkom, ktorý vznikol kvôli dievčaťu, a kedy Kocúr dal Urbánkovi facku“; URBÁNEK – napr. s. 41, 17. 6. 1981 uviedol, že: „…Vo vestibule… Kocúr mu povedal, aby to dievča nechal tak a došlo k sporu, pri ktorom mu Kocúr dal facku… Vo vestibule bol Andrášik, Kocúr, Čerman, Dúbravický, Brázda, Zimáková a ešte nejaké ďalšie osoby“; ŠKROBÁNEK – napr. s. 43, 15. 6. 1981 uviedol, že: „Vo vestibule videl väčšinu Nitrančanov, určite si pamätá Urbánka, Brázdu, Kocúra, Andrášika, Vargu, Dúbravického, Zimákovú, 2 Francúzky, a Vargovu priateľku… nie je si istý, či tam bol… Beďač. Videl tam tiež poškodenú… Urbánek sa hádal s Kocúrom a tento dal Urbánkovi zaucho“; OKENKA – s. 48, 24. 6. 1981 uviedol, že vo vestibule dal Kocúr facku „jednému chalanovi“, bol tam aj Brázda; VARGA – s. 52, 25. 6. 1981 uviedol, že pri závere diskotéky videl incident medzi Kocúrom a Urbánkom. KocúrAndrášik hovorili o konflikte vo vestibule na s. 13 a 19 rozsudku KS).

UTAJENÁ VÝPOVEĎ LENÁRTA Z ROKU 1978

Pred tým, ako sa budeme venovať výpovediam Antošovského, Hlavandu, Galla a Tokára, si najprv predstavíme zverejnenú upratanú výpoveď z kanického archívu, ktorá sa našla len nedávno. Ide o dôležitú výpoveď vedúceho štábu všetkých brigád MILANA LENÁRTA, zo dňa 10. 4. 1978, zaznamenanú Pálkom. Na s. 2 – 4 sa v nej uvádza, že: „Dňa 7. 6. 1976 sa konala v Unic klube diskotéka pri ktorej bolo zistené, že tam bolo prítomných viac osôb, hlavne zahraničných študentov, napriek tomu, že diskotéky v dobe letnej aktivity boli poriadané iba pre brigádnikov, ktorí boli do klubu vpustení iba po predložení brigádnického preukazu spolu s OP a platnou vstupenkou. Vzhľadom k uvedeným nedostatkom sa Ing. LENÁRT rozhodol, že pri diskotéke konanej dňa 9. 7. 1976 prevedie spolu s kultúrnou referentkou štábu brigád Martou KUBIŠOVOU kontrolu účastníkov diskotéky. Spoločne prevádzali kontrolu pri vchode do klubu a to od zahájenia diskotéky až do 21.30, respektíve do 21.45 hod. Kontrolu prevádzali tak, že po každom prichádzajúcom brigádnikovi na diskotéku požadovali brigádnický preukaz, OP a vstupenku… Celkom bolo predaných alebo vydaných pre brigádnikov okolo 200 vstupeniek. Účasť na diskotéke nebola povolená ani vysokoškolákom, pokiaľ neboli brigádnici… V ten istý deň , t. j. 9.7.1976 sa po príchode CERVANOVEJ domáhali vstupu na diskotéku zahraniční študenti – černosi a Arabi a keď im bol vstup Ing. LENÁRTOM odmietnutý s tým, že diskotéka je iba pre brigádnikov nazývali tento postup ako prejav šovinizmu. Od svojho konania upustili až po tom, keď si celú záležitosť vyjasnil Ing. LENÁRT s hovorcom zahraničných študentov… Zo známych osôb si pamätá, že na diskotéke bola prítomná Júlia KOPOLOVIČOVÁ so svojim priateľom, ktorý s ňou chodil na štáby brigád a ktorý sa z vlastnej iniciatívy staral o sovietskych študentov..

V súvislosti s kontrolou vstupeniek v Unic klube dňa 9. 7. 1976 môžeme dodať, že ani Vanko, Mrázko a Veľký sa kritického dňa nedostali na diskotéku, pretože nemali vstupenky (kanický archív):

SVEDOK ANTOŠOVSKÝ

Pálkovci neskôr vytvorili oficiálnu verziu, podľa ktorej mal byť dňa 9. 7. 1976 Antošovský požiadaný Lenártom, aby vypomohol službe pri vchode v Unic klube, pričom mal dnu vpustiť jedného Nitrana a Francúzky.

Zo záznamov Pálkovcov (kanický archív):

Pozrime sa preto teraz lepšie na výpovede Antošovského. V roku 1978, ovplyvnený Pálkom, vo svojej výpovedi uviedol aj toto (kanický archív):

Antošovský povedal, že 9. 7. 1976 bol požiadaný Lenártom, aby vykonával službu pri vchode do klubu, spolu s Neckárom a Jamriškom od 19.00 hod. do 22.00 hod., a ďalej povedal, že službu mimo nich vykonávali Lenárt a Kubišová. Lenárt v upratanej výpovedi z roku 1978 však uviedol, že kritického dňa prevádzal kontrolu pri vchode do klubu spoločne s M. Kubišovou, a to od zahájenia diskotéky až do 21.30 hod., respektíve do 21.45 hod.. Neckára, ani Jamrišku neuviedol, rovnako neuviedol ani Antošovského, ktorý tvrdil, že ho práve Lenárt mal požiadať, aby vypomohol službe pri vchode. Antošovského neuviedol preto, lebo tam nebol, a Pálkovci to vedeli. Pre upresnenie dodám, že Lenárt vo svojej výpovedi na s. 1 povedal, že v roku 1976 v dobe letnej aktivity mládeže hlavný štáb brigád tvorili: Lenárt, Pátek, Kubišová a Lichner. Tu tiež uviedol, že pracovnú činnosť v Unic klube zaisťovali Malíček, Lehotská, Laza a Kádek.

Antošovský v roku 1981 povedal, že osobne pustil dnu jedného chlapca z Nitry a dve Francúzky, a že vypovedal prvý krát už v roku 1976 ( jeho výpoveď z roku 1976 sa v spise nenachádza):

Tvrdenie Antošovského o tom, že v roku 1976 bol vypočúvaný on, aj ostatní členovia štábu brigád, potvrdzuje aj záznam Pálkovcov, kde sa uvádza, že v roku 1976 boli bezprostredne po vražde vypočutí aj títo ľudia (kanický archív):

Podľa rozsudku KS z roku 2004, Antošovský vo svojej výpovedi zo dňa 10. 11. 1981 na s. 51, už pod vplyvom Pálkovcov uviedol, že 9. 7. 1976 mal poriadkovú službu na diskotéke. Určite sa stretol s R. Brázdom,… tam mohol byť v spoločnosti Kocúra, ale s určitosťou to nevedel povedať. Ďalej tam bol jeden Nitrančan s Francúzkami. Po výsluchu 1978 mu ukazovali fotoalbum, kde poznal Dubravického a Beďača. Počas diskotéky sa nič zvláštneho nedialo.“.

Na s. 51, v roku 1994 Antošovský vysvetlil, ako došlo k jeho výpovediam z prípravného konania, z neskoršieho vyšetrovania: „… dátum mu bol v podstate navodený vyšetrovateľom.“. Na s. 51-52 rozsudku KS, v roku 2003 povedal, že: „… Keď spoznával osoby vo fotoalbume, išlo o to či ich pozná, nie o to, či boli na diskotéke. Termín konania diskotéky mu bol ponúknutý vyšetrovateľom…“.

