Detektor lží, polygraf, veda a paveda – Kauza Cervanová – 18. časť

 

Pokračovanie.

Ďalšie „dôkazy“ z dielne „sudcu“ Klimenta, č. 26, 27, 28 a 29

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj „sudca“ Kliment s Martinom Hanusom dezinformujú o polygrafe (PDD). Svojich čitateľov okrem iného zavádzajú aj dehonestovaním svetovo uznávaného experta a odborníka na polygraf, examinátora pozvaného na Slovensko vládou Slovenskej republiky, pána Patricka Coffey. Ohovárajú ho, špinia a píšu, že je nedôveryhodnou osobou vylúčenou z radov American Polygraph Association (APA), o. i. dokonca za protiarabské tendencie …

Jeho činnosť a výsledky vykonaných testov považuje „sudca“ Kliment za cirkusovú záležitosť a psychofyziológiu prostredníctvom doc. Uheríka za pavedu:

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/07/pr%C3%A1vny-n%C3%A1zor-alebo-cirkus.pngParadoxom nevysvetliteľných a nepochopiteľných súvislostí zostáva, že na miesto riaditeľa NBÚ – teda inštitúcie založenej najmä na polygrafických testoch – pôvodne kandidoval práve „sudca“ Kliment. S úľavou možno konštatovať, že cap sa záhradníkom nestal.

Pokúsim sa zodpovedať na niekoľko otázok týkajúcich sa neserióznych, nekorektných, nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení, ktoré nie sú hodné ani postavenia sudcu, ale ani myslenia slušného, normálneho a aspoň trochu rozhľadeného človeka.

1/

Pán Patrick Coffey je autorizovaným examinátorom APA a nikdy nebol vylúčený z radov  inštitúcie, známej ďaleko za hranicami svojej vlasti. Vo svojej odbornosti je radený medzi svetovú elitu a podľa zákona č. 702 pred federálnym súdom Spojených štátov amerických je aj rešpektovaným súdnym znalcom.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/07/Patrick-Coffey-APA.pngNie je rasistom a tvrdenia Klimenta a Hanusa tu prerážajú krajnú mieru akceptovateľnej únosnosti. Nezodpovedné a podlé osočovania propagandistických zámerov nie sú hodné nielen postavenia sudcu, ale ani denníka, v ktorom sa zviditeľňujú v tom najhoršom svetle a zmysle slova.

V rozpore s klamstvami  „sudcu“ Klimenta pôsobí pán Coffey v arabskom svete kontinuálne a bez výhrad čo len jednej z hostiteľských krajín. V novembri 2019 pri svojom návrate zo Spojených arabských emirátov opäť navštívil Bratislavu. Týždenníku .týždeň poskytol rozhovor, ktorým klamstvá „sudcu“ Klimenta a jeho dehonestujúce správanie s pohoršením odmieta.

2/

S výskumom, vývojom a aplikáciou polygrafu sa zaoberá Applied Physics Laboratory (APL) Univerzity Johnsa Hopkinsa, s ktorou APA od svojho vzniku úzko spolupracuje.

Univerzita Johnsa Hopkinsa (JHU) je alma mater 27 laureátov Nobelových cien, ale s jej menom sa spája až 39 jej nositeľov. 16 bolo ocenených za medicínu (3 za medicínu alebo fyziológiu), 4 za fyziku, 3 za chémiu a 1 za fyziológiu, čo predstavuje koncentráciu mozgového potenciálu, aký sa nikde vo svete na jednom mieste nenachádza.

Čo do výšky a objemu finančných prostriedkov historicky investovaných do vedy a výskumu je JHU prvou výskumnou univerzitou na svete. V poslednej dobe sa zviditeľňuje najmä potlačením Covidu 19 v celosvetovom merítku. Väčšina objavov šírenia pandémie pochádza z jej zdrojov a informujú o nich aj slovenské médiá:

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/07/JHU-Covid-19.pngAPL vyvinuli vyše 100 biomedicínskych zariadení svetového prvenstva a neporovnateľnej jedinečnosti, pričom PDD je len jedným z nich. Je považovaný za objav 3 tisícročia, pretože softvéry APL JHU sú akceptované a rešpektované ďalšími desiatkami najprestížnejších svetových univerzít a ich osobností. Sú tu ohromujúce výsledky o ktorých sa verejne ešte stále nerozpráva. Podobne ako projekty NASA, špeciálne technológie a zliatiny, navigačné systémy a kozmické lode, majetkom Ministerstva obrany USA zostávajú aj doposiaľ nezverejnené objavy Amerického vojnového námorníctva a APA. Otázky Národnej bezpečnosti USA sa v tejto časti sveta totiž mediálne nepretriasajú.

