Pachové stopy JUDr. Milana Valašíka – Kauza Cervanová – 35. časť

Životné dielo dozorujúceho prokurátora a žalobcu v jednej osobe.

 

Pokračovanie.

Nasledujúce riadky nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu. Sú však obžalobou orgánov činných v trestnom konaní a režimu, ktorému takéto spôsoby slúžili. Kauza Cervanová sa už počas normalizácie stala výťahom k moci organizovaného zločinu.

Krajský súd v Bratislave, 09.09.1982.

Na hlavnom pojednávaní vraždy Ľudmily Cervanovej sa ako žalobca šokujúco zviditeľňuje predtým dozorujúci prokurátor prípadu.

Meno  JUDr. Milana Valašíka sa nachádza na zozname osôb podieľajúcich sa na perzekúciách obyvateľstva v období neslobody. Napriek tomu, že je zverejnený na stránke Ústavu pamäti národa, Slovenská advokátska komora oceňuje Valašíka za celoživotné dielo. Čo je naozaj neznesiteľné, na návrh jedného z bývalých obhajcov Františka Čermana.

 

Ako prvý prokurátor v Československej socialistickej republike predkladá súdu v tej dobe neznámy, údajne prevratný dôkaz. Je to porovnanie a stotožnenie pachovej stopy s pachovým otlačkom.

O tom, že objav súdruhov z DDR nevyhodnocuje orgán činný v trestnom konaní, ale policajný pes mu zrejme vôbec nedochádza. Ako procesnú vadu to ani nevníma, veď koná na príkaz generála.

Predložený dôkaz nie je súčasťou trestného spisu. Valašík ho ťahá spod talára z náprsného vrecka, ohýba sa ponad dva stoly a podáva ho predsedovi senátu Bilčíkovi počas pojednávania. Je ním zavŕšené dokazovanie.

Obžalovaní a obhajoba sa nestačia čudovať, pretože takéto spôsoby predkladania dôkazov Československé trestné právo doposiaľ nepozná. Počas oboznamovania sa s výsledkami vyšetrovania pachové stopy ako „dôkaz“ neexistovali, neboli teda ani súčasťou trestného spisu.

Ak nerátame biologické stopy zanechané v gumených rukaviciach, kde bola extrahovaná a identifikovaná dokonca krvná skupina a depigmentované vlasy, ktoré nikomu z obžalovaných nepatrili, malo sa jednať o vecný dôkaz, ktorý mal dôvodnosť obžaloby definitívne preukázať.

Len na okraj veci. Tie vlasy nepatrili niekomu, kto sa v rieke Čierna voda vykúpal a prúd toku ich zachytil na zvrškoch mŕtvoly. Boli zaistené priamo z uzla šnôry, ktorou mala obeť zviazané ruky. Boli depozitované v Kriminalistickom ústave v Prahe, ale „niekto“ ich z neho ukradol. Zástupcom Kriminalistického ústavu bol v tom čase trojmeštiankový plukovník Eduard Pálka.

Gumené rukavice, z ktorých sa pohodlne dala extrahovať DNA nechal zničiť Krajský prokurátor v Bratislave – mimochodom, ten istý Valašík – hneď po objave kyseliny deoxyribonukleovej.

Ak presah Klimentovej múdrosti odmieta aj túto ponúknutú možnosť, identifikácia  resp. vyhodnotenie biologických sterov mohlo byť vykonané aj pomocou aktivačnej analýzy alebo atómovej absorpčnej spektrografie. Také zariadenie sa v tom čase v ČSSR nachádzalo, lež nebol záujem ho využiť. V štáte, v ktorom život človeka nemal žiadnu hodnotu, nemali hodnotu ani 4.

Predsedom senátu sme boli oboznámení, že expertízu vidieť nemôžeme, nakoľko sa jedná o prísne utajované skutočnosti podliehajúce najvyššiemu stupňu štátneho tajomstva. V procese pred súdom to nebola prvá tajná expertíza, ktorú obžalovaní a ich obhajoba museli strpieť a to netušili, že ďalšie tisíce strán relevantných dôkazov a zistení sa v archívoch MV ukryjú na celé desaťročia.

Dozvedel som sa, že „pachové stopy“ niekoľkých z nás zostali zachované v pachových otlačkoch sňatých z mŕtvoly Cervanovej. Napriek tomu, že bola v hnilobnom rozklade a dokonca 5 dní vo vode.

JUDr. Valašík o.i. prehlásil, že na pulóver-tričku Cervanovej boli zaistené pachové stopy MUDr. Viery Zimákovej, mňa a na texaskách pachové stopy Kocúra.

