Autorita bez autority – Kauza Cervanová – 23. časť

Pokračovanie.

Článok „sudcu“ Klimenta zverejnený v Hanusovom denníku nesie veľmi zvláštny titul:

„Nepochybujem, že Cervanovú zabili odsúdení Nitrania“

Je pozoruhodné, že tento článok napísal „sudca“, ktorý na 25 normostranách svojho čitateľa 61x oklamal. Ak jeho ďalšie názory odmietneme len ako nevedomosť, musíme ich považovať za pozoruhodný výkon spravodlivosti, pretože počet Klimentových klamstiev vysoko prekračuje magickú stovku. Je evidentné, že klamal skôr, než vôbec otvoril ústa.

Klamstvá „sudcu“ Klimenta č. 48, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56 a 57.

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj sa „sudca“ Kliment predstavil a dostatočne vyprofiloval. Každá pretvárka ľudskej slušnosti má polčas svojho rozpadu, tu však prišlo k rozuzleniu, ku ktorému prísť muselo. Nemyslím, že došlo k zásadnému objavu, ale už nikdy nebude ako bývalo. Čo do povahy lží, sudca“ Kliment nie je v ničom lepší než Monika Jankovská.

Šmejd nie je len podomový obchodník predávajúci mixér, ktorý sa po 2 hodinách pokazí. Šmejdom je každý, kto zavádzaním, podlosťou alebo klamstvom získava nejaký prospech.

Kliment o „svojej pravde“ presvedčiť musí (!!!), pretože na nej visí celá existencia dôveryhodnosti jeho skazeného sudcovstva. JUDr. Juraj Kliment sa ocitol vo funkcii štátnej moci, na ktorú evidentne nikdy nemal a mentálne nedorástol. Keby som bol sudcom súdu nižšieho stupňa, prestávam mať rešpekt nielen voči takémuto človeku, ale aj voči všetkému čo niekedy ešte vysloví.

A sme pri koreni veci, pretože to čo Kliment s Hanusom spoločne napáchali neznesie žiadne ospravedlnenie. Môže nevychovanec a klamár zastávať post predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo nebodaj Generálneho prokurátora?

Sme svedkami, že áno. Môže aj zastáva. Môže klamať, môže sa správať ako sa správa, môže urážať obvinených, ponižovať obžalovaných, môže kohokoľvek hystericky napadnúť, otĺkať aj beztrestne opovrhovať svojim okolím. Kliment vo svojich prejavoch pourážal nielen svojich kolegov, ale aj môjho obhajcu, mojich rodičov a niekoľko desiatok osôb a osobností len preto, že si dovolili s jeho klamstvami nesúhlasiť a vyslovili svoj názor.

Nebol práve „sudca“ Kliment tým morálnym spolupáchateľom a riadiacim dôstojníkom Tótha, keď mu diktoval ako písať a presviedčať verejnosť obludnými klamstvