Prišívači vrážd a ich tlačovka – Kauza Cervanová – 24. časť

Charakter nadovšetko, napísal „sudca“ Kliment. Práve preto by sa mal vzdať kandidatúry na Generálneho prokurátora SR a mal by abdikovať i na miesto sudcu NS SR.

Pokračovanie.

Neúspešný kandidát na riaditeľa NBÚ, predsedu súdnej rady SR a predsedu NS SR by rád upozornil na výnimočnosť osobnosti, ktorá sa v 1. osobe jednotného čísla o post Generálneho prokurátora práve uchádza. A to aj napriek tomu, že manželka „sudcu“ Klimenta je námestníčkou Generálneho prokurátora.

Okolnosť, že família Klimentovcov by ovládla Generálnu prokuratúru je len dokreslením znovaprekročenej miery, pretože ďalším členom právnickej rodiny je aj prokurátor ÚŠP pán JUDr. Repa.

Je známe, že žaloby ÚŠP  v odvolacích konaniach na Najvyššom súde SR končia v senáte 5T. Či sa jedná o ďalšie bezprávie, alebo nespochybniteľný výkon spravodlivosti nechávam na povolaných.

V tomto pokračovaní sa od klamstiev „sudcu“ Klimenta trochu odkloním, pretože rád by som zmienil o charakteroch.

„Sudca“ Kliment vyhlásil, že Lamačkovi verí:

Prečo? To sme sa nedozvedeli, ich vzťah je zahalený rúškom tajomstva, môžem len predpokladať čo za tým všetkým môže byť. Obaja sú si podobní, ale malý rozdiel tu predsa len je. Hriechy Dr. Valašíka a Dr. Lamačku sú odpustiteľné, ale… justičný zločin odpustiteľný nie je a nikdy nebude. 

Vzhľadom k tomu, že v Kauze Cervanová sa stretávame len s charaktermi, dovoľujem sa vrátiť o 17 rokov nazad.

Dňa 17.10.2003 zvolali akýsi „páni“ tlačovú konferenciu. Nemali záujem informovať. Ich cieľom bolo národ oklamať. Pripustime, že podobnosť s JUDr. Klimentom v roku 2015 je len náhodná.

Prečo tlačovku zvolali bolo nad slnko jasnejšie. Cítili zapotreby ovplyvniť súd (rozsudok bol vynesený 20.01.2004), ak tú potrebu nemal práve súd, ktorý podľa ich taktovky rozhodoval. Ich cieľom bolo presvedčiť verejnosť, že Kauza Cervanová nebol zločin spáchaný na nevinných ľuďoch, ani byrokratický obchod uzatvorený za ochotu pokračovať v špinavých praktikách Ministra vnútra SSR na odbore riadiaceho orgánu recidivistu Fagana. Mal to byť výkon socialistickej spravodlivosti a jej ochota siahnuť do vlastných radov.

Stručná rekapitulácia.

Podobne ako 6 viet „sudcu“ Klimenta obsahujúcich 5 účelových klamstiev, skóre 10:10 a informačné svinstvo človeka, ktorý tlačovú konferenciu zvolal, je bagateľ oproti svinstvu sudcovskej vierolomnosti.

Treba dôkaz? Bol objavený v Kaniciach, len Kliment s Hanusom ho tam nevideli, neobjavili ani nenašli. Takticky, účelovo, možno len naivne a hlúpo. Po 38 rokoch sa dozvedáme ako to v skutočnosti bolo a koľko prišívači vrážd za svoje svinstvá zhrabli:

https://kauzacervanova.sk/sibenice-za-par-tisiciek/

Takže po poriadku.

1/ Zvolať tlačovú konferenciu a oklamať celý národ sú spôsoby nielen Mikuláša Černáka, ale aj Milana Valašíka, Ota Hanka, Jána Hubceja, Miloša Jiskru, Vladimíra Lamačku, Ľubomíra Gerbela, Emila Mayerhofera a Jozefa Šimeka, ak nerátame váhu „informovanosti“ Klimentových bielych koní. Je vizitkou dôveryhodnosti niekdajších štátnych orgánov, ale aj „sudcov“, ktorí sa k ich „pravde“ hlásia.

2/ Všetky priznania boli vynútené brutalitou páchanou v predprípravnom a prípravnom konaní. Na psychické a fyzické orgie páchané v Kauze Cervanová si nesťažovali len obžalovaní, ale aj kľúčoví svedkovia – Dr. Vozárová, Varga, Urbánek, Škrobánek, Beňová, Okenka, ale rovnako ako aj Dr. Vozár, manželia Luprichoví a Daňoví. Keby si bol sudca Kliment niekedy prečítal trestný spis, bol to tam určite videl.

3/ Celé vyšetrovanie bolo nezákonné a je priebežne zverejňované v mojich blogoch. Celková váha súdneho rozhodnutia nie je oddeliteľná od trestného spisu, ktorý je obžalobou práve tých, ktorí sa pod rozsudok podpísali

4/ S dôkazmi sa manipulovalo a Kliment s Tóthom za asistencie kriminálneho a spravodajstva tajných služieb s nimi manipulujú dodnes. Pachové stopy – dôkaz manipulácie sa zachoval v Kaniciach – a výklad súdnych patológov Koklesa a Porubského boli evidentným a účelovým podvodom spáchaným pod súdnou prísahou. Budú opísané neskôr. V Levoči bolo zatajených niekoľko desiatok vecných dôkazov, ktoré boli súčasťou trestného spisu, ale prokurátor s vyšetrovateľmi ich z neho vyňali. Jedná sa práve o dôkazy, ktoré obvinenia s obžalobou spochybňujú a činia absolútne nedôveryhodnou.

 „Svedok“ Lukáč Karabínoš v roku 1976 usvedčoval z únosu Ľudmily Cervanovej Jána Hrma, ale presne ten istý Lukáč Karabínoš usvedčoval Miloša Kocúra v roku 1981. Pred súd nikdy nepredstúpil, pretože akousi náhodou ho na Zlatých pieskoch zrazilo (a samozrejme, že aj zabilo), nejaké auto… Mjr. Miloš Jiskra (mimochodom docent katedry trestného práva fakulty vyšetrovania Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti) , mjr. Hanko (alkoholik, ktorý býval triezvy max. do 12,00 hod.) a npor. Jozef Šimek pri tomto obludnom podvode osobne stáli už v roku 1976, ale v roku 1981 ho s plným vedomím a čistým svedomím predkladali súdu.

Mám za to, že Ladislav Macháč a rovnako aj „svedok“ Lukáč Karabínoš boli účelovo zavraždení, hoci právo slobodného myslenia ponechávam nedotknuté.

5/ Pozadie a vplyv straníckych a štátnych orgánov a ich silových rezortov je tu nesporný. Správy z vyšetrovania a jeho postupov boli priebežne doručované na stôl Gustávovi Husákovi,  Jaromírovi Obzinovi, Jozefovi Lénartovi a Štefanovi Lazarovi. Teda nie kontrolnému orgánu orgánov činných v trestnom konaní, ale najvyšším predstaviteľom Komunistickej strany Československa:

Akákoľvek kontrola zvonka bola znemožnená a paralyzovaná. Čo do utajenia sa jednalo o proces, ktorý bol v časovom kontexte vnímaný ako nevídaný.

6/ Žiaden z rodičov obvinených nemal nadštandardné postavenie a len traja z nich boli členmi komunistickej strany. 11 boli bezpartajní. Straníckym funkcionárom bol len otec Andrášika, otcovia Brázdu a Čermana boli radoví členovia KSČ. Nachádza sa to vo vyšetrovacích spisoch a lži „sudcu“ Klimenta tu presahujú základný rámec sudcovskej slušnosti v merite rozhodovania.

Moja rodina bola v Nitre viditeľná v radoch praktizujúceho katolícizmu. Môj učiteľ klavíra bol tajne vysvätený kňaz – salezián Bohuslav Mošať dodnes žije v Nitre a teší sa dobrému zdraviu. V roku 1968 založil s mojim bratom big-beatovú skupinu, ktorá počas svojho pôsobenia pritiahla do Nitrianskej katedrály určite viac mladých, než Eduard Necsey (nitriansky sídelný arcibiskup) za posledných 20 rokov. Fotografie môjho brata a ďalších desiatok „závadových“ Nitranov sú v eštebáckych spisoch Kanických archívov samozrejmosťou.

7/ Žiadna inšpekcia nezákonnosti Pálku, Valašíka a Lamačku nikdy nepreverovala. Moje sťažnosti budovu väznice nikdy neopustili a „stratili sa“. Preložené do zrozumiteľného jazyka boli ukradnuté a s veľkou pravdepodobnosťou ich ukradli tí istí zlodeji, ktorí ukradli zlatú retiazku Ľudmily Cervanovej. Do trestného spisu sa účelovo nedostali. Za podané sťažnosti bolo voči mojej osobe účelovo zahájené ďalšie trestné konanie. Z podaných sťažností, ktoré som napísal sa zachovali len 2 a stali sa súčasťou práve tohto novozaloženého spisu zn.: Vp-38/81.

8/ Prípad nebol vyšetrený proti vôli vtedajších mocných, ale s ich plným požehnaním, čo potvrdil pred NS ČSFR aj Eduard Pálka.

9/ Všetci „vyšetrovatelia“ a prokurátori boli za špinavú prácu mimoriadne povýšení a odmenení. Najzúrivejší predátori dostali viac, tí ostatní menej. Kauza Cervanová sa stala výťahom k moci tých najbrutálnejších surovcov. Vytvorili základ budúceho komanda prišívačov vrážd v odbore vymáhania budúcich „doznaní“.

10/ „Vyšetrovatelia“ pred súdom opäť klamali, pretože súd im to jednoduchým administratívnym úkonom umožnil – Minister vnútra SR ich nezbavil mlčanlivosti. Znamená to, že odpovedali len na otázky, na ktoré boli ochotní odpovedať. Každá relevantná a dobre cielená otázka bola súdom odmietnutá práve mlčanlivosťou, na ktorú sa všetci, vrátane Valašíka, odvolávali.

11/ A teraz to zvláštne, ale podstatné. Všetci komunistickí zločinci boli odmenení a povýšení prv, než rozsudok Kauzy Cervanová nadobudol právoplatnosť. Keď porovnáme dátumy udelenia odmien a povýšení s dátumom uznesenia NS SSR – teda právoplatnosťou rozsudku – zisťujeme, že Československá socialistická republika nebola právny, ale špinavý policajný štát.

Rozhodnutím Klimentovej logiky a jeho spravodlivosti zostáva čiernou škvrnou kabinetného súdnictva, pretože všetky zverejnené dôkazy Kliment s Tóthom aj Hanusom v Kanických archívoch účelovo prehliadli.

 

Pokračovanie nabudúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

 

Kauza Cervanová, 1. časť  – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania 

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV 

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka

Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi

Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“

Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896

Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“

Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely

Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie

Kauza Cervanová, 13. časť – Posolstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 14. časť – „Sudca“ Kliment a jeho klamstvá

Kauza Cervanová, 15. časť – Majestát pravdy „sudcu“ Klimenta

Kauza Cervanová, 16. časť – Kompiláty eštebáckej tvorivosti

Kauza Cervanová, 17. časť – „Sudca“ Kliment, čo odpoveď to klamstvo

Kauza Cervanová, 18. časť – Detektor lží, polygraf, veda a paveda

Kauza Cervanová, 19. časť – Bezcharakterné, nehodné a podlé

Kauza Cervanová, 20. časť – Generálny prokurátor Kliment?

Kauza Cervanová, 21. časť – Lži, logika a Generálny prokurátor SR

Kauza Cervanová, 22. časť – Komplex sadistickej nenávisti

Kauza Cervanová, 23. časť – Autorita bez autority