Všetky otázky voči neprípustnosti dôkazu a pachom ako celku sú prvostupňovým súdom odmietnuté z dôvodu zachovania štátneho tajomstva. Krajský súd si osoboval právo súdiť na základe tajných dôkazov, ktoré bola verejnosť povinná prijať bez toho, aby si mohla overiť ich validitu. Prvá paralela Stalinistického vyznávania hodnôt bola na svete prv, než sa meno Kozu ocitlo na zozname Jakešových perspektívnych kádrov.

Expertízu, ktorú nik z nás nikdy nevidel na súde obhajuje  nadstrážmajster Miroslav Rožnovský. Bez našej prítomnosti. Aby malo vypočutie „svedka“ aj nejaký pátos, sudca Bilčík nás vyhodil zo súdnej siene.

Známy a agilný strážmajster sa v Kauze Cervanová v minulosti už zviditeľnil.

Neviedol na obojku psov, ale dvoch opilcov. Na útraty štátu v krčmách spoločne nasávali, vyvolávali konflikty a typovali možných vrahov. Toľko konštatovanie. Podľa akých kritérií, zo spisu nie je možné ustáliť.

Uvedený záznam je žalostným svedectvom postupov, akými sa Kauza Cervanová od počiatku uberala.

 

Po návrate do súdnej siene strážmajster Rožnovský usilovne verklíkuje, ako suky nemeckého ovčiaka pri konzervách štekali, čím potvrdili správnosť expertízy, ktorá v tom čase ani neexistovala (k jej schváleniu došlo o rok neskôr).

Na akúkoľvek inú otázku položenú obžalovanými alebo ich obhajcami odmieta odpovedať.

Argumenty obhajoby boli sústredené do 3 základných rovín:

1/ Bola spochybnená spoľahlivosť expertízy, nakoľko ju nebolo možné overiť. Potvrdzovali ju len psy.

2/ Dĺžka uskladnenia pachovej konzervy bola 2 roky. Od vraždy po expertízu prešlo viac než 5 rokov. Znamená to, že „Rožnovského pachy“ boli 3 roky po expirácii.

3/ Pachová stopa nie je vo vode objektívne uchovateľná. Psovodi za dažďa nie sú upotrebiteľní a je to všeobecne známe, pretože pes za týchto podmienok pachovú orientáciu takmer okamžite stráca. Nakoľko pach tvoria makromolekuly plynu, v danom prípade vzduchu rozpustného vo vode, dochádza k prirodzenej difúzii.

„Expertízu“ som označil za obludný podvod, dodatočne vykonštruovaný dôkaz, ale aj neseriózny pokus a zásah OČTK do rozhodovania súdu.

Originálna dokumentácia snímania pachových otlačkov, o ktorej je zmienka v rozsudku MUDr. Zimákovej, nebola v Kauze Cervanová pre istotu ani predložená.

Súd na základe tzv. pachových stôp vynáša odsudzujúce rozsudky, aj keď nie je schopný vysvetliť, akou záhadou sa pachové stopy Kocúra dostali na texasky Cervanovej. Tie sa v čase jej vraždy nachádzali v skrini internátu v Mlynskej doline.

Aj napriek podvodu OČTK, kde Najvyšší súd SSR v roku 1983 vyhlási „Valašíkov dôkaz“ za neprijateľný, rozsudok v kauze Cervanová zostáva v platnosti. Proti hrôze odvolacieho konania MUDr. Viery Vozárovej, ktorá bola „usvedčená“ pachovými stopami právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave prv, než bolo právoplatne skončené hlavné pojednávanie v Kauze Cervanová na Najvyššom súde SSR.

Pachový otlačok MUDr. Viery Vozárovej sa údajne našiel na pulóver-tričku Ľudmily Cervanovej, ktorá bola  vo vode rieky 5 dní !!! Pulóver-tričko bolo to, čo mala Cervanová na sebe oblečené.

Psovod bol podvod sám o sebe. Nie čo do dôveryhodnosti, mjr. Hanko bol odporný zjav a ožran, od ktorého sa dalo očakávať čokoľvek – 26.08.1981 sedel v miestnosti, keď ma za jeho prítomnosti pri výsluchu masakroval privolaný eštebák. Zdesenie nastalo z trúfalosti prokurátora a ochote predsedu senátu takýto dôkaz prijať a vôbec sa ním zaoberať.

Megapodvod č. 1:

Píše sa rok 1997. V kauze vraždy kňaza Poláka si prišívači vrážd vytypovali ďalšieho náhradného vraha. Stal sa ním Ladislav Macháč z Ducového.

Aj jeho vyštekali psy a spracoval nasadený spoluväzeň. Bol stiahnutý z Valdíc, kde vykonával dlhodobý trest odňatia slobody o.i. aj za vraždy spáchané počas výkonu trestu.

(Vrah Adolf Hlúbik bol v roku 1983 v Leopoldovskej väznici nasadený aj na Miloša Kocúra).

Napriek tomu, že „Pachové stopy“ v Kauze Cervanová Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky ako dôkaz definitívne odmietol, špinavé praktiky OČTK a Čapkoviča v justičnom paláci v Bratislave zostali. Ladislav Machač nebol ich poslednou obeťou.

Podobne ako Andrášik a Kocúr, istú šibenicu zobchodoval za doznanie. Nakoľko vôľa žiť bola silnejšia, Ladislav Macháč sa ku vražde, ktorú nespáchal samozrejme doznal. Pod tlakom Hlubíka, Hermana, Hindického, Stanka, Lamačku a Mráza.

Trestné konanie opäť dozoroval ten najvyšší – JUDr. Milan Valašík. Nie ako dozorujúci prokurátor, ale už ako riaditeľ trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej socialistickej republiky. Personálne pozadie nedávno poodhalil pán doktor Jozef Šátek.

Juraj Kliment nedávno preukázal, že prejav neúcty voči zákonnosti sa v trestnom a súdnom konaní stále vyplatí.

Megapodvod č. 2

V roku 2002 sa dozvedáme, že prokurátor Valašík pred súdom klamal. Nikdy pritom nespomenul akademika Jána Pješčaka, tútora, pod menom ktorého trestnú činnosť páchal, ani zhovädilosť, ktorú po vzore DDR uvádzal v ČSSR do praxe. Pre Pješčaka, ktorý by sa bez Kauzy Cervanová nikdy ministrom nestal, neboli pachové stopy prvým podvodom v jeho pomýlenom živote i praxi.

„Smernice pro využívaní metody pachových konzerv ve Sboru národní bezpečnosti“ sa mi dostali do rúk až po roku 1990. Boli schválené v roku 1977, teda o rok neskôr, než bola mŕtvola Cervanovej objavená.

Kým? Akademikom a kriminalistom Jánom Pješčakom, ktorý Kauzu Cervanová pachovými stopami „objasnil“.

Dôkaz je teda na svete. Došlo k pokračujúcemu zneužívaniu právomoci verejného činiteľa, ale nazvite si to ako chcete. Podľa mňa to bol organizovaný zločin páchaný komunistickou policajnou generalitou.

Na otázku, ako je možné, že Pješčakova „Směrnice“ bola použitá už v roku 1976, teda rok predtým, než bola vôbec schválená, dodnes nik nevysvetlil.

Pozornosti Nobelovej akadémie by nemal ujsť najmä Pješčakov „objav“ uvedený v Hlave 1 článku 3:

„Pes je schopný pachovú stopu, teda zhodu medzi otiskom a konzervou vylúčiť alebo potvrdiť.“ :

Ak je tu problém, Kliment s Tóthom a Hanusom ho určite vysvetlia. Žiadajte to od nich, len sa nenechajte odradiť s odpoveďou, že Kocúr s Andrášikom sa k vražde Cervanovej niekedy priznali.

Vynímajúc fakt, že pachová stopa vždy slúžila len ako vodítko pre obstarávanie ďalších dôkazov je zrozumiteľný a na veci nič nemení. Pes je nenahraditeľný. Je schopný páchateľa zastaviť aj zadržať, ale nie usvedčiť.

Po roku 1990 sa dozvedáme, že centrum objavov súdruhov z DDR – vynálezcov Trabanta a dederónovej košele – bolo sústredené v Leipzigu. V banke a v rozsahu, aký sa nikde na svete nenachádzal. Boli tu depozitované ilegálne nasnímané pachy všetkých záujmových osôb pre budúce potreby vyššieho štátneho záujmu.

Darmo som v trestnom spise niekoľkokrát listoval. Rožnovského podvod či expertízu som nikde nenašiel. Súdy ich neboli schopné vysvetliť ani prostredníctvom privolaného súdneho znalca:

A čo na to senát Klimenta? Argumentoval, že otec mojej exmanželky bol komunista a môj otec mal Audi 100.  

Nepochybne, autor 50 judikátov má lepší nos na vrahov, než policajné suky nemeckého ovčiaka, ktoré Rožnovský možno ani nevidel.

Žiadna expertíza neexistovala! Alebo ju zo spisu ukradli tí, čo na takýchto „svedectvách“ profitovali?

Priamym dôkazom zostáva viackrát žurnalizovaný, prečíslovaný a prepisovaný trestný spis z roku 1982. Je dôkazom podvodu páchaného aj na Krajskom súde v Bratislave a nielen Miroslavom Rožnovským. Vypovedá o skutočnosti, že žiadna expertíza, či znalecký posudok týkajúci sa snímania, zakonzervovania a vyhodnotenia pachových stôp nikdy nebola súčasťou trestného spisu.

Federálny súd v Prahe vydal jednoznačný rozkaz: preveriť!

Megapodvod č. 3:

Píše sa rok 2018. V službách sudcu, ktorého do talára povolala štátna bezpečnosť sa z Kanických archívov vracia Martin Hanus – budúci podvodník a šéfredaktor denníka Postoj. Objavuje poznámky Pálku, o ktorom tvrdí, že bol kedysi uznávaným kriminalistom. Prináša so sebou 10 000 strán prísne tajného spisu a píše svoju prvú podvodnú knihu. „Objavuje“ v nej najmä to, čo odporuje požiadavkám a nariadeniam Federálneho súdu. Vidí a démonizuje páchateľov vraždy, ale nie páchateľov „zločinov vyšetrovania tejto vraždy“, čo je na objavenom spise to najvypuklejšie a najdeprimujúcejšie.

Prináša so sebou „usvedčujúci“ dôkaz, na základe ktorého mali byť 4 osoby popravené.

Ako obyčajne. Každý literát i novinár sa správa len tak, ako v bežnom živote aj žije. Tú temnejšiu časť zatají, pretože … svedomie. Jedná sa o podvod alternatívnej informovanosti, ale v Kaniciach bol pred súdmi ukrývaný aj stav a použiteľnosť nasnímaných pachov.

Hanus s Klimentom sa o tomto dôkaze dozvedeli, ale neinformovali. Je to ďalší podstatný fakt, ktorý literárne účelovo zamlčali. Ak 80% hodnoty sudcu a človeka tvorí charakter, neviem ako zvyšok takto proklamovanej hodnoty možno zadefinovať.

Dozvedáme sa, že pachové stopy boli v roku 1976 znehodnotené a absolútne nepoužiteľné! Niektoré zvršky boli medzičasom vyprané. Či boli napriek tomu odobraté,  zo zápisu náčelníka vyšetrovania nie je zistiteľné.

Možno však konštatovať, že dôkazy predložené súdom v roku 1982 boli vedomým a nezákonným ohýbaním práva a vykonštruovaným podvodom.

Úsudok, čo si myslieť o takto predkladaných dôkazoch, ale najmä ich predkladateľoch nechávam na samotného čitateľa.

 

Pokračovanie nabudúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

 

Prílohy:

Kauza Cervanová, 1. časť  – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania 

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV 

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka

Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi

Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“

Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896

Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“

Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely

Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie

Kauza Cervanová, 13. časť – Posolstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 14. časť – „Sudca“ Kliment a jeho klamstvá

Kauza Cervanová, 15. časť – Majestát pravdy „sudcu“ Klimenta

Kauza Cervanová, 16. časť – Kompiláty eštebáckej tvorivosti

Kauza Cervanová, 17. časť – „Sudca“ Kliment, čo odpoveď to klamstvo

Kauza Cervanová, 18. časť – Detektor lží, polygraf, veda a paveda

Kauza Cervanová, 19. časť – Bezcharakterné, nehodné a podlé

Kauza Cervanová, 20. časť – Generálny prokurátor Kliment?

Kauza Cervanová, 21. časť – Lži, logika a Generálny prokurátor SR

Kauza Cervanová, 22. časť – Komplex sadistickej nenávisti

Kauza Cervanová, 23. časť – Autorita bez autority

Kauza Cervanová, 24. časť – Prišívači vrážd a ich tlačovka

Kauza Cervanová, 25. časť – Klamstvá na pôde Národnej rady Slovenskej republiky

Kauza Cervanová, 26. časť – Súdna patológia 1

Kauza Cervanová, 27. časť – Súdna patológia 2

Kauza Cervanová, 28. časť – Súdna patológia 3

Kauza Cervanová, 29. časť – Súdna patológia 4

Kauza Cervanová, 30. časť – Jeden spis, dve rozhodnutia

Kauza Cervanová, 31. časť – Súdna psychológia a Majster kat

Kauza Cervanová, 32. časť – Súdna psychológia, univerzitná a akademická pôda

Kauza Cervanová, 33. časť – Súdna psychológia a jej dekadencia

Kauza Cervanová, 34. časť – Súdna psychológia – lož alebo fraška