.martin Mojžiš
Pochvala, ktorú udelil novinárovi Martinovi Hanusovi podpredseda parlamentu Martin Glváč, je zaslúžená. Hanus urobil spoločensky prospešnú vec.
nemôžem sa vyjadrovať k Hanusovej knihe, ešte som ju nečítal (odporúčam však blog Jany Teleki na stránke Denníka N). Môžem sa však vyjadriť k materiálom, ktoré sú ako príloha knihy zverejnené na internete, predovšetkým k magnetofónovému záznamu výpovede Viery Zimákovej a k prepisu tohto záznamu.
Už samotný záznam je veľmi zaujímavý, ale kto chce, bude počuť ženu, ktorá sa plačom snaží predstierať krivdu a väčšinu času klame, aj keď chvíľu hovorí pravdu. Iní budú, samozrejme, počuť veľmi vystrašenú ženu, ktorá väčšinu času hovorí pravdu, ale v jednej časti hovorí to, čo chcú vyšetrovatelia počuť, aj keď to pravda nie je.
„Zimáková nikde nehovorí spontánne, vždy len odpovedá na otázky, takmer vždy jednou stručnou vetou.“
Lenže Hanus vo svojej novinárskej poctivosti uviedol nielen prepis výsluchu, ale aj záznam o vyťažení svedkyne, podpísaný plukovníkom Pálkom. A ten poskytuje jednoznačné svedectvo o Pálkovom hrubom prekrúcaní faktov v dokumentoch, ktoré boli súčasťou operatívneho spisu. Pálka o výsluchu nahranom na magnetofónovú pásku píše:
„Znovu, ještě podrobněji opakovala situaci, za níž došlo k únosu zmíněného děvčete. Přitom uvedla další podrobnosti odpovídající zjištěné a předpokládané situaci. O případu únosu studentky vypovídala Zimáková spontánně, sama, aniž by ji byly pokládany nějaké otázky, nebo aby sugestivními otázkami byla navozována situace, k níž by přizpůsobovala svoji výpověď.“
Každý, kto si vypočuje záznam alebo prečíta prepis, musí byť šokovaný mierou lži, ktorej sa Pálka týmto zhrnutím výsluchu dopúšťa. Samotný únos sa prvý raz opisuje na stranách 5b až 7 prepisu záznamu z výsluchu. Všetko – situáciu pred únosom a samotný únos – tam podrobne popisuje nie Zimáková, ale Pálka. Zimáková povie na troch stranách trinásť slov. Deväťkrát povie „áno“, raz povie „to nie je pravda“.
Celý výsluch nevyzerá až takto extrémne, ale Zimáková nikde nehovorí spontánne, vždy len odpovedá na otázky, takmer vždy jednou stručnou vetou. Otázky vyšetrovateľov sú pritom evidentne sugestívne a navádzajúce, aj keď na túto vec budú mať zrejme rôzni ľudia rôzny názor. Jedno sa však v nijakom prípade odškriepiť nedá: nešlo o žiadnu spontánnu výpoveď bez kladenia nejakých otázok.
Martin Hanus zverejnením nahrávky aj Pálkovho záznamu o vyťažení podal vynikajúce svedectvo o Pálkovej nedôveryhodnosti. Celá oficiálna verzia je pritom založená na Pálkových záznamoch výsluchov z prípravného konania, takže otázka jeho dôveryhodnosti respektíve nedôveryhodnosti je mimoriadne dôležitá. Doteraz však boli Pálkove interpretácie toho, čo sa dialo pri výsluchoch, konfrontované len s výpoveďami obvinených a svedkov. Teraz je Pálka konečne konfrontovaný s magnetofónovým záznamom. A to je spoločensky naozaj prospešné.