Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti – 2. časť

Pokračovanie.

V Kaniciach sa objavili nezvratné dôkazy o priamej účasti Štátnej bezpečnosti – XII. správy Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky – na konštrukcii, tvorbe a realizácii najznámejšieho a najnákladnejšieho monsterprocesu v dejinách Československa. Bola zneužitá jej nekontrolovaná moc a Kauza Cervanová do jej príslušnosti vôbec nepatrila.

Objavili sa tu sledy výpovedí tzv. svedkov, ktorí nezákonnému vyšetrovaniu podľahli. Objavili sa listy, tzv. záznamy plk. Pálku, ktoré posielal gen. Pješčakovi. Nedokumentovali výpovede vypočutých „svedkov“, ale cieľ za ktorým boli spísané. Je z nich zrejmé, že výpovede a ich záznamy sú v zásadných veciach diametrálne rozdielne správy (o tom neskôr).

Objavilo sa tu ukradnuté a zatajené alibi Stanislava Dúbravického, ktorý bol účelovo hnaný na šibenicu. Objavila sa tu ukradnutá hydrobiologická expertíza Kriminalistického ústavu z roku 1977. Je dôkazom, že miesto utopenia poškodenej bol zavlažovací kanál Čierna voda . Objavil sa tu ukradnutý a riadne sprocesnený dôkaz MUDr. Jozefa Škrobánka – jedného z kľúčových svedkov, na ktorom bol proces postavený. Objavili sa tu priame dôkazy o medzinárodnom organizovanom zločine nielen Štátnej bezpečnosti, ale najmä príslušníkov „zvláštní skupiny“. A to najdôležitejšie? Nachádzajú sa tu desiatky dôkazov o konštrukcii jednotlivých pasáží tzv. logického deja. Je z nich zrejmé, že „zvláštní skupina“ o mnohých pojednáva preukázateľne skôr, než boli vynútené po zlomení psychiky pani MUDr. Zimákovej a rovnako aj Miloša Kocúra.

Kanické archívy sú nepochybne dôkazom, že Kauza Cervanová nebola napínavým detektívnym príbehom s úspešným koncom, ale brutálnym zákrokom komunistického Gestapa, ktorého cieľom bolo získanie doznaní zodpovedajúcich pracovnej verzii Pješčaka. Pálka bol len poslušným vykonávateľom jeho vôle.
Nikoho nech neprekvapuje, že rozsudok sudcu Klimenta odôvodňuje SIS-kár, pretože SIS-ka je nástupníckou organizáciou ŠTB. Čo však zaráža je jeho postavenie v tejto veci.

Námestník generálneho prokurátora odstúpi z funkcie, pretože si vymení SMS-ku s neznámou ženou. Sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, za ktorého odôvodňuje rozsudok podozrivý z prípravy 2-násobnej vraždy, súdi naďalej a horlí tu dokonca o morálke. Ak právne myslenie a konanie sudcu Klimenta má byť predlohou a prísne záväzným právnym názorom pre právne názory súdov nižších stupňov, Slovenská republika sa stáva dekadentným štátom.

Čo je pri objavených dôkazoch a správaní sudcu Klimenta netolerovateľné, je jeho prístup k prejednávanej veci. O odpočúvaní v hoteli Kyjev alebo na celách hovorí ako o úplnej samozrejmosti. Aj o nasadených sadistoch, hoci sa jednalo o zverské nezákonnosti. Neviem, kto sa za osobou sudcu Klimenta ukrýva, ale pokiaľ vo svojej hlave nosím po celý život presvedčenie, že to najhoršie čo som kedy v živote stretol sa spája s menom doc. Dobrotku a npor. Zervana, dnes toto poznanie s hrôzou prehodnocujem.

S jednou zo sporových strán, s ktorou ako trestný sudca prišiel do styku sa účastní na rozhovoroch, kde prekračuje svoju právomoc. Usmieva sa do objektívov fotoaparátov. Jeho správanie nie je férové a porušuje zásady rovnosti zbraní.

Komunistický prokurátor Dr. Vochyán (dozorujúci prokurátor v kauze Cervanová) spáchal samovraždu v dôsledku tlakov, ktoré neuniesol.

Komunistický sudca, predseda senátu JUDr. Jozef Bilčík, požiadal po výpovedi MUDr. Viery Vozárovej-Zimákovej v roku 1982 predsedu súdu o rezignáciu. Nebolo mu vyhovené.

Komunistický sudca JUDr. Vojtech Mader pri rozhovore jednej mojej príbuznej odpovedal pár slovami: „Choďte preč! Muselo to takto byť, rozumiete?“

Gustáv Husák sa o Kauze Cervanová dozvedel neskoro. Bola pre neho ťažkou traumou (Ing. Andrej Kaboš – bývalý jeho spoluväzeň, neskôr riaditeľ Pozemných stavieb v Nitre a nadriadený Františka Brázdu – otca Romana).

Spoločným menovateľom všetkých spomenutých je to, že museli. Žili sme v svinskej spoločnosti, ale po Maderovom vyjadrení som si uvedomoval, že aj sudca a prokurátor boli ľudia a boli povinní prežiť.

Sudca Kliment kauzu uzatvoril bez jedinej výčitky svedomia, hoci nemusel. Čakal som na spravodlivosť 25 rokov a dostal som ranu istoty. Od sudcu, ktorého nestrannosť a spôsobilosť musia posúdiť kompetentní.
Nielen to. V Kanických archívoch sa nachádzajú celé pasáže zločinných úkonov, príprav a nariadení Štátnej bezpečnosti na tú najzávažnejšiu trestnú činnosť, ktorú nemožno nazvať inak než medzinárodným organizovaným zločinom. Bol istený krytím z najvyšších miest štátu a odtajnené archívy bezpečne dokazujú, že nielen Sovietsky zväz, ale aj Československá socialistická republika bola štátom moci syndikátu zločincov a vorov v zákone.

Ich dielo začína samovraždou vyšetrovateľa Ivana Solčianskeho, samovraždou prokurátora Vochyána, záhadným úmrtím 2 kameramanov – záujmových osôb rozpracovaných Štátnou bezpečnosťou, pokračuje „autonehodou“ agenta „Kráľa“, kde o život prichádza ďalšia záujmová osoba ŠTB – emigrant vo Švajčiarsku, za ktorým bol v rámci plnení úkolov akcie „Emigrant“ vyslaný. Pokračujú súvisiacimi prípravami únosu ďalšieho emigranta – Nitrana, ktorému mala byť vražda Cervanovej pôvodne prišitá. Mal byť unesený z jedného z priľahlých štátov, kam mal byť zo Švajčiarska podvodne a účelovo vylákaný. Jednalo sa o Teodora Galgánka, ktorému som predal svoj Fiat 500 bezprostredne pred jeho útekom z republiky. Vôbec nezáležalo, že ani mňa, ani moje auto tam nik nevidel. Chýbalo jedno auto a mala to byť červená Škoda 100. Hoci analytik Lichovník upozorňoval, že k pozornosti, ktorú mi venujú nejestvuje žiaden dôvod ani dôkaz, Pálku po rozhovore s Bónom nik nezastavil. Prísne tajný spis v Kaniciach finišuje 4 návrhmi realizačných plánov. V priebehu rokov 1978, 1979, 1980 a 1981 sa v nich menia len mená vytypovaných osôb. Typovanie vrahov v kauze Cervanová prebiehalo asi ako v Tipose. Doposiaľ utajované praktiky Štátnej bezpečnosti odporúčajú, ako študenta Brázdu niekam vylákať, napr. pozvať do hospody, opiť, následne posadiť za volant auta a ….. zrejme dostať pod „právomoc“ väzenskej stráže Michala Zervana a jej agentúry. Ako kompromitovať Pavla Chrančoka a získať k spolupráci barmanov STEPS-klubu, ako spracovať nielen ustanovených svedkov, ale aj ovplyvňovať súdy v záujmových konaniach. Ústredným záujmom vyšetrovateľa Pálku je dostať kohokoľvek pod právomoc väzenskej „vnútornej ochrany“.

Ako? Tzv. operačno-vyšetrovacími kombináciami. Operačno-vyšetrovacia kombinácia bola eufemizmom legitimizácie organizovaného zločinu ŠtB.

To čo zverejňujem, nemohli Kliment s Tóthom a Hanusom v Kanických archívoch prehliadnuť. A práve preto, že o zločinoch páchaných „zvláštní skupinou“ vedia a prehliadajú ich, ich mlčanie a výroky o morálnych spolupáchateľoch .týždňa sú dôkazom, na ktorej strane pravdy sa nachádzajú.

Tí, ktorí preukázali alibi alebo emigrovali, boli z pripravovaného zoznamu vrahov či svedkov vynechávaní. Boli priberaní ich náhradníci. K dispozícii sa tu objavuje približne 40 mien osôb, ktorých rodičia pôsobili v samospráve územných celkov, alebo v riadiacich orgánoch štátu. V drvivej väčšine sa jednalo o synov a dcéry nomenklatúrnych kádrov komunistickej strany. Riaditeľov závodov a drobných funkcionárov, ktorí boli komunisti a ako komunisti mali byť pplk. Pálkovi nápomocní. Vymyslel pre nich role svedkov. Nachádza sa tu meno syna podpredsedu Okresného národného výboru, meno syna niekdajšieho náčelníka Verejnej bezpečnosti i meno dcéry tajomníka Mestského národného výboru.

V tej menšej časti sa sústredil na študentov, ktorí boli kádrovaní ako ideologicky závadní. Tu sa jednalo o synov alebo vnukov domnelých triednych nepriateľov, umelcov a intelektuálov, ktorí sa na svet v ktorom žili pozerali z iného zorného uhla než Pješčak s Pálkom. Do tejto skupiny som patril ja – syn a vnuk niekdajších „vykorisťovateľov“, Lachmann, Kocúr, Kraus, Dúbravický a Brázda – syn bývalého PTP-áka. Môj otec v Nitre vlastnil obchod so stavebným materiálom a palivom, prastarý otec bol veľkostatkárom. Všetok majetok nám znárodnili. Bývalý riaditeľ nitrianskej nemocnice MUDr. Stanislav Dúbravický bol po roku 1968 vyhodený z KSČ, čo bolo horšie, ako keby v strane nikdy nebol. MUDr. Igor Kraus zdrhol za hranice skôr, než ho Pálka stihol do prípadu namontovať. Bol synom intelektuála – otec prežil Osvienčim, nacisti vyvraždili celú rodinu, tí slovenskí arizovali majetok. Tam kde neskončili nacisti pokračovali komunisti. V päťdesiatych rokoch prežil niekoľko lágrov. Ako nepriateľovi štátu mu odňali doktorát práv a aby mu zatvorili ústa natrvalo, pokúsili sa ho spoločensky diskreditovať. Ján Kraus nebol príslušníkom žiadnej sekty – bol správcom Židovskej náboženskej obce v Nitre a jeho syn „trpel“ dedičným hriechom. Previnil sa otcom a tým, že sa kamarátil s Milošom Kocúrom – od detstva spolu vyrastali.

Do samotnej realizácie prepadlo približne 20 mien. Počet ďalších náhradníkov zadokumentovaný nie je.

Pokračovanie na budúce.
Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

 

1. časť – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.