JUDr. Jozef Šátek, 1. časť : Moje zistenia v kauze Cervanová

Svojou analýzou nechcem odpovedať na základnú otázku, či „skutočne“ sú alebo nie sú „Nitrania“ vinní a ktoré „dôkazy“ to preukazujú či vyvracajú, takú ambíciu nemám. Ako dlhoročný vyšetrovateľ, ktorý vykonával svoje remeslo pred

i po novembri 1989 a poznajúc danú dobu i niektorých aktérov prípadu v pozíciách vyšetrovateľov, kriminalistov a prokurátorov som sa zamyslel nad zriadením a činnosťou zvláštnej operatívnej skupiny vedenej plk. Pálkom a jej vplyvu na výsledky vyšetrovania.

V svojej práci som sa presvedčil, že rovnako dôležitý ako výsledok v podobe dôkazu, ktorý usvedčuje či vyvracia určité fakty je aj spôsob, metóda, ktorou ste sa k nemu dopracovali. Zjednodušene povedané, nemožno operovať s dôkazom, ktorý bol získaný „za každú cenu“, teda aj za cenu porušenia platných zákonov, ale aj všeobecne platných princípov ľudskosti, ktoré vylučujú otvorené či skryté formy neprimeraného psychického a fyzického nátlaku, či dokonca mučenia. Ak teda metódy a štýl práce štátnych orgánov strácajú zákonnosť a humanizmus, potom sa vo výsledkoch ich práce prejavuje taký stupeň osobnej angažovanosti a presadzovania ich vôle, ktorá valcuje „pravdu“, v trestnoprávnej terminológii nazývanú „skutkový stav veci“ a akýkoľvek výsledok, dokonca aj pravdivý je spochybnený do takej miery, že je nepoužiteľný.

V ostatnom čase boli v médiách  publikované ku kauze Cervanová články i rozhovory o nájdení nových dôkazov novinárom M. Hanusom, ktoré „Nitranov“ usvedčujú z účasti na tomto zločine. Týmto prevratným objavom mal byť doteraz neznámy operatívny spis z archívu z Kaníc pri Brne, v ktorom plk. Pálka „viedol v tejto kauze štandardné vyšetrovania“ (M. Hanus) a najmä 4-hodinová nahrávka svedkyne MUDr. V. Zimákovej z februára 1980, v ktorom po prvý krát mala opísať priebeh únosu, znásilnenia a vraždu Cervanovej. Tieto „dôkazy“ mali na M. Hanusa taký vplyv, že svoj pôvodný odmietavý postoj uznať za vrahov Nitranov označil za konšpiráciu, ktorej uveril, čo bolo „naše obrovské zlyhanie“. Punc zákonnosti celému tomuto  postupu a získaným „dôkazom“ dal P. Vačok, keď po vypočutí nahrávky prehlásil, že „išlo o štandardný výsluch v zmysle dobových zákonov“ s tým, že „nezistil, že by došlo k akejkoľvek forme násilia alebo neprimeranému nátlaku. … vyšetrovatelia sa snažili zistiť čo najviac informácií o trestnom čine.“.

S jedným tvrdením súhlasím, že objavením a zverejnením časti „operatívneho spisu“ o rozpracovaní skupiny „Nitranov“ zvláštnou skupinou vedenou kriminalistom plk. E. Pálkom je prevratným objavom a zároveň i dôkazom. Na rozdiel od M. Hanusa i P. Vačoka však som po jeho analýze dospel k inému záveru, že je dôkazom o nezákonnosti vtedajších metód a štýlu práce príslušníkov kriminálnej služby, o manipulovaní s dôkazmi, o nezákonných provokáciách vyvolávajúcich zdanie reálnych dôkazov, o protiprávnom používaní „agentúrno-operatívnych“ prostriedkov t.j. odpočúvania, sledovania a agentoch, o nezákonnom opakovanom zaisťovaní (zadržaní) tzv. podozrivých osôb a svedkov a ich zneužívanie ako nátlakového prostriedku k zmene ich výpovede v súlade s predstavami policajtov, o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní (vyšetrovateľa a prokurátora) z týchto procesov operatívneho „šetrenia“, ktoré celé išlo nekontrolovateľne mimo zákonný rámec prípravného trestného konania upraveného Trestným poriadkom.

V prvom rade je treba vo všeobecnosti uviesť, že „operatívny spis“ ako celok a jeho jednotlivé časti napr. zápisnice o podanom vysvetlení či „vyťažovaní“, magnetofónový záznam z operatívneho „vyťažovania“, či jeho prepis, nikdy neboli, nikdy sa nestali a ani sa stať nemohli dôkazmi v trestnej veci pošk. Cervanovej. Stali sa len podkladom pre vyšetrovateľa pre jeho ďalší procesný postup, pričom tvrdenia v nich obsiahnuté napr. v podanom vysvetlení nemohli byť v prípade zmeneného tvrdenia danej osoby už v postavení svedka podkladom pre jej trestný postih za trestný čin krivej svedeckej výpovede. Na tento fakt je treba pamätať najmä vtedy, ak na ich základe si chce občan vytvoriť na danú vec svoj názor, že z právneho (dôkazného) hľadiska nemajú žiadnu hodnotu, len informatívnu.

Federálny námestník genmjr. Pješčak prekročil svoju právomoc

V počiatočnej fáze operatívneho rozpracovania a vyšetrovania prípadu „Cervanová“ sa ho zúčastnili príslušníci Správy kriminálnej polície (SKS) MV SR, Správy VB a Odboru vyšetrovania VB Správy hl. m. Bratislavy a Zs. kraja.

„Na základe rozhodnutia námestníka ministra vnútra ČSSR genmjr. Jána Pješčaka zo dňa 15.12.1977 bola vytvorená zvláštna skupina k šetreniu únosu a vraždy Ľudmily Cervanovej pod heslom „UZEL“, zložená z príslušníkov Federálnej správy VB a Správy VB Bratislava a na základe uvedeného rozhodnutia bola potom zahájená II. etapa šetrenia.“ (viď Návrh na založenie agentúrneho spisu … z 30.1.1979, červené číslovanie str. 141, prvý odsek).

Dňa 30.1.1979 pod hlavičkou Federálnej kriminálnej ústredne FS VB námestník FMV ČSSR genmjr. prof. JUDr. Ján Pješčak DrSc. schválil pod stupňom utajenia „prísne tajné“ „Návrh na založenie agentúrneho spisu na neobjasnený únos a vraždu Ľudmily Cervanovej, nar. 10.11.1956, bytom Piešťany, Leninova ul. čp. 30, ku ktorému došlo dňa 9,.7.1976 o 22,30 hod.“ (viď červené označenie str. 133a – 147) a „Plán agentúrno-operatívneho rozpracovania akcie „Kamera“ (viď červené označenie str. 112 – 127), ktoré spracoval mjr. Zdeněk Rohan s cieľom v rámci zvláštnej skupiny „Uzel“ „rozpracovať“ skupinu podozrivých „Nitranov“ zo spáchania trestných činov vo veci pošk. Cervanovej.

Štvrtým takýmto dokumentom pod hlavičkou FKÚ FS VB Praha zo dňa 4.7.1979 pod stupňom utajenia „prísne tajné“ schválený námestníkom federálneho ministra vnútra ČSSR genmjr. prof. JUDr. Jána Pješčakom DrSc. bol „Návrh na vykonanie agentúrno-operatívnej kombinácie v akcii „Kamera“ (viď červené označenie str. 148 – 161) spracovaný plk. Eduardom Pálkom.

Podľa ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii čl. 8 ods. 1, písm. n/ do spoločnej spôsobnosti ČSSR a obidvoch republík patril „vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu“. Rozdelenie spoločnej pôsobnosti upravil zákon č. 128/1970 Zb. o vymedzení pôsobnosti ČSSR vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti, kde podľa § 3 ods. 2 patrili do pôsobnosti FMV ČSSR (a jeho zložky Federálnej správy VB) pri riadení útvarov Verejnej bezpečnosti presne taxatívne určené úlohy, pričom ostatné boli výlučne len v kompetencii príslušných republík.

V zmysle § 5 ods. 1/ zákona o ZNB mohol federálny minister vnútra ČSSR „poveriť útvary ZNB zaisťovaním úloh, ktorých plnenie je podľa príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov zverené Federálnemu ministerstvu vnútra.“

Odhaľovanie a vyšetrovanie prípadu vraždy pošk. Cervanovej jednoznačne nepatrilo do právomoci orgánov federálneho ministerstva a preto patrilo do výlučnej kompetencie bezpečnostného zboru patriaceho do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky.

Schválením uvedených štyroch dokumentov námestník federálneho ministra vnútra genmjr. prof. JUDr. Pješčak DrSc. zriadením zvláštnej skupiny kriminalistov „Uzel“, založením agentúrneho spisu, plánu agentúrno-operatívneho rozpracovania akcie „Kamera“ a nariadením vykonať agentúrno – operatívnu kombináciu „Kamera“ prekročil svoju právomoc porušením § 3 ods. 2 zákona č. 128/1970 Zb. a nezákonne vstúpil do výlučnej pôsobnosti vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti Ministerstva vnútra  SSR.

Už nezákonne zriadenou zvláštnou operatívnou skupinou „Uzel“ bola založená jej nelegálnosť a nelegitímnosť v jej činnosti ako celku i v jej čiastkových úkonoch.

Nechýbala však len právomoc k zriadeniu a činnosti zvláštnej operatívnej skupiny ale chýbal akýkoľvek zákon, ktorý by upravoval celú jej činnosť vo fáze tzv. „operatívneho rozpracovania“  a vykonávanie operatívneho „vyťažovania“, „kombinácií“, konfrontácií, rekognícií, previerky výpovede na mieste, odpočúvania, sledovania, využívania väzenskej agentúry a zaisťovania osôb, čo sa nahrádzalo veľmi vágnym a úplne nedostatočným odkazom na zákon o ZNB a najmä využívaním podzákonných noriem, len interných – rezortných predpisov ministerstiev vnútra.

A nechýbal len zákon upravujúci postup zvláštnej skupiny, ale chýbala akákoľvek „kontrola“ jej činnosti či už v rámci polície zodpovedným vyšetrovateľom, ktorý mal trestnú vec pridelenú, ale najmä relatívne nezávislým orgánom, keďže aj dozor prokurátora bol v tejto fáze operatívnej činnosti absolútne vylúčený – lebo zákon o ZNB procesný postup kriminálnej služby vôbec neupravoval, teda nemohol existovať ani systém jej kontroly.

Zriadenie, činnosť a celý systém práce určitej časti policajného zboru – jej operatívnej zložky – nespĺňal základné kritériá ústavnosti a obchádzal princíp právneho štátu.

Potvrdilo sa konštatovanie zo zákona FZ ČSFR č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody, v § 1, že „V rokoch 1948 až 1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony.“

Za predpokladu, že v rámci tzv. operatívneho šetrenia došlo k závažným porušeniam aj vtedy garantovaných ústavných práv a slobôd občanov (zo súčasného pohľadu ani nehovoriac) a tieto plynule prešli a boli základom pre následné vyšetrovanie, pričom ich negatívny účinok nebolo možné od seba oddeliť, potom tieto kontaminované podklady – zvláštnej operatívnej skupiny plk. Pálku pre účely vyšetrovania a vyšetrovateľa z prípravného trestného konania pre súdne konanie – nemohli byť relevantné pre spravodlivý súdny proces. Inak povedané, ak sa stali závažné chyby a nedostatky na začiatku operatívneho šetrenia, tak sa fatálne prejavili na postupe a nezákonnom výsledku vyšetrovania i v spravodlivom procese a na súdnom rozhodnutí o vine obžalovaných.

Pre laikov zjednodušene povedané, nie je možné urobiť „hrubú čiaru“ medzi etapou činnosti zvláštnej operatívnej skupiny a následným vyšetrovaním, pretože „herci“ boli naučení čo hovoriť, boli dostatočne vystrašení z následkov po vzoprení sa, skrátka všetky operatívne úkony boli „plodmi z otráveného stromu“. Závažné chyby a nedostatky z fáze operatívneho šetrenia mali také negatívne až devastujúce účinky najmä na výpovede podozrivých a svedkov, že ich nebolo možné konvalidovať následným vyšetrovaním už podľa Trestného poriadku. A preto, keďže tieto „plody z otráveného stromu“ boli ako  jediné či hlavné usvedčujúce dôkazy podkladom o vine obvinených, len ťažko možno konštatovať, že konanie voči obvineným bolo ako celok spravodlivé a preto na ich základe nemalo byť založené rozhodnutie súdu o ich vine.

Je treba zdôrazniť, že výsledky práce zvláštnej operatívnej skupiny predložené návrhom vyšetrovateľovi vo forme ucelenej koncepcie o skupine páchateľov, o ich motíve, spôsobe spáchania a ich podiele na výsledku celého zločinu mal podstatný vplyv na priebeh a výsledky dokazovanie v prípravnom trestnom konaní. Jednotlivé dôkazy mali pečať založenú v operatívnej činnosti skupiny, keďže jednotliví svedkovia a obvinení v prevažnej miere už mali alebo mohli mať zafixované nepravdivé či pochybné fakty, ktoré automaticky preniesli aj do dôkazov vykonaných v prípravnom konaní.

Neoddeliteľnou súčasťou vyšetrovacieho i súdneho spisu mal byť celý pôvodný vyšetrovací spis Odboru vyšetrovania VB Bratislava pod ČVS:VV-38/76 vraždy pošk. Cervanovej.

Najvyšší súd SR sa v decembri 2006 v svojom rozsudku na str. 9 odmietol zaoberať dôkazmi z pôvodného vyšetrovacieho spisu vraždy Cervanovej, v tom čase už uloženého v štátnom archíve v Levoči so zdôvodnením o ich nepotrebnosti. Odvolací súd odťal celú významnú časť vyšetrovania a dôkazov  „pred“ vyšetrovaním skupiny „Nitranov“ s odôvodnením, že „dôkazy, ktoré už boli vykonané, a to v rozsahu nevyhnutnom na zistenie skutkového stavu, tvoria ucelenú reťaz preukazujúcu zistený skutkový stav. Táto reťaz dôkazov by nebola porušená ani vykonaním navrhovaných dôkazov …“.

Počas svojej 27 ročnej vyšetrovateľskej praxe som sa nestretol ani raz s prípadom, že po prerušení trestného stíhania „vo veci“ z dôvodu nezisteného páchateľa by sa po následnom pokračovaní trestného stíhania  v rámci ďalšieho dokazovania nevyužil celý pôvodný vyšetrovací spis. Takýto postup som nezažil ako vyšetrovateľ ani pred novembrom 1989. Toto je unikát, ktorý nemá oporu v Trestnom poriadku a fakticky vylúčil všetky dovtedy zabezpečené dôkazy a prípadný „výber“ niektorých z nich orgánmi činnými v trestnom konaní naznačuje možnú vedomú manipuláciu a ich prispôsobenie do koncepcie páchateľov skupiny „Nitrania“. Aj preto v súčasnej dobe existuje množstvo protichodne stojacich dôkazov, ku ktorým orgány činné v trestnom konaní ani súdy nezaujali žiadne alebo dostatočné stanovisko, čo stále živí búrlivú polemiku dvoch protichodných táborov.

„Zázračný dôkaz“ – magnetofónový záznam a jeho prepis z operatívneho „vyťažovania“ MUDr. Viery Zimákovej dňa 22.2.1980 za účasti príslušníkov kriminálnej služby plk. E. Pálku, mjr. Rohana a npor. Hermana. Novinár M. Hanus o nahrávke tvrdí, že „ukazuje, že výsluch aj práca a metódy polície boli úplne štandardné.“

Ešte predtým ako sa budem zaoberať obsahom tohto operatívneho „vyťažovania“, (čo nemá nič spoločné s podaním vysvetlenia MUDr. Zímákovej podľa § 19 zákona o ZNB), treba uviesť, že dňa 22.2.1980 po tom, čo bola Zimáková v ranných hodinách predvedená a podrobená operatívnemu „vyťažovaniu“, z ktorého máme len štvorhodinový magnetofónový záznam, potom bola podľa „návrhu na realizáciu prípadu Cervanová“ z 25.4.1980 spracovaného plk. Pálkom vypočutá aj vyšetrovateľom. Na str. 18 až 19 návrhu je uvedené, že „Vzhľadom k uvedeným závažným skutočnostiam bolo vykonané opatrenie, aby MUDr. Zimáková bola vypočutá vyšetrovateľom a aby na základe obsahu výsluchu bolo rozhodnuté o jej prípadnom zadržaní. MUDr. Zimáková pred vyšetrovateľom svoju pôvodnú výpoveď odvolala s tým, že si všetko vymyslela. Po krátkom rozhovore znovu výpoveď potvrdila s tým, že skutočne bola prítomná únosu Cervanovej a že trvá na pôvodnej výpovedi.“

Vyšetrovateľ pred zakončením protokolárneho výsluchu MUDr. Zimákovú netaktickým spôsobom poučoval o jej právach a povinnostiach, na čo opäť prehlásila, že všetko, čo vypovedala si vymyslela s tým, že informácie o únose a vražde Cervanovej čerpala od bývalej spolubývajúcej Dany Miezgovej a od svojej matky. Potom bol s MUDr. Zimákovou spísaný vyšetrovateľom krátky protokol a bola prepustená.“ 

Z tohto vyplýva, že po tom, čo kriminálna služba dňa 22.2.1980 predviedla MUDr. Zimákovú k „operatívnemu vyťažovaniu“ a túto podrobila maratónu kladenia otázok a odpovedí, tak následne bola v ten istý deň vypočutá vyšetrovateľom npor. Lorinczom, pričom tento úkon podľa zápisnice bol skončený po polnoci o 1,50 h, teda až dňa 23.2.1980. Aký stres a napätie MUDr. Zimáková počas svojho najmenej 12 ale možno až 20 hodinového pobytu na polícii prežívala, nám dokazuje fakt, že počas výsluchu pred vyšetrovateľom najprv svoju účasť na zločine poprela, potom „po krátkom rozhovore“ (absolútne neprípustný postup!) znovu výpoveď potvrdila“, aby po „netaktickom (!) spôsobe poučovania o právach a povinnostiach“ zo strany vyšetrovateľa MUDr. Zimáková tretíkrát (!) počas jedného úkonu zmenila svoje stanovisko s tým, že si celý príbeh o účasti na zločine vymyslela.

Musím ešte v súvislosti s touto výpoveďou MUDr. Zimákovej vykonanou vyšetrovateľom poznamenať, že v rámci trestného konania ju nevypočul v postavení svedkyne ale postupoval v rozpore s Trestným poriadkom a túto výpoveď realizoval ako podanie vysvetlenia podľa § 19 zákona o ZNB. Týmto nesprávnym úradným postupom znehodnotil tento vyšetrovací úkon ako dôkaz, ako prvú svedeckú výpoveď MUDr. Zimákovej v tejto trestnej veci.

V tejto súvislosti ešte existuje závažné podozrenie, že vyšetrovateľovi npor. Lorinczovi nikdy nebola trestná vec pošk. Cervanovej zákonným spôsobom pridelená  a výsluch MUDr. Zímákovej nemal vôbec oprávnenie vykonať. Zo „záznamu o vyťažení MUDr. Zimákovej“ spracovaného plk. Pálkom dňa 22.2.1980 na str. 4-5 (červené číslovanie 685-686) vyplýva : „Vzhľadom k uvedenej výpovedi bolo rozhodnuté – predviesť Zimákovú z odboru vyšetrovania XII. Správy FMV z Drieňovej ulice na odbor vyšetrovania Správy Štb v Bratislave za účelom vykonania výsluchu vyšetrovateľom, prípadne za účelom zadržania Zimákovej do doby previerky pravdivosti jej výpovede. K vykonaniu výsluchu bol určený vyšetrovateľ npor. Lorinc.“  Pokiaľ by sa potvrdilo, že vyšetrovateľ npor. Lorincz patril k zložke štátnej bezpečnosti, potom by to bol len ďalší dôkaz o zmanipulovaní celého šetrenia, keďže táto zložka ZNB nemala žiadnu zákonom podloženú vecnú príslušnosť vyšetrovať trestnú vec  pošk. Cervanovej.

Príslušníci ZNB v rozpore s ust. § 19 ods. 4 zákona o ZNB nepoučili MUDr. Zimákovú, ale aj iné osoby podávajúce vysvetlenie o ich práve odoprieť  podať takéto vysvetlenie.

Poznámka plk. Pálka, že vyšetrovateľ MUDr. Zimákovú „netaktickým spôsobom poučoval o jej právach a povinnostiach“ dáva tušiť a zároveň dokazuje, že on a jeho podriadení príslušníci kriminálnej služby zatajovali pred osobami celý rozsah poučenia o ich právach, čím im neumožňovali uplatniť tieto práva a nútili ich k podaniu vysvetlenia i v rozpore so svojimi osobnými záujmami. Tak ako v prípade operatívneho „vyťažovania“ MUDr. Zimákovou zachyteného na magnetofónovú pásku a následne vyšetrovateľom dňa 22.2.1980, tak aj vo všetkých ostatných prípadov podania vysvetlenia tieto osoby neboli špeciálne poučené podľa § 19 ods. 4/ zákona o ZNB, že majú právo vo veci „vysvetlenie odoprieť, ak by ním spôsobili sebe alebo blízkej osobe nebezpečenstvo trestného stíhania.“ Z tohto dôvodu boli prinútené mnohé osoby vypovedať, aj keď im hrozilo nebezpečenstvo trestného stíhania (Zimáková, Brázda, Andrášik, Kocúr, Dúbravický…) resp. nebezpečenstvo hrozilo inej blízkej osobe (Bonová snúbenica Čermana, neskôr manželia). Keďže takéto konkrétne poučenia a vyjadrenia pred podaním vysvetlenia v zápisnici chýbajú, uvedené úkony boli vykonané v rozpore so zákonom a sú neplatné.

Závažné pochybenia členov zvláštnej operatívnej skupiny pri výkone operatívneho „vyťažovania“ MUDr. Zimákovej dňa 22.2.1980 zaznamenaného na magnetofónový kotúč :

Magnetofónový záznam a jeho prepis neobsahuje začiatok úkonu s presným uvedením miesta jeho výkonu, času jeho začatia, identifikáciu osoby podávajúcej vysvetlenie, neobsahuje žiadne poučenie o jej právach v zmysle § 19 zákona o ZNB, vypočúvajúci príslušníci ZNB nedali možnosť na začiatku „vyťažovania“ MUDr. Zimákovej, aby sa spontánne a bez prerušovania a otázok k podstate veci vyjadrila, takže toto „vyťažovanie“ je v podstate nekontrolovateľným rozhovorom bez akýchkoľvek zákonných pravidiel medzi ňou a tromi (!) policajtmi, chýba záverečné vyjadrenie Zimákovej, či má k priebehu a výsledkom úkonu i spôsobu jeho výkonu pripomienky, chýba čas ukončenia úkonu a menovité uvedenie príslušníkov ZNB vykonávajúcich tento úkon. Pre chýbajúce podstatné náležitosti tohto úkonu nemožno ho označiť ani ako „podávanie vysvetlenia“ v zmysle § 19 zákona o ZNB, ale len ako akési „operatívne vyťažovanie“, čo nemalo oporu v žiadnom ani vtedy platnom zákone.

Keďže o nahrávaní tohto „vyťažovania“ chýba akákoľvek zmienka v magnetofónovom i písomnom zázname, možno sa domnievať, že uvedený magnetofónový záznam bol urobený utajene, bez vedomia MUDr. Zimákovej a len ako dôkaz plk. Pálku o „úspešnom“ výsledku šetrenia pre námestníka federálneho ministra vnútra genmjr. Pješčaka.

prílohe č. 1 sú podstatné výpisky z prepisu magnetofónového záznamu, ktoré doporučujem prečítať, pretože v detailoch je zakliata pravda.

Stanovisko k stranám 1 až 4) : na začiatku „vyťažovania“ sa zo strany vypočúvajúcich policajtov zjavne jedná o skrytú formu psychického nátlaku, ktorý je však dostatočne zreteľný :  ak Zimáková nebude hovoriť „pravdu“ t.j. to čo policajti chcú počuť a sami považujú za „pravdu“, tak budú realizované voči nej hrozby – väzba, odňatie lekárskeho diplomu, strata zamestnania alebo osobná diskreditácia.

Stanovisko k str. 4 až 5) : dve celé strany fakticky hovoria len policajti a stále opakujú to isté, aby Zimáková hovorila „pravdu“, pričom nepoužívajú žiadne vecné argumenty resp.. dôkazy, ale pôsobia na jej citovú stránku, psychicky ju unaviť a vyčerpať.

Stanovisko k str. 5+ a 6) :  na celých dvoch stranách sám policajt (pravdepodobne plk. Pálka) dlhými monológmi detailne „prerozprával“ Zimákovej úlohu a vnímanie celej udalosti dňa 9.7.1976 v súvislosti s „únosom, znásilnením a vraždou Cervanovej“, čo je spôsob výsluchu úplne neprípustný, v podstate svedkyni pripomínal  („oživoval jej pamäť“) čo má hovoriť, teda hovoril jej to čo od nej očakával a k čomu sa mala priznať. Je to sugestívne navádzanie na určitú výpoveď, pričom sa jej snaží fixovať určité fakty, časové a dejové postupnosti a podrobnosti jej ďalšej  výpovede. Je to v rozpore so súdnou judikatúrou, ktorá stanovuje, že je neprípustné, aby bol vypočúvaný pri kladení otázok za účelom odstránenia rozporov presvedčovaný, že jeho výpoveď je nepravdivá a bol mu predkladaný názor vypočúvajúceho s cieľom prispôsobiť jeho výpoveď tak, aby bola v súlade s inými dôkazmi.

Podľa priebehu tohto úkonu ide o zneužitie práva, keď ide o spôsob vedenia výsluchu, ktorý sa zjavne vymyká hľadiskám účelnosti a dôstojnosti, jeho cieľom je len „zdeptať“ vypočúvanú osobu a prinútiť ju zmeniť jej pôvodný negatívny postoj k účasti na únose a vražde. V ďalšej časti úkonu sa tento zámer – postupne unaviť a prinútiť k priznaniu – čiastočne a na určitý čas policajtom aj podaril.

Stanovisko k str. 7 a 7+) : po fázach „psychického nátlaku“, presviedčania „hovoriť pravdu“, komplexného „zopakovania“ priznávajúcej výpovede, policajti sa na dvoch stranách vrátili ku kombinácii presviedčania, aby Zimáková potvrdila svoje pôvodné priznanie sa k účasti na zločine, inak budú nútení použiť aj jej zadržanie.

Stanovisko : str. 8 až 18) : MUDr. Zimáková sa psychicky „zlomila“ a priznáva sa k účasti na únose a znásilnení pošk. Cervanovej, keď v postate prerozprávaný príbeh (schému výpovede) plk. Pálkom zopakovala a odpovedala na sugestívne a kapciózne otázky policajtov.

Stanovisko : strany 18 až 24+), fakticky na 24 stranách až do konca záznamu sa opäť MUDr. Zimáková spamätala a vzoprela sa tlaku policajtov a vrátila sa k popieraniu svojej účasti na zločine.

Je veľmi zaujímavý fakt, že dňa 22.2.1980 sa pri operatívnom „vyťažovaní“ MUDr. Zimáková, ale aj následne pred vyšetrovateľom ten istý večer počas vykonaného podania vysvetlenia správala podľa rovnakého psychologického vzorca v štyroch jeho fázach, keď po 1) na začiatku popierala svoju účasť na zločine, po 2) potom dlhšie odolávala verbálnemu tlaku policajtov, 3) tlaku podľahla – psychicky sa zlomila a svoju účasť na zločine priznala a po 4) psychicky sa spamätala a opäť poprela svoje predchádzajúce priznanie sa k zločinu.

Celý tento operatívny úkon vykazuje niekoľko charakteristických čŕt : 1) keďže chýbajú iné dôkazy, Zimákovú je treba prinútiť sa priznať, 2) treba ju vyčerpať a presvedčiť, že už nemá žiadnu nádej na záchranu a len priznanie „prednášaného obvinenia“ jej zabezpečí nejaké výhody, 3) aby mal tento úkon pozitívny výsledok, bol vykonávaný najmenej 14 až 20 hodín, 4) výsledok úkonu – Zimáková bola fyzicky úplne vyčerpaná, v ťažkom psychickom stave a v určitej etape pristúpila na každú formuláciu, ktorú policajt chcel.

V týchto štyroch bodoch som len aplikoval na „operatívne vyťažovanie“ Zimákovej jednu z „vyšetrovacích metód“ Bohumila Doubeka, vedúceho jednej z vyšetrovacích skupín Štb, ktorý sa zúčastnil na vyšetrovaní najväčších politických procesov v 50-tych rokoch minulého storočia.

 

Zajtra – 14.6.2018  na svojom blogu zverejním 2. časť : Moje zistenia v kauze Cervanová.

 

Príloha č. 1 :

Podstatné výpisky z prepisu magnetofónového záznamu z 22.2.1980 (MUDr. Zimáková) :

Technické poznámky : písomný prepis magnetofónového záznamu predstavuje celkom 48 strán.

Prvé dve strany sú neočíslované, číslovanie začína fakticky stranou 3 ale je označená ako str. 2, za touto stranou nasleduje ďalšia neočíslovaná strana, ktorú som pomocne označil ako 2+, v nasledujúcom zázname sa takéto vynechané číslovanie každej druhej strany pravidelne opakuje, k čomu som použil číslo predchádzajúcej očíslovanej strany a pomocné znamienko „plus“ +).