Už na základe výpovedí z rozsudku je zrejmé, že Antošovskému bol dátum diskotéky podsunutý, a že v skutočnosti nie je vierohodným svedkom, ktorý má dokazovať prítomnosť Čermana, Andrášika a Francúzok na inkriminovanej diskotéke. Utajená výpoveď Lenárta, ktorý uviedol, že zo známych videl len Kubišovú, Kopolovičovú a jej priateľa, však presvedčivo dokazuje, že Antošovský tam kritického dňa nerobil poriadkovú službu. Lenárt Antošovského vôbec nespomenul. Ak by Antošovský kritického dňa pomáhal poriadkovej službe, musel by ho Lenárt uviesť vo svojej výpovedi už v roku 1976. Z výpovede Lenárta je tiež evidentné, že dňa 9. 7. 1976 sa diskotéka v Unic klube konala len pre brigádnikov, pričom poriadková služba od každého prichádzajúceho brigádnika žiadala brigádnický preukaz, OP a vstupenku.

SVEDOK HLAVANDA

V kanickom archíve sa našla aj uprataná, dôležitá výpoveď Hlavandu z roku 1976:

Hlavanda (rovnako ako Antošovský, ktorý v roku 1976 vykonával funkciu telovýchovného inštruktora brigádnikov) vypovedal už v roku 1976 preto, lebo bol funkcionár – zástupca pre IVP na internáte v Mlynskej doline. Ako sme videli, dňa 9. 7. 1976 cestoval domov do Nitry, a preto nebol ani na diskotéke v Unic klube! Keďže ho na diskotéke kritického dňa nikto nevidel, nebol v roku 1976 ďalej vyťažovaný.

Pálkovci neskôr vytvorili oficiálnu verziu, podľa ktorej mal Hlavanda zabezpečiť Čermanovi, Andrášikovi a Francúzkam vstup na diskotéku. Hlavanda, už pod vplyvom Pálkovcov vo výpovedi z roku 1978 (kanický archív) uviedol:

Vo výpovedi v roku 1981, na s. 50 rozsudku KS z roku 2004, povedal, že: „v roku 1976 vykonával funkciu zástupcu riaditeľa pre IVP na Internáte v Mlynskej doline. Kontroval priebeh večierkov na internáte. Uviedol, že priestory pred klubom boli kritického dňa preplnené. Videl M. Andrášika… tento ho požiadal, aby mu pomohol dostať do klubu niekoľko ľudí. Svedok mu povedal, že môže iba dvoch. Spomenul si, že tam boli cudzinky.“.

Na s. 50 rozsudku, v roku 1982 Hlavanda v súvislosti s výpoveďami z neskoršieho šetrenia povedal, že: „… pôvodne mal zafixované, že na zábave v kritickom čase vôbec nebol. Bol za ním vyšetrovateľ Pálka a hovoril mu, že pomohol Andrášikovi dostať sa na diskotéku.“. V roku 1992 uviedol, že: „…Vyšetrovateľ Pálka mu pripomínal osoby, ale nepamätal si ich.“. V roku 2003 povedal na KS, že: „… Nepamätal si, že tam bol, až vyšetrovateľ mu pripomenul, že Andrášik ho žiadal o vstup na diskotéku…“.

Už na základe výpovedí, ktoré mali súdy k dispozícii vidíme, že svedok Hlavanda nepotvrdzuje vierohodne účasť Čermana, Andrášika a Francúzok na predmetnej diskotéke, ako to tvrdia súdy. Jeho uprataná výpoveď z roku 1976 však jasne dokazuje, že nemohol zabezpečiť vstup Čermanovi, Andrášikovi a Francúzkam na diskotéku dňa 9. 7. 1976, pretože v tento deň odišiel do Nitry, a teda na diskotéke nebol.

SVEDOK GALLO

Podľa oficiálnej verzie mal aj svedok Gallo vidieť 9. 7. 1976 na diskotéke Čermana, Andrášika a Francúzky.

Svedok Gallo vypovedal prvý krát v roku 1978. Z jeho výpovede (kanický archív):

Gallo v tejto výpovedi povedal, že 9. 7. 1976 bol v Unic klube na diskotéke, na ktorej videl Čermana, Andrášika a Francúzky, ktoré pútali na seba pozornosť. Títo ľudia sa pohybovali v skupinke 6. – 7. osôb. Veľmi významné je to, že Gallo hneď v úvode výpovede uviedol, že na diskotéku prišiel okolo 19.00 až 19.30 hod, a že na diskotéke bolo kritického dňa veľa Arabov. To je však v zásadnom rozpore s vyššie uvedenou, utajenou výpoveďou Lenárta, ktorý v nej uvádza, na s. 2 – 3, že Arabov na túto diskotéku nevpustili, pretože neboli brigádnici:

Výpoveď Lenárta teda dokazuje, že Gallo nemohol byť na diskotéke v Unic klube dňa 9. 7. 1976.

V roku 1981 Gallo uviedol, že na diskotéke v Unic klube bol s Potockým, ale presný dátum si nepamätá (kanický archív):

Potocký v roku 1981 uviedol, že si nepamätá, kedy presne bol s Gallom v Unic klube (kanický archív):

Gallo, na s. 49 rozsudku KS z roku 2004, v roku 1992 uviedol: „Vie, že na diskotéke bol Andrášik, z iných obžalovaných pozná iba Čermana a nevie, či tento bol na zábave… si počas diskotéky nespomína na žiadny incident.“ . V roku 2002 povedal, že: „bol na diskotéke, kde boli Francúzky… nevie presne či táto diskotéka bola 9. 7. 1976.“.

Výpovede, ktoré mali súdy k dispozícii, taktiež dokazujú, že svedok Gallo nemôže vierohodne dokazovať prítomnosť Andrášika, Čermana a Francúzok na inkriminovanej diskotéke. Ak by Gallo v skutočnosti bol na diskotéke v Unic klube 9. 7. 1976, musel by vypovedať už v roku 1976, a už v tomto roku, by ho ako účastníka diskotéky uviedla napr. aj M. Kubišová (ktorá tam kontrolovala vstupenky), ktorú tam mal vidieť.

SVEDOK TOKÁR

Tokár bol v roku 1976 funkcionárom SÚV SZM. Keďže bol funkcionár, musel vypovedať tak, ako Antošovský a Hlavanda, už v roku 1976. Jeho výpoveď z tohto roku však v spise nie je, podobne ako v prípade Antošovského.

Podľa oficiálnej verzie a súdov, mal aj Tokár dokazovať prítomnosť Čermana, Andrášika a Francúzok na predmetnej diskotéke.

Tokár, pod vplyvom Pálkovcov, vo svojej výpovedi z roku 1978, uviedol tiež, že na diskotéku, ktorá sa konala 9. 7. 1976, prišiel spolu s Beňovou, bavil sa tam aj s Farkašom, Rážom, a tiež s Lenártom a M. Kubišovou, ktorí pri vchode do klubu kontrolovali vstupenky, a súčasne povedal, že na požiadanie Beňovej vybavil vstup trom mladíkom – jeden z nich mal prezývku Brčko (kanický archív):

Hoci Tokár povedal, že sa bavil aj s Lenártom a Kubišovou, Lenárt, ktorý robil službu pred vchodom do Unic klubu, vo svojej upratanej výpovedi Tokára vôbec nespomenul. Nespomenul ho preto, lebo Tokár vtedy na diskotéke v skutočnosti nebol. Tokár tiež uviedol, že pomohol vybaviť vstup len trom mladíkom, jeden z nich mal prezývku Brčko, ktorý mal pravdepodobne robiť barmana vo V klube. Pálkovci si však poznamenali, že Brčko nie je Čerman (kanický archív):

V roku 1979 Pálkovci v jednom dokumente uvádzali, že Kubišová zaistila izbu pre Beňovú a Tokára (kanický archív):

Podľa oficiálnej verzie mal 9. 7. 1976 Tokár prísť na diskotéku spolu s Beňovou, s ktorou mal neskôr aj spoločne odísť. V tejto súvislosti je zaujímavé všimnúť si zásadné rozpory vo výpovediach týchto svedkov z roku 1981 (ide o výpovede, ktoré mali súdy k dispozícii):

Beňová uviedla, že z diskotéky odchádzala s Tokárom asi o 23.00 hod.:

Tokár povedal, že z diskotéky odchádzal s Beňovou okolo 21.30 hod.:

Beňová uviedla, že požiadala Tokára, aby vybavil vstup pre Čermana a vyzdvihol jeho OP od usporiadateľov, čo Tokár aj urobil:

Tokár povedal, že ho Beňová požiadala, aby vybavil vstup pre 3. chlapcov a 2 Francúzky, ale neurobil to, pretože zistil, že im vstup už niekto vybavil, a teda on nikomu vstup nevybavoval (rozpor s jeho výpoveďou z roku 1978):

Beňová uviedla, že na diskotéke bolo strašne veľa ľudí:

Tokár tvrdil, že v klube bola nízka návštevnosť (rozpor aj s Hlavandom), a Francúzky budili pozornosť:

Beňová v roku 1982 na hlavnom pojednávaní, na s. 167 zápisnice uviedla, že: „Keď sme tam prišli asi o 20.30 hod. bola pomerne plná sála…“. Na s. 170 povedala, že „z diskotéky odchádzala okolo 23.00 hod.“.

Tokár aj na hlavnom pojednávaní v roku 1982 , na s. 147 zápisnice, naopak uviedol: Beňová… ma požiadala zabezpečiť vstupenky pre svojich známych… Keď som však prišiel do sály, táto spoločnosť už bola vnútri… Ja som zo sály odišiel asi o 22.30 hod. Môžem povedať, že zo začiatku bola návštevnosť dosť slabá, ale po mojom odchode sa údajne zvýšila… Svedok ukazuje na obž. Čermana a Lachmana s tým, že títo bezpečne boli na diskotéke, s rezervou sa domnieva, že tam bol aj obž. Andrášik a Brázda. Účasť ostatných obžalovaných nemôže potvrdiť.“. Tu si všimnime rozpor s Lenártom, ktorý tvrdil, že bola vysoká účasť, asi 200 ľudí. Okrem Lenárta, aj ostatní priami účastníci diskotéky uvádzali vysokú účasť na diskotéke, vo svojich výpovediach v roku 1976. Pálkovci taktiež tvrdili, že na diskotéke bolo veľa ľudí (kanický archív):

Zaujímavé je, že Pálkovci tvrdili, že na diskotéke bolo veľa ľudí, pretože hrala skupina Elán, ale súčasne na inom mieste v upratanom kanickom dokumente uvádzajú, že diskotéku robil DJ Krajčovič:

Čerman v roku 1982 k návštevnosti na diskotéke povedal, že (s. 127-128 zápisnice): zo spisového materiálu v prípravnom konaní som zistil, že svedok Tokár v súvislosti s diskotékou, ktorá sa uskutočnila 9.7.1976, hovoril o malej návštevnosti, ja si však pamätám, že keď sme boli na diskotéky my, nebolo tam vôbec miesta a museli sme čakať, kým sa niečo uvoľní.“.

Tokár, na s. 51 rozsudku KS z roku 2004, v roku 2003 uviedol, že: „… na vec sa už nepamätá. Poznal len Nadeždu Beňovú…“.

Ak by Tokár bol skutočne prítomný na diskotéke kritického dňa, a bavil sa tam s Lenártom, Kubišovou, Rážom a Farkašom, tak by Lenárt, Kubišová (ktorá mala Tokárovi a Beňovej zabezpečiť izbu, ako si to poznamenali Pálkovci), rovnako ako Ráž a Farkaš, museli vo svojich výpovediach uviesť prítomnosť Tokára na diskotéke už v roku 1976, takže vyšetrovatelia by už v tomto roku museli vedieť, že Tokár sa zúčastnil diskotéky. Ako si neskôr ukážeme, Tokár podľa zistení z prvotného vyšetrovania, nebol na diskotéke, čo znamená, že tam nebol. Teda ani Tokár nemôže byť vierohodným svedkom, ktorý mal 9. 7. 1976 vidieť na diskotéke Čermana, Andrášika a Francúzky, ako to tvrdia súdy. Tu je potrebné dodať, že výpovede Lenárta, Kubišovej, Ráža a Farkaša z roku 1976 sa v spise nenachádzajú. Aj napriek tomu, je však možné aj z uprataných záznamov Pálkovcov vyvodiť záver, že Tokár na predmetnej diskotéke nebol, a teda sa ani nebavil s Rážom a Farkašom, pretože Elánisti uviedli len toto, a o Tokárovi sa vôbec nezmienili (kanický archív):

V tejto súvislosti je tiež dôležité uviesť, že v zverejnenej výpovedi Lýdie Cohen z roku 2003, na s. 9, Lýdia ohľadom diskotéky uvádza, že: „Bol to žáner filharmonický, boli tam husle, a hrali aj žáner rock and rol… Spomínam si, že orchester vedel, že sme Francúzky… a pre nás chceli hudobníci spraviť rock and rolovú muziku…“. Z toho vyplýva, že skupina vedela o Francúzkach, a pre ne aj niečo zahrala. Ako je potom možné, že sa Ráž a Farkaš o tom vôbec nezmienili, keďže si to museli pamätať, pretože prítomnosť cudziniek na diskotéke v roku 1976, bola veľmi neobvyklá? Vysvetlenie je jednoduché: Ráž a Farkaš vo svojich výpovediach vôbec nehovorili o Francúzkach preto, lebo ich 9. 7. 1976 v Uniku nevideli a nič pre ne nehrali, pretože Francúzky tam toho dňa neboli. Francúzky boli s Čermanom a Andrášikom v Unic klube deň pred tým, teda 8. 7. 1976, keď tam hrala kapela Jany Kocianovej.

Na záver tejto časti si ukážeme zaujímavú poznámku Pálku z roku 1979, ktorá hovorí o úmysle využiť kompromitujúce materiály pri výsluchoch (kanický archív):

O TOM, AKO PÁLKOVCI VEDELI, ŽE ZIMÁKOVÁ, BEĎAČ, BEŇOVÁ, TOKÁR, ANDRÁŠIK A FRANCÚZKY NA DISKOTÉKE 9. 7. 1976 NEBOLI

Dochované, upratané záznamy Pálkovcov dokazujú, že účasť Zimákovej, Beďača, Beňovej, Tokára, Čermana, Andrášika a Francúzok na diskotéke dňa 9. 7. 1976, nebola v prvotnom šetrení zistená (kanický archív):

  • k Zimákovej:

  • k Beďačovi (vyšetrovateľ Lichovník):

Je celkom logické, že Lichovník k Beďačovi uvádza, že: „Keby na diskotéke krit. dňa bol, určite by niekto o ňom hovoril ako o jej účastníkovi.“. Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že podľa neskôr vytvorenej oficiálnej verzie bol Beďač a jeho auto potrebné preto, aby sa spolu s Dubravickým s Lachmannom odviezli na privát.

  • Podľa prvotných zistení na diskotéke neboli ani Beňová, Tokár, Čerman, Andrášik, ani Francúzky:

Pálkovci uviedli, že ani prítomnosť Čermana a Andrášika na diskotéke nebola prvotným vyšetrovaním zistená. Tu je potrebné zdôrazniť, že podľa oficiálnej verzie mal Čerman mať duplikát kľúčov od privátu na Varínskej ulici, takže bez neho by sa vôbec nemohlo ísť na privát. Ako však uvádzajú Pálkovci, prítomnosť obžalovaných aj svedkov na inkriminovanej diskotéke sa zistila až po „usilovnom operatívnom šetrení“.

Zo záznamu Pálkovcov k plánovanému vyťaženiu Tokára a Hlavandu (kanický archív):

Pálkovci vedeli, že Hlavanda na diskotéke kritického dňa nebol, pretože odišiel do Nitry, a súčasne vedeli, že prvotné vyšetrovanie ukázalo, že na diskotéke neboli ani Tokár, Andrášik, Čerman, ani Francúzky. To im ale nebránilo v zámere podsunúť Tokárovi a Hlavandovi informáciu, že na diskotéke v kritický večer, Francúzky výstredne tancovali rôzne tance.

Na záver tejto časti môžeme povedať, že ak z dochovaných dokumentov Pálkovcov vyplýva, že podľa prvotného vyšetrovania Zimáková, Beďač, Beňová, Tokár, Čerman, Andrášik a Francúzky neboli na diskotéke dňa 9. 7. 1976, tak to znamená, že na tej diskotéke jednoducho neboli. Podľa oficiálnej verzie mali na diskotéke Francúzky tancovať bosé (Tokár, ako sme videli, povedal, že skupina, kde boli Francúzky budila pozornosť, a Gallo tiež tvrdil, že Francúzky budili tancom pozornosť). Ak by to bola pravda, museli by si to všimnúť skutoční účastníci diskotéky už v roku 1976, a uviesť to už v tomto roku, čo sa ale nestalo, ako si ukážeme v nasledujúcej časti.

SKUTOČNÁ DISKOTÉKA VS. OFICIÁLNA VERZIA

Vyšetrovateľ Lichovník uviedol, že keby Beďač bol na diskotéke dňa 9. 7. 1976, určite by sa o tom zmienil nejaký účastník diskotéky. Toto tvrdenie platí nielen v prípade Beďača, ale aj v prípade ostatných, ktorí podľa prvotného šetrenia neboli na diskotéke. Na tomto mieste je totiž potrebné uvedomiť si, že podľa oficiálnej verzie sa mali na predmetnej diskotéke odohrať vyššie uvedené incidenty. Tieto incidenty majú dokazovať prítomnosť odsúdených, ako aj svedkov na diskotéke. Ak by sa však tieto incidenty na danej diskotéke skutočne odohrali, nepochybne by si ich všimli skutoční účastníci diskotéky už v roku 1976, a už v tomto roku by sa o nich určite zmienili vo svojich výpovediach. To sa však nestalo –utajená Správa z roku 1976 z levočského archívu – jasne hovorí o tom, že na diskotéke sa žiadne incidenty neodohrali, a že Cervanová odchádzala z internátu sama, a nie v doprovode Urbánka, ako o tom hovorí oficiálna verzia. V správe sa zároveň hovorí o troch únoscoch. Podľa oficiálnej verzie mal však v aute únoscov okrem Brázdu sedieť aj Čerman, Andrášik, Kocúr, Zimáková a Cervanová. V tejto Správe adresovanej ÚV KSS, do rúk Sádovského, sa na s. 1 – 2 uvádza, že sa na základe výpovedí svedkov ustálilo, že: „Ľudmila CERVANOVÁ dňa 9. 7. 1976 vo večerných hodinách sa zabávala na diskotéke v… internáte v spoločnosti vysokoškolákov – brigádnikov. Asi o 22,30 hod. odišla z diskotéky na svoju izbu, odkiaľ si zobrala svoje veci s tým, že odcestuje za svojím priateľom rýchlikom do Košíc, ktorý odchádza z Bratislavy o 23,48 hod.. Keď išla na autobusovú zastávku trate č. 39, na ceste vedúcej z internátu k autobusu, ju dobehlo osobné auto bledej farby, neznámej ŠPZ, z ktorého vyskočili 2. muži a títo ju násilne ťahajúc za ruky, vtiahli do auta. CERVANOVÁ sa bránila, kričala o pomoc, ale napriek tomu, bola násilne dvomi mužmi vtlačená do auta a unesená. Prípad násilného odvlečenia CERVANOVEJ zo vzdialenosti asi 80 metrov, pozorovali… KOVÁČOVÁ a MLYNARČÍKOVÁ, ktoré však pre tmu, popis mužov uviesť nevedia. Auto malo byť bledej – bielej farby, zahraničnej výroby. Prípad pozorovala tiež svedkyňa BUBLINCOVÁ, od autobusovej zastávky, ktorá uvádza, že počula volanie o pomoc a odchod bieleho osobného auta údajne Škoda… Z výpovedí týchto svedkýň sa ustálilo, že únos CERVANOVEJ vykonali 3. muži vo veku od 18 do 32 rokov, ktorí boli na osobnom aute bledej – bielej farby. Bližší popis týchto mužov a tiež motorového vozidla nevedia uviesť.“. Na s. 3 – 4 sa uvádza, že: „V Čsl. televízii a tlači, bola daná výzva, aby občania boli nápomocní pri získavaní poznatkov k typovaniu páchateľov a pohybu, resp. výskytu bledého – bieleho motorového vozidla… bolo vyťažených, resp. vypočutých 315 študentov- brigádnikov, ktorí sa zúčastnili letnej študentskej aktivity a diskotéky a zistili sa poznatky o stykoch a známostiach CERVANOVEJ a pohybe podozrivých osôb v okolí internátu… V evidenciách motorových vozidiel bolo vytypovaných 3500 osobných áut bledej farby zahraničnej výroby, ktorých majitelia, resp. držitelia, sú postupne preverovaní na alibi na kritickú dobu. Denne sú zaznamenávané osobné motorové vozidlá ktoré parkujú, alebo sa pohybujú v blízkosti vysokoškolského internátu Ľ. Štúra a ich majitelia, resp. držitelia, sú taktiež preverovaní na alibi… bolo vytypovaných 43 osôb, ktoré sa v minulosti dopustili podobnej trestnej činnosti a pritom používali motorové vozidlá. Tieto osoby sa preverujú na alibi… Bol vyžiadaný zoznam 402 študentov lek. fakulty, ktorí mohli poznať CERVANOVÚ a… sú… vyťažovaní a preverovaní… Získal sa zoznam 72 študentov lek. fakulty, ktorí boli… vylúčení, alebo štúdium prerušili.“. V ďalšej Správe z roku 1976, ktorá bola tiež uprataná do levočského archívu sa konštatuje na s. 4, že: Hneď… bolo potrebné ustanoviť a vypočuť všetkých študentov brigádnikov, ktorí… dňa 9. 7. 1976, boli na internáte, alebo diskotéke, mohli niečo počuť, vidieť, s kým sa CERVANOVÁ na diskotéke bavila, kto mal o menovanú záujem, k to s ňou rozprával, alebo… ako bola násilne naložená do motorového vozidla. Celkove týchto svedkov bolo vypočutých 315, ktorí do 10. 7. 1976 nastúpili na brigádu… bola daná výzva v… televízii a tlači, aby občania boli nápomocní… bolo vytypovaných 163 osôb, ktoré v minulosti sa dopustili podobnej trestnej činnosti… Osoby bývajúce v Bratislave a v okolí, boli preverované priamo vyčlenenou skupinou.“. Tu sa žiada dodať, že Čerman a Andrášik v tom čase žili a pracovali v Bratislave. Ak by naozaj boli na predmetnej diskotéke aj s Francúzkami, ktoré mali tancovať bosé, niekto by si ich na danej diskotéke určite všimol už v roku 1976. Je možné, že niektorí zo svedkov obžaloby ich mohli na diskotéke v Unic clube skutočne vidieť, ale ako dokazuje aj tento blog, nebolo to v kritický piatok 9. 7. 1976, ale 8-eho, prípadne 14-teho júla, tak ako to je uvedené v denníku Lýdie Cohen. Manipulácia týchto svedkov by spočívala v tom, že im vyšetrovatelia podsunuli chybný dátum, tak ako to sami hovoria, pričom oni ako svedkovia nemali najmenší dôvod si o manipulácii a nátlaku vymýšľať. 

Z výpovedí účastníkov diskotéky z roku 1976 je zrejmé, že na danej diskotéke sa žiadne incidenty neodohrali. Keby sa na diskotéke konanej dňa 9. 7. 1976 naozaj odohrali incidenty, o ktorých hovorí oficiálna verzia, určite by sa o nich zmienili aj vyššie uvedené správy z roku 1976. Pálkovcov však fakty nezaujímali. Vedeli, že obžalovaní a svedkovia obžaloby (okrem Škrobánka) na danej diskotéke v skutočnosti neboli. Oficiálnu verziu vytvorili v rozpore so zistenými faktami a logikou, a dôkazy, ktoré sa im nehodili do krámu, upratali.