Ak „sudca“ Kliment radí PDD medzi cirkusové záležitosti, radí medzi ne aj výskum aplikovanej fyziky APL JHU.  Svojím rozhľadom a poznaním už ani neprekvapuje. Aj tu preráža dno myslenia tých najbizarnejších očakávaní a myslím, že prestáva byť partnerom pre rozhovory vedené v stave duševnej príčetnosti. Veľká škoda, že asociácie „sudcu“ Klimenta ušli pozornosti Občianskeho združenia pre udeľovanie cien Justičného Oskara. V bare Bonnano mu ho mohol s pátosom odovzdať JUDr. Štefan Michálik.

3/

Doktor honoris causa, docent honoris causa, profesor honoris causa a pán Uherík.

Neviem, kto je pán Uherík. Okrem samoľúbych traktátov a pokusov dehonestácie práce iných za ním nič významné nevidím. Taktiež neviem, kde ho sudca Kliment vyhrabal, ale viem pravdepodobne prečo.

Hoci na hlúposti neodpovedám, myslím, že v danom kontexte je to potrebné, pretože sudca Kliment a doc. Uherík zašli ďalej, než sa navonok zdá.

Spiritus rector.

V roku 2014, s veľkou pravdepodobnosťou pod taktovkou „sudcu“ Klimenta, napísal akúsi knihu s názvom „Detektor lží neexistuje“. Zadávateľom diela pripomínajúceho diplomovku univerzity tretieho veku bol pravdepodobne „sudca“ Kliment, aspoň tak sa to javí z doposiaľ zverejnených zdrojov.

Pri pohľade zhora je celkom zrejmé, že prvým úkolovaným spisovateľom „sudcu“ Klimenta nebol paparazzi od Kočnera, ale pán Uherík.

Obaja tvrdia, že detektor lží neexistuje, aplikovaná psychofyziológia je paveda a mašinkver eštebáka Dufeka, usilovne porovnávajú  s digitálnym polygrafom posledných generácií. Má to byť výsledok životného bádania.

O PDD som sa začal prirodzene zaujímať. Viac než na knihu, som sa sústredil na jej autora. S pribúdajúcimi informáciami som badal len negativizmus, popieranie vedy, výskumu a akúsi nenáležitú oponentúru ozajstnej ľudskej geniality.

A jeho dielo? Je minimálne kontroverzné ak nie škandalózne. Doktorát vied za opísanie niekoľkých stoviek citátov mi pripadá ako nemiestny žart v Skalici. Nie na univerzite, ale v kultúrnom dome nadránom, po dožinkovej veselici.

Tu by som sa mal pozastaviť, pretože o tzv. detektore lží sa pán Coffey pri svojej činnosti nikdy nezmieňoval. V roku 2006 sa mi predstavil ako examinátor PDD a psychofyziologických testov.

A máme tu ďalší pokus zavádzania. Podobne ako v trestnom spise Kauzy Cervanová, kde trestný spis prípravného konania pojednáva o súloži, ale súdy krágľujú za opakované a viacnásobné znásilnenia, od pána Uheríka sa dozvedáme, že neexistuje ani detektor lží. Slangový názov je anachronizmus, účelovo ho používa práve doc. Uherík, ale určite nie pán Coffey. Aplikovaný výskum sa tu viac ponáša na „výskum“ aportovaný, pretože okrem šírenia účelových dezinformácií nemá s výsledkami APL JHU vôbec nič spoločné.

Uheríkovo dielo v podanom svetle sa javí ako zábavný chválospev o výnimočnosti, genialite, užitočnosti, úslužnosti a spokojnosti. Človeka, ktorý nemá do čoho zaťať, ale stále verí, že akákoľvek kniha je honoráciou. Doc. Uherík nezverejňuje, čo v živote dokázal, čo za ním je, alebo čo ľudstvu a spoločnosti zanecháva. Parazituje na nešťastí a zúfalstve, venuje sa právnym otázkam, ktorým nerozumie a najmä zdôrazňuje svoj prínos pre „sudcu“ Klimenta a „jeho“ trestné sudcovstvo.

Podobne ako istý George Maschke, ktorý prevádzkuje web antipolygraph.org. Je to stránka bývalého armádneho spravodajského dôstojníka proiránskych názorov, ktorý sa v minulosti neúspešne uchádzal o prácu v FBI a LAPD (polícia Los Angeles). Jeho ambície sa zrútili, keď neprešiel práve PDD testom. Myslím, že to je aj jediný a zrozumiteľný dôvod, prečo proti polygrafu neúnavne bojuje. S APA a samozrejme aj s Patrickom Coffey.

Bol to Maschke, kto na vebe rozmazal internú komunikáciu zverejnenú v magazíne APA, kde bol pán Coffey obligatórne napomenutý, pre oneskorené odovzdanie neúplných podkladov potrebných na predĺženie licencie. Neseriózne Hanusovo „spravodajstvo“ je pri tom žalostne  priehľadné: ak by sa protiarabské tendencie u Patricka Coffey niekedy zistili, určite by nebol vládou USA delegovaný do UAE.

George Maschke je pomstychtivý človek podobný Klimentovi a obaja činia z úprimnej nenávisti.

Pozoruhodné je, že potrebu písať pocítili práve po zhliadnutí filmu Kauza Cervanová.

Motív písania „sudcu“ Klimenta:

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/06/Kliment-dovod-vzniku-knihy.pngMotív písania sudcu Uheríka:

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/06/uherik-a-dovody-pisania.pngPokiaľ sa „sudca“ Kliment v Kirchhoffovom filme vyprofiloval neuveriteľnou hanbou, pán Uherík sa na účet filmu s potešením zviditeľnil. Rozšíril stav svojej „knižnice“, svojim názorom obdaroval sudcov NS SR, Generálneho prokurátora a poslancov NR SR . Neprekáža mu, že otrávil povedomie zvedavého čitateľa. Kto ho financoval a koľko za šírenie nenávisti zhrabol nie je relevantné, v dnešnom mediálnom priestore sa bežne objavujú desiatky právd s ostňom klamstva i klamstiev s ostňom pravdy a nikto sa nimi „vedecky“ nezaoberá. Vedecká činnosť sa totiž nevykonáva na povel a termín. A ak náhodou áno, tak určite v portfóliách tajných služieb v agentúrach „sudcu“ Klimenta.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/07/uherik-venovane-sudcom-NS-SR.pngMožno však konštatovať, že Robert Kirchhoff môže byť so svojim filmom spokojný. 10 medzinárodných cien, tisíce článkov a 4 knihy v priebehu pár rokov je úspech, ktorý sa len tak nevidí. Doktorát vied za zber svedectiev, v CPZ väznených, týraných a ubíjaných svedkov,  nedostal, ale úspech filmu ďaleko presiahol hranice všedných dní. Opäť dostáva do povedomia stále pretrvávajúcu Nemoc tretej moci, veď na ňu upozorňoval už vo filme rovnomenného názvu. Bol totiž jeho producentom.

Za verný dokument špinavého procesu – prvého úkladného a dokonaného zločinu normalizačnej justície spáchaného v jadre EU si odniesol uznania Európskych filmových festivalov, filmových akadémií, spoločností a štúdií. Kirchhoff svojim dielom príkladne naplnil poslanie filmovej dokumentaristiky a o pár rokov habilitoval na docenta. Dielo nebolo potrebné vysvetľovať ani obhajovať. Stalo sa najlepším dokumentárnym filmom rokov 2013-2014, je sprostredkované v 4 svetových jazykoch a stačilo ho len vidieť, počuťvnímať.

