Expert na vrahov Martin Hanus

.andrej Bán

Aby človek porušil predsavzatie nepísať už o kauze Cervanová, musí sa udiať jedna z dvoch vecí. Buď sa objaví nový dôkaz, alebo opäť niečo napíše Martin Hanus z Postoja.

stalo sa to druhé. Paradoxne, je to v istom zmysle viac ako nový dôkaz. Iba máloktorému rešpektovanému novinárovi sa podarí uviesť v dvoch za sebou idúcich vetách tri zavádzajúce tvrdenia či nepravdy.

V Krátkych správach z redakcie kolega Hanus v nedeľu 18.2. ocenil reportáž českého Respektu, ktorá opisuje ošiaľ, aký vypukol v Česku potom, čo prezidentom omilostený „dvojnásobný vrah, toho času celebrita“ Jiří Kajínek putuje po krajine a v zaplnených kulturákoch fanúšikom / fanúšičkám, ktorí / ktoré si zaplatili vstupné 330 korún vysvetľuje, že nie je vrah, ale obeť.

Až potiaľ by bolo, pochopiteľne, všetko v poriadku. Kolegu Hanusa oprávnene zarazilo, ako je to možné, no nebol by to on, aby (opäť) nevytvoril paralelu s prípadom Cervanová z roku 1976. Napísal: „Ale nesmejme sa Čechom za omilosteného Kajínka. Proti odsúdeným Nitranom, ktorí uniesli, znásilnili a zabili Ľudmilu Cervanovú, stojí ešte viac dôkazov než proti Kajínkovi, ich obhajobná stratégia plná fabulácií sa v poslednom období celkom rozpadla, no aj tak získali teraz verejný honor ako nikdy predtým.“

Som presvedčený, že prípad Cervanová sa tak, ako ho naše súdy uzavreli, nestal.

Kolega Hanus si všimol, že pri nedávnom otvorení .klubu pod lampou Štefan Hríb verejne poďakoval Františkovi Čermanovi a Stanislavovi Dúbravickému, teda dvom zo siedmich odsúdených Nitranov za to, že klub „zadarmo budovali“. A nielen to. Hanus sa pohoršuje aj nad tým, že „hlavný sponzor“ Čerman má u nás v klube čestnú tabuľu, hneď vedľa tej s menom spolumajiteľ Esetu Antona Zajaca a architekta Matúša Valla. Podľa kolegu Hanusa „vrahovi na egotripe“ (rozumej Čermanovi) tlieskame, a to dokonca v prítomnosti nič netušiaceho prezidenta Andreja Kisku či Karla Schwarzenberga.

Rozoberme si to. Prvá nepravda: proti Nitranom je viac dôkazov ako proti Kajínkovi. Neviem, kde berie kolega Hanus tú trúfalosť (drzosť) na toto tvrdenie, zrejme pred verejnosťou utajil, že je sudca, vo voľnom čase novinár. My, čo vieme o prípade Cervanová viac než on, ktorého náhle očarila kniha nedôveryhodného „ďatla“ siskára Petra Tótha, pričom podobne ako Tóth uveril podhodeným „notám“ od sudcu Juraja Klimenta a ktorý sa opiera o úsudok politikov či právnikov, ktorí prípad nepoznajú, prípadne iba o ňom čosi pochytili z počutia, máme presne opačné poznatky. Ja sám opakovane, dlhé roky, naposledy v rozsiahlom texte Trest bez zločinu (.týždeň 27/2017) uvádzam sumár relevantných a justíciou ignorovaných rozporov v dokazovaní. Nevidím zmysel ich opäť spomínať, tie texty sú ľahko dostupné.

Aj keby Čerman a iní boli vrahmi, svoje nemalé tresty do výšky mnohých rokov si už odpykali.“

