Má sudca Kliment všetkých päť pohromade?
Vyjadrenie JUDr. Juraja Klimenta pre televíziu TA3 z dňa 7.12.2015 vyvoláva dôvodné podozrenie, že tento sudca Najvyššieho súdu už celkom stratil súdnosť.
juraj Kliment, jeden z troch sudcov Najvyššieho súdu, ktorý rozhodovali v kauze Cervanová, poskytol televízii TA3 o tomto svojom rozhodovaní pozoruhodné vyhlásenie. Konkrétne povedal toto: „Ja som od začiatku nemal žiadne pochybnosti, pretože to nebol prvý prípad trestného činu vraždy, ktorý som riešil… Ja som tam nevidel žiadny problém, skutkový ani právny.“
Ponechajme bokom šialenú logiku zdôvodňovania absencie pochybností faktom, že už predtým riešil nejaké prípady vraždy – to mohol byť len taký brbt človeka, ktorý lajdácky používa slovo „pretože“ (aj keď sudca by ho mal používať veľmi pozorne). Kľúčovou časťou Klimentovej výpovede je, že pochybnosti nemal OD ZAČIATKU. Lenže úlohou sudcu je spis si dôkladne preštudovať a k záverom (či už s pochybnosťami alebo bez nich) dospieť až NA KONCI. A keď už má názor hneď na začiatku, tak nech sa k tomu, preboha, aspoň verejne nepriznáva.
„Ako sa dá vysvetliť správanie človeka, ktorý sa prizná k účasti na takých strašných zločinoch a nezmieni sa, že má takmer dokonalé alibi?“
Sudca, ktorý od začiatku nemá nijaké pochybnosti, môže ľahko podľahnúť pokušeniu neštudovať spis príliš podrobne. Potom sa ale nemožno čudovať, že v ňom nezbadá nijaké problémy. Skúsme teda Jurajovi Klimentovi pripomenúť aspoň jeden z mnohých problémov, ktoré pri trochu menej šlendriánskom pohľade mohol uvidieť:
Korunná svedkyňa Zimáková si na svoje veľmi solídne alibi (účasť na vodáckom kurze) spomenula až štyri mesiace po tom, čo priznala svoju prítomnosť pri únose, znásilnení a vražde (všetko neskôr pred súdom odvolala a priznanie označila za vynútené). Keď sa pôvodne priznávala, nijaký vodácky kurz nespomínala. Prečo? Veď na tom kurze celkom určite bola, na to sú desiatky svedectiev. Jedna možnosť je, že na to zabudla (medzi činom a „priznaním“ uplynulo päť rokov).
Ale to je možné len ak sa počas splavu nič zvláštne nestalo. Ak sa však niečo zvláštne stalo, ak napríklad zo splavu nepozorovane odišla, dostala sa stopom až do Bratislavy, bola pri únose, znásilnení, vražde a opäť sa nepozorovane vrátila späť – tak to by určite nezabudla. Nuž ale ak by to nezabudla, prečo by splav ako alibi nepoužila hneď pri prvom výsluchu? Ako sa dá vysvetliť správanie človeka, ktorý sa prizná k účasti na takých strašných zločinoch a vôbec sa nezmieni, že má na ten čas takmer dokonalé alibi, na ktoré si veľmi dobre pamätá? To nie je problém?
Má ten Kliment pohromade aspoň štyri?