Dokument je snímok kde sa „sudca“ Kliment konečne našiel. V inom zrkadle než to, do ktorého sa každé ráno díva a v ktorom by sa rád videl. Môže filmu vyčítať čo chce, je to jeho neomylné právo, ale nenájde v ňom jediný pokus zavádzania alebo výrok, ktorý sa nezakladá na pravde. Zrkadlo spoločnosti nastavil režisér filmu nielen JUDr. Klimentovi a jeho „súdeniu“, ale celej justícii, pretože právny názor „sudcu“ Klimenta vrátane jeho účelových klamstiev, lží a (!!!) tej hrôzostrašnej logiky (!!!) sú dnes povinní rešpektovať a akceptovať všetci sudcovia súdov nižších stupňov. Pokladám to za horor a neudržateľný stav spoločnosti a je to aj jeden z dôvodov, prečo na to upozorňujem a píšem.

4/

Prínosy PDD pre NBÚ, MV SR aj SIS sú dnes nespochybniteľné. Okrem Slovenskej republiky ich akceptujú všetky oblasti kultúrneho sveta.

Otázka zákonnej použiteľnosti je len otázkou času. Približne 1/3 štátov USA dnes polygraf ako zákonný dôkaz uznáva, 1/3 neuznáva a 1/3 aj áno aj nie.

Až 37 štátov federácie nariaďuje opakované polygrafické testy pre vyberaných páchateľov sexuálnych zločinov. Tu sa monitoruje ich správanie v rámci tzv. modelu obmedzovania. Testy nariaďujú práve sudcovia, ako podmienku v rozsudkoch a u osôb, ktoré boli uznané zo spáchania mravnostného deliktu.

Podobným spôsobom sa polygraf používa už aj v Anglicku a práve u podmienečne odsúdených alebo prepustených zo sexuálnych zločinov. Využitie polygrafu sa postupne rozširuje aj pri ďalších trestných činoch a nemožno opomenúť, že PDD je považovaný ako dôkaz v súbehu s ďalšími dôkazmi, nie ako „doznania“ získavané v celách Justičného paláca v Bratislave vymlátené pod prokurátorským dozorom JUDr. Milana Valašíka.

Prípustnosť a používanie polygrafu, ako dôkazu na súdoch, medziročne narastá, pretože hmatateľné výsledky, technológie počítačových možností a softvéry sa z roka na rok zdokonaľujú.

Pri prijímaní polygrafov sú členovia APA zástancami techník práve tých kalibračných a kontrolných otázok, ktoré zahŕňajú získanie väčšej fyziologickej odpovede práve od nevinných subjektov.  Názory pána Uheríka tu nepredstavujú biele miesta v jeho vedomostiach, ale hanbu – údajne bývalého zamestnanca Slovenskej akadémie vied.

PDD ako relevantný dôkaz? Už dnes existujú úprimné záujmy jeho presadenia, stoja však proti obavám všetkých klamárov, dosadených politikov a skorumpovaných orgánov činných v trestnom konaní vrátane ich „sudcov“.

5/

Kliment, Valašík, Lamačka a im podobní vyhlásili, že odsúdení cez PDD prešli vďaka odstupu rokov a vytesneniu udalosti vo svojom vedomí.

Nezainteresovaným a pochybovačom by som rád pošepol, že nie je možné vytesniť niečo, s čím denne 40 rokov žijete, pracujete a už vôbec nie v prípade šiestich osôb v jednej veci.

„Sudca“ Kliment, ako predseda trestného senátu NS SR by mal vedieť čo je vytesnenie,  postaveniu jeho veličiny by sa to patrilo vedieť, veď skupinku elitných forenzných psychológov – stále tých istých – má poruke 24 hodín denne. Keby mohli čo len trochu pomôcť, už dávno by mu pomohli, veď sú to súdy, kto ich povoláva, živí a nadštandardne platí.

Ale aj mlčanie má nejakú výpovednú hodnotu a tá je niekedy zrozumiteľnejšia, než sa navonok zdá.