Druhá nepravda kolegu Hanusa: obhajobná stratégia Nitranov plná fabulácií sa v poslednom čase rozpadla. Hm, ak sa tu niečo rozpadlo, tak sú to zrejme posledné stopy zmyslu pre súdnosť nášho exkolegu. Zdá sa, že tento poľutovaniahodný stav nezmiernil ani jeho nedávny, asi päťhodinový rozhovor s obhajcom odsúdených Nitranov Allanom Böhmom, ktorý mu tak trpezlivo, ako to len išlo, vysvetľoval, ako sa veci majú. Aj pán advokát u seba v kancelárii, aj ja som sa kolegovi Hanusovi na verejnej diskusii v klube Binárium usiloval (zdá sa, že bez úspechu) vysvetliť, že jediný hmotný dôkaz v celom prípade Cervanová naše súdy od začiatku ignorujú. Ide o známy denník dvoch sestier Cohenovych, francúzskych priateliek Františka Čermana. Stručne: sestry Cohenove od začiatku (aj mne v roku 2017) uvádzajú a dosvedčujú čosi, čo ich rukou písaný denník jasne potvrdzuje – Čerman a jeho kamarát Milan Andrášik (ďalší odsúdený Nitran) boli počas inkriminovanej doby únosu, znásilnenia a vraždy Cervanovej celý čas s nimi, teda majú alibi na osudnú noc z piatka 9.7. na sobotu 10.7.1976. Logicky, nemohli si teda „odskočiť“ potajomky vykonať hrozný čin. Toto je kľúčový bod, tu sa prípad láme.  Buď veríme, podobne ako ŠtB, naša justícia či Martin Hanus tomu, že obe Francúzky, celý život bezúhonné, klamú. Alebo veríme, že sestry neklamú, sú to korunné svedkyne neviny Nitranov, v takom prípade ide o manipulatívnu hru ŠtB a našej justície, ktorej Martin Hanus naletel. Iná možnosť z podstaty nie je. Martin verí prvému, ja druhému. To je na prípade najhroznejšie, stal sa vecou viery, nie faktov a dôkazov. Nie je prípustné, aby naše súdy VŠETKY dôkazy a svedectvá v prospech Nitranov zhodili zo stola a naopak dôkazy a svedectvá v ich neprospech, aj tie zjavne rozporné, vzali do úvahy. A to bez vyhodnotenia rozporov. Toto presne sa stalo.

Tretia nepravda kolegu Hanusa: Nitrania získali verejný honor ako nikdy predtým. Toto je najodpornejšia časť jeho tvrdení. Celá jeho paralela s Kajínkom je zvrátená. Chodia azda Čerman a Dúbravický – podobne ako Kajínek – po kulturákoch a presviedčajú fanúšičky za nemalé vstupné o svojej nevine? Nie, nechodia. Pomáha im v tom azda .týždeň? Nie, nepomáha. Povedal azda Štefan Hríb pri otvorení klubu výraz „nespravodlivo odsúdení vrahovia Cervanovej“ alebo čosi podobné? Nie, nepovedal. V téme Cervanová som od svojej diskusie s kolegom Hanusom v Bináriu zdržanlivý, z rešpektu voči všetkým, ktorých sa tento prípad dotkol, ho už neotváram a nevŕtam sa v ňom. Bránim sa však voči podlým útokom nášho bývalého kolegu.

„Nitrania nezaujímali Martina Hanusa ani do tej miery, aby ich oslovil čo len s jednou jedinou svojou otázkou.“

Na záver uvediem tri veci a všetkých, aj kolegu Hanusa poprosím, aby ich neprekrúcali. Prvá: som presvedčený, že prípad Cervanová sa tak, ako ho naše súdy uzavreli, nestal. Teda Nitrania mali byť – keďže sa neobjavili nespochybniteľné dôkazy – oslobodení. Druhá: aj keby Čerman a iní boli vrahmi, svoje nemalé tresty do výšky mnohých rokov si už odpykali a je nevyhnutné na nich takto nazerať. Majú plné právo na svoj ďalší život a nikto, ani kolega Hanus im nemôže brániť v tom, aby sa ako slobodní občania rozhodli pomôcť napríklad so stavebnými a inými prácami pri zriadení .klubu pod lampou. Alebo chce azda kolega Hanus, aby až do smrti nosili na hrudi (podobne ako Židia za vojny žlté hviezdy) pomyselnú stigmu, ceduľku s nápisom „som vrah“ a zo všadiaľ by ich mali vyhodiť ako prašivých psov? To by bolo kresťanské a správne?

A keďže po zlých skúsenostiach s demagógiou z ich strany predpokladám, ako kolega Hanus, Peter Tóth či im podobní na tieto moje slová zareagujú (Bán pripúšťa, že Nitrania sú vrahovia), poviem preventívne svoju odpoveď na túto ich predpokladanú nehoráznosť ešte raz a jasne: NIE, nepovažujem ich za vrahov. Ale aj keby HYPOTETICKY boli vrahovia (akože nie sú), nikto nemá právo odsudzovať ich slobodné rozhodnutie pomôcť s .klubom pod lampou. A nikto nemá právo Štefanovi Hríbovi zakázať, aby sa im za to ako slobodným občanom poďakoval. A napokon nikto, tým menej Martin Hanus, ktorého Nitrania nezaujímali ani do tej miery, aby ich oslovil čo len s jednou jedinou svojou otázkou (čím profesne ako novinár zlyhal), nemá právo mňa a mojich kolegov za to súdiť a povýšenecky poučovať.