  • Str. 1+ (nasledujúca po úvodnej strane a neočíslovaná) : policajt : „a ak vo vašej výpovedi budú vážne rozpory a budete nás zase ako klamať, že potom vás budeme nútení treba i zatvoriť, …“
  • „Neplačte, buďte kľudná, nikto vás do „oprátky“ neberie…“
  • „… ja vás ubezpečujem, že do žiadnej basy nepôjdete, že vám diplom nikto nezoberie, nič sa vám nestane, ja potrebujem čistú pravdu, žiadne klamanie,“
  • „skutočne tak ako je, pretože skutočne keď budú rozpory, neradi, ale potom by som musel pristúpiť k inému opatreniu, nehovoríme o väzbe, ale sú tu nepríjemnosti, ako dôkazy a dozvedia sa to tam a tam. Takto to potichu kľudne urobíme, ale bez nejakého klamania, nemusíte sa báť …“

 

  • Zimáková stále plače a opakuje, že má z príslušníkov „strach“, čo dokazuje, ako ona preciťovala túto situáciu, v akom stave podriadenosti, samoty, únavy a osobnej bezbrannosti sa cítila, pritom proti nej stále traja policajti, odpovedá len jednoslabične či krátkymi vetami „áno…, je, … áno ja viem…, ja k tomu nemám čo povedať…, áno ja mám strach pred vami, … ja som skutočne…, vôbec neviem… ja vám hovorím svätú pravdu a vy mi neveríte … že som vám bránila vo vyšetrovaní prípadu…, “

 

  • Str. 2 : Zimáková hovorí postupne, kto a čo jej o vražde, o motíve a spôsobe spáchania hovoril, spomína meno Andrašík, Dubravický, ale len v tej súvislosti, že o nich hovorila so spolubývajúcou,

 

  • Str. 3 Zimáková : „aby ste ma nezatvorili, aby som nebola zatvorená … že ma dajú do väzby až do vyšetrenia prípadu a že mi zoberú diplom … nemám ale včera som si to rozmyslela … že som ich klamala …

 

  • Str. 3+ policajt : … že ste hovorila detailne, že ste bola v aute a tak – tak ste to potom vymyslela? Zimáková : „ja ani neviem čo som hovorila, na základe čoho a keď on na mňa tak kričal „vy ste tam bola, vy ste tam bola“ a ja som sa vyľakala“,
  • Polícajt : „pokiaľ viete a skutočne ste bola, tak sa o ten diplom alebo o to zamestnanie báť nemusíte. Pokiaľ vy ste nevraždila.“

 

  • Str. 4 Zimáková : „Ja som si to práve preto rozmyslela, že ten pán plukovník si robil poznámky a … do protokolu, že to musím podpísať … že to nie je pravda,

 

  • Str. 4 policajt hovorí 9 riadkov, Zimáková 3, potom policajt 11 riadkov, ona „áno, ja viem,“  policajt 7 riadkov, ona „Ja vám rozumiem“, policajt 7 riadkov, ona „Ja viem“,

 

  • Str. 4+ policajt 15 riadkov (presviedča ju, aby hovorila pravdu, že policajti dobre vedia, kto pravdu nehovorí…),

 

  • Str. 4+ Zimáková : „Ale ja už o tom neviem bohužiaľ nič.“ Policajt nato : „ale môj názor, že nehovoríte pravdu a alebo keď to zoberiem z druhej stránky, že sama ste sa dostala do …“ ona : „ja viem.“

 

  • Str. 4+, 5 : policajt : „keby bolo pravdou to, čo vy tu tvrdíte, že kolegovia tvrdili, že vás dajú do väzby – tak už to mohli urobiť – keď ste bola s nimi.“

 

  • Str. 5+ policajt (asi plk. Pálka, poznámka v texte „Čech“) fakticky hovorí veľmi podrobne o celom dni 9.7.1976, ako mala byť Zimáková na internáte a mala ísť výťahom spolu s Romanom Brázdom, mala ich vidieť svedkyňa Beňová, potom bola za kamarátkou Kollárovou z Komárna, kde bol aj Čerman, ktorého návrh na pohlavný styk Kollárová odmietla, potom išla výťahom dole, kde bol Brázda, Kocúr, Dúbravický, potom sa vrátili s Brázdom ku Kollárovej, ktorá odišla a Brázda Zimákovú začal bozkávať ale ona ho odmietla, a opäť išli dolu výťahom, kde boli spomínaní Nitrania, „hovorila ste nám to takto? že máme svedecky potvrdené, že ste na internáte kritický deň bola, to nám tvrdí Beňová a že vo vašej výpovedi sú … rozpory, že ste nám nepovedala pravdu, že ste tam klamala, že ste si niektoré veci skombinovala…“ Zimáková hovorí len, „áno“.

 

  • Str. 6 policajt : „a vy ste hovorila, že ste na tom internáte bola, že ste tam bola v kontakte s Romanom Brázdou, že tam bol pravdepodobne muž označený na fotografii č. 1 Piaček, predpokladáte, že tam bol Kocúr a kto ďalší, to vy ste tam rozhodne nevidela, že vás chlapi pozvali do auta, že vás zoberú so sebou, Roman Brázda, áno? Do svojho auta, ktoré mal zaparkované na dolnom parkovisku áno, sama ste to rozprávala, bez toho aby som vám kládol otázky, Vy ste – počkajte to, je vážna vec, my z toho nemôžeme uhnúť, nemyslite si. Vy ste potom povedala – sama – že ste z parkoviska vyšli autom“,  Zimáková : „to nie je pravda“.

 

  • Str. 6 policajt : „počkajte, no dobre ale rozprávala ste to ?  Zimáková : „áno.“ policajt : opäť všetko veľmi detailne opakuje, čo Zimáková pri tomto podaní vysvetlenia ešte nepovedala „že sedel, riadil Roman Brázda, vedľa Romana Brázdu sedel blonďák vysoký, vzadu sedel Čerman a sedela, ste vy. Prišli ste k autobusovej zastávke áno – sama ste to rozprávala – tam prudko zabrzdili, išlo tam dievča, toto dievča vtiahli do auta, dievča nieslo v ruke nejakú tašku, nejakú tu väčšiu, že kričalo – nechajte ma – že sa bránilo, oni ju vtiahli do auta a rýchle odišli, to ste rozprávala sama, bez toho aby sme vám čokoľvek napovedali, že rýchle odišli preč, že ste išli dolu smerom .. že ste prišli na hlavnú cestu – to sama ste rozprávala – bez akejkoľvek nápovedy – a že neviete či ste zatočili doprava nebo doľava, že to si nemôžete ako spomenúť, ale cestou ste sa zastavili v nejakej reštaurácii, je to tak, že Čerman a vy ste zostala v aute preto, aby to dievča neotvorilo dvere a neutieklo, chlapci vliezli do nejakej hospody alebo do niečoho, kúpili tam víno jednu nebo dve fľašky a potom ste odišli do bytu niekde na okraji mesta do Bratislavy do … tam sa u vás pokúšal o pohlavní styk Čerman, že sa k vám tak choval ako by chcel docieliť pohlavný styk, áno, to dievča tam ako bolo, cestou to dievča vám hovorilo, povedalo tej osádke, aby ju pustili, že cestuje preč, že ide do Košíc, ale že si nepamätáte či tam ide za svojím snúbencom, alebo za starými rodičmi – doslova takto – sama – bez akejkoľvek nápovedy, áno, bolo to tak. Keď ste prišli do toho domu, že sa tam dosť agresívne choval Čerman, potom k tomu dievčaťu, zasa sa k ním dosť agresívne chovali, že ste tam v tom byte zotrvali až cez polnoc a niekedy po polnoci ste odišli smerom na Nitru. Takto ste sama rozprávala. Že niekde, to už si nepamätáte kde, sa s autom zastavilo, niekto s dievčaťom z auta vystúpil – áno?  Niekto vystúpil s tým dievčaťom, niektorý z tej posádky, potom sa vrátil do auta bez dievčaťa a vás odviezli do Nitry, ale nevysadili vás u vášho baraku. Takto ste hovorila. Sama bez akejkoľvek nápovedy. …  ak sa situácia nevyrieši, nevyjasníte situáciu, tak vás budeme musel zadržať. Je to tak ? Áno ? Zimáková „áno“.

 

  • Str. 7 policajt : „je to pravda, že ste hovorila nepravdu ? Zimáková „áno“, opakovane policajt „Tak teraz mi povedzte, čo z toho čo som vám povedal, som zaklamal. Povedzte, v čom som povedal nepravdu a kde som klamal.“ policajt : „Ak tu budú také vážne rozpory, či potom budeme mať dôvod alebo nebudeme mať dôvod k zadržaniu, tak sa nehnevajte.“

 

  • Str. 7+ policajt : „Tak chcete rozumne o tej veci hovoriť? Toto nemožno meniť každú hodinu výpovede. Ak budete meniť každú hodinu výpoveď, my vám nemôžeme nič veriť. Ak sa vec vysvetlí, tak my nemáme dôvod vám robiť nejaké prekážky, alebo používať nejaké opatrenia zákonné a podobne. Ale ak to budete každú hodinu meniť, tak potom sme skutočne na vážkach, či použiť toho zadržania alebo nie ? Áno? A povedal som vám, že keď veci vysvetlíte rozumne, tak nie je dôvod, aby sme vás tu držali.“ … Zimáková „tak presne to bolo, ako som to hovorila“, opakovane policajt „Povedala ste ? Povedala ste to tak ? Zimáková „áno“.
  • Str. 8 policajt „Išla ste v tom aute?“ Zimáková „áno“, … policajt : „Povedzte otvorene, je to pravda? ?“ Zimáková „ nebola som tam“ … neskôr Zimáková „ ja neviem fakt čo som hovorila“,

 

  • Str.8+ policajt : „Nemusíte sa nás báť, povedať to – keď ste nevraždila, nič ste neurobila, tak čoho sa bojíte? Zimáková, „vás“, ďalej Zimáková na otázky odpovedá : „ja si pamätám len to, čo som vám hovorila“, policajt : … tak my vám nemôžeme nič – čo my môžeme? Zatvoriť? My nie sme ani prokurátor, ani sudca, ani súd, nič. Len môžeme s vami urobiť zápisy. A na základe protokolov môžeme posúdiť, či hovoríte pravdu alebo nie a pokiaľ budete klamať, môže vás prokurátor vziať do väzby, pretože klamete. Ale ja vás do väzby nemôžem dať, ja to právo nemám, len vám môžem povedať, čo hovorí Trestný poriadok. Že príslušník nemá právo niekoho dať do väzby. Jedine prokurátor, na základe potvrdených skutočností. Rozumiete? Podľa zákona. Ale do väzby brať nemôžeme. A väzba a zadržanie, to je nebo a dudy, rozumiete? … Nič sa vám nestane, keď ste nevraždila.“ Zimáková : (stále mlčí).

 

  • Str. 9 Zimáková : „Ja som sa stretla v Bratislave s Romanom Brázdom a hovorili sme s ním o … „ a postupne začína opäť hovoriť a priznávať sa k svojej účasti na únose, znásilnení a zavraždení Cervanovej, pričom sú jej priebežne policajtom kladené doplňujúce otázky.

 

  • Str. 9+ Zimáková (rozpráva úplne zmätene): „potom ja som bola myslím pred vchodom, len, toto už si presne nepamätám, keď som … domov a na diskotéku. Potom oni hovorili, že raz ešte na nejakú … tam bol Roman, potom Fero Čerman a bolo tam .. to dievča s nami nešlo a nešiel ani Roman a Fero Čerman to si pamätal, neviem kto tam bol predtým, ja som to bola, išli sme na parkovisko, tam ako je zastávka autobusová, tak sme – oni ju tam vtiahli do auta … a ona nechcela ísť, tam stáli pri tej autobusovej zastávke nejakí ľudia, ale oni ju rýchlo vtiahli do auta, ja som sedela na kraji, vtiahli ju do auta a rýchle sme odišli preč.“

 

  • Str. 10 otázka policajta : „to bol sedliacky dom? Alebo činžiak?, Zimáková : to nebolo poznať, odtiaľ, otázka : Čerman ju držal – nekričala ? Zimáková : kričala, otázka : ona dospelá žena sa bránila, nie? Zimáková : áno, … otázky a odpovede (Zimáková odpovedá väčšinou jednoslabične alebo mlčí) ...otázka : kde kupovali to víno, kde ste chceli … odpoveď …., otázka : v Bratislave? Zimáková : áno, otázka „víno kupovali?“, Zimáková (niečo zamumlala/, otázka : „koľko miestností tam bolo, alebo …, Zimáková …, otázka ... ona nechcela ísť, tak musela kričať, alebo sa brániť a tak, … Zimáková : …, otázka …kde, Zimáková …, otázka : no, ale mala ruky, tak keď mi zaviažu ústa, tak, … Zimáková : držali ju za ruky,  otázka : a kto držal? Zimáková : (mlčí), otázka … do kuchyne, ste vošli, do predsiene – Zimáková : do takej predsiene, otázka : vnútrajšok by ste vedela popísať? Čo asi tam bolo? Zimáková : neviem,

 

  • Str. 15, 15+ stále policajti dávajú otázky a Zimáková odpovedá k svojej účasti na zločine,

 

  • Str. 16, 16+, 17, 17+, do polovice str. 18 : Zimáková na otázky väčšinou neodpovedá, mlčí a plače,
  • Str. 18 : Zimáková opäť odmieta, že by bola pravdou jej účasť na zločine : policajt : tak tomu mám veriť? Neplačte – vysvetlite mi to už, pozrite sa, budeme tu do rána takto sedieť – a čomu mám veriť, keď teraz tvrdíte, že to nie je pravda. Tak je to pravda, alebo to nie je pravda? Zimáková : Nie je to pravda. Policajt : nie je to pravda? Zimáková : nie je …ja som hovorila … policajt : nedôverujeme, ale chceme poznať pravdu – koľko máte rokov? Zimáková : 26, policajt : vysokoškoláčka, doktorka – tak prosím vás pekne, ja neviem, tak toto vôbec nie je pravda ? Zimáková : „nie“ policajt : a ako potom – prečo si takto vymýšľate, alebo podľa čoho ste toto všetko naklamala? — No tak neplačte, však vám nikto nič nerobí, však povedzte … keď ste v tom, Zimáková : „to nie je pravda“, policajt : nie je toto pravda? Nebola ste s nimi? Neviete o tom? Zimáková : ja neviem, policajt : neviete, tak prečo ste to potom tvrdila? … Zimáková : ja sa vás bojím, Zimákovej odpovede na ďalšie otázky policajta : … ale to nie je pravda,… nie je … nie je to pravda, nie je … nie je to pravda, urobte so mnou čo chcete, …. nie je to pravda, … nie je to pravda, nie je … vás sa bojím … nie je to pravda, čo som vám hovorila … ja sa vás bojím … ale to nie je pravda … ja si ale nepamätám, ani nič … to je nemožné, aby som si nič nepamätala a že ja len tak kecám (??) alebo čo vy ste si nadhodili, ale ja som chcela, aby to už bolo, aby som bola preč (stále hlasno plače)… nie je to pravda … nie je to pravda, skutočne to nie je pravda … policajt : a ako ste prišla na tie detaily, ktoré ste tvrdila? Zimáková : ja som si to len domyslela, čo mi hovorili, policajt : kto? Zimáková : …som sa dopočula, v Nitre … mi to Danka hovorila ale ako vy ste nadhodili (?), že som … tak som nevedela, či ideme doprava či doľava … (nezrozumiteľné pre hlasný plač),

 

  • Str. 19 Zimáková pokračuje v odmietaní svojho priznania sa k účasti v prípade Cervanová : nie je to pravda, nie je to pravda, … nie je to pravda, vy ste ma trošku naviedli, policajt : ako naviedli? Čím? Zimáková : že ako … policajt : ja si nič nenavádzam, ani som vás nenavádzal, ako máte hovoriť … úplne normálne samostatnou …

 

  • Str. 19, 19+ Policajt : pýtal som sa napríklad na to – na tie vecí? Zimáková : áno, policajt : pýtal ? Zimáková : áno, pýtal, policajt : rozumejte, tak pýtal som sa vás na kapotu? Zimáková : nie, policajt : pýtal som sa vás na prádlovú šnúru?, Zimáková : nie, policajt : pýtal som sa vás na to, či ste do nej liali alkohol ? Zimáková : nie, policajt : pýtal som sa vás, kde kupovali alkohol?, Zimáková : áno, policajt : kedy? Zimáková : tu ako sme ráno boli, policajt : to som sa ja vás nepýtal, kde ste kupovali alkohol, vôbec nie, to ste si spomenula sama. To nie je pravda. … policajt : prosím vás, ešte raz – kto vám treba povedal to, že jej obliekli nohavice na holé telo ? Zimáková : to som si ja vymyslela. … ja som si len tie súvislosti – čo som počula… áno, to som ja počula, že ona bola zviazaná šnúrou od prádla a že mala … to som ja počula … to mi v Nitre hovorila a nič konkrétneho ja o tom nemôžem hovoriť … ja som sa to len dopočula (stále vzlyká) … vytiahol s Romanom … priznám, že som išla s tým Romanom vo výťahu ale o tomto tu vôbec neviem … policajt : však vy ste spontánne sama, Zimáková : ale ja som – to nie je pravda, ja som o tom len vedela tieto súvislosti, že to tak asi bolo, inak nič neviem o tom, já som tam nebola, ani nikde,

 

  • Str. 20, 20+ Zimáková : ja viem, že keď vám nič nepoviem, že budem zatvorená (?), ja už viem. … ja viem, že keby som napríklad s nimi niečo urobila, alebo videla, že by to niekto robil a teraz to priznám, tak že budem potrestaná, ja to viem. Ale ja som nič nerobila, ja som s nimi nikde nebola. Ja som to zo strachu pred vami vypovedala. …. ja som sa to dopočula …. ja som nikde nebola pozvaná … ja o nej neviem nič … ale ja som nikde nebola … (hlasný plač) …

 

  • Str. 21, 21+, 22, 22+, dlhé monológy policajtov, Zimáková neodpovedá, väčšinou hlasno plače,

 

  • Str. 23, 23+, 24, 24+ : Zimáková : (mlčí stále len plače) …Zímákovej ucelené odpovede na policajné otázky: ja sa vás bojím, … ja som vám to zo strachu povedala, lebo ja som sa vás zľakla … ja som sa vás zľakla … ale, že ma chcete dať do väzby, ja … vy ste ma .. môžete trestať … ja sa i toho bojím, že ma tu budete držať, že ma zadržíte … nebola som, ja som vám to zo strachu všetko povedala … ja som hovorila, že to nie je pravda.. ja som tam nebola ja mám len strach z vás … však som vám hovorila, že som mala strach…. ja som to len tak hovorila … všetko som si vymyslela … hovorím, že mám z vás strach … a potom keď sa to malo napísať do protokolu, že to musím podpísať, tak ma hrýzlo svedomie, že to nie je pravda, … to som hovorila len zo strachu, i vám som to hovorila len zo strachu …