Trepanie nezmyslov v nižších cenových skupinách síce je tolerovateľné, alkoholizovaným osadenstvom občas aj vítané a akceptované, ale podvádzať a klamať svojich čitateľov z pozície predsedu trestného senátu NS SR veľadôstojné teda naozaj nie je. A nakoľko „sudca“ Kliment halucinogény neužíva, mal by sa stretnúť s povolanými. Hocijaký psychoterapeut mu ochotne a zadarmo vysvetlí čo je vytesnenie a za akých podmienok k nemu dochádza. Je o tom dostatok odbornej literatúry, len si ju treba vyhľadať, prečítať a porozumieť jej. A to je problém, pretože „sudca“ Kliment viac trestá než súdi a spisy určite neštuduje ani nečíta. Niet na svete radosti, s akou vítal inštitút spolupracujúceho obvineného, kde štúdium tisícov strán trestných spisov nahrádza jediná výpoveď „spolupracujúceho“ kriminálnika.

Z hľadiska dôveryhodnosti justície, tej akú dnes všetci poznáme, sa jedná o inštitút byrokracie, marenia spravodlivosti a brutálneho zneužívania štátnej moci. Inštitút neuprednostňuje vyšetrovanie spojené s hľadaním pravdy, ale administratívne uzatváranie trestných spisov, zápočty špinavých obchodov v iných trestných veciach za pomoci krivých výpovedí, krivých svedectiev a ďalších dôkazných manipulácií.

6/

Vráťme sa k premárnenému času a ceste jedného slušného Američana, ktorý  kvôli pravde a spravodlivosti precestoval pol sveta, bez nároku na odmenu, aby Slovenskej justícii pomohol. Veril, že svojim prínosom dá jednej zo strán za pravdu, teda rozplynie alebo posilní všetky stávajúce pochybnosti.

Iniciátorom akcie bol Andrej Bán, ale Patrick Coffey o Kauze Cervanová v minulosti už počul. Porozprávali mu o nej niekdajší poslucháči Policajnej akadémie, ktorí sa o špine páchanej súdmi a ich orgánmi dozvedeli od budúcich kolegov.

Namiesto toho, aby súdne vrchnosti Patricka Coffey aspoň vypočuli, nechali ho v neprítomnosti mediálne pourážať. Najprv kriminálnym zločincom a spolupáchateľom vrahov Jána a Martiny, neskôr reformovaným ateistom s teatrálnym úsmevom, paradoxne, z denníka s katolíckym podtextom. S takouto formou pohostinnosti sa americkí examinátori doposiaľ nikde vo svete nestretli a to sa pohybovali v strede kontinentu všetkých významných kultúr.

A ako reagoval na „sudcu“ Klimenta pán Coffey?

Je to komunistický sudca a snaží sa rozosievať pochybnosti. Nemôže však spochybniť softvér z Johns Hopkins University a jej nezávislý algoritmus, ktorý pravdovravnosť odsúdených mužov jasne preukázal“.

7/

Pravdepodobnosť možného oklamania PDD-testu v prípade šiestich osôb testovaných v jednej veci je 0,0000000156 %, za predpokladu, že proklamovaná hranica matematickej presnosti je 95%-ná. Predstavuje teda 95%-nú spoľahlivosť zariadenia, (niektoré médiá udávajú až 98%).

Znamená to, že všetci testovaní na 99,9999999844 % vypovedali pravdu, keď tvrdili, že Ľudmilu Cervanovú nepoznali a nemajú s jej vraždou nič spoločné. S vyššou mierou exaktného dokazovania nie je vybavená žiadna kriminalistická expertíza.

„Sudca“ Kliment je povinný svojim čitateľom náležite a podrobne vysvetliť, aspoň by sa to slušnosti a jeho sudcovskej neomylnosti patrilo, prečo polygraf využívajú 3 popredné štátne inštitúcie, teda MV SR, SIS a NBÚ, čo chcel na NBÚ robiť a koho riadiť a vysvetliť, prečo s využívaním PDD v pripravovaných previerkach ráta aj súčasná vláda Slovenskej republiky.

 

Pokračovanie nabudúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

 

Kauza Cervanová, 1. časť  – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania 

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV 

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka

Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi

Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“

Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896

Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“

Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely

Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie

Kauza Cervanová, 13. časť – Posolstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 14. časť – „Sudca“ Kliment a jeho klamstvá

Kauza Cervanová, 15. časť – Majestát pravdy „sudcu“ Klimenta

Kauza Cervanová, 16. časť – Kompiláty eštebáckej tvorivosti

Kauza Cervanová, 17. časť – „Sudca“ Kliment, čo odpoveď to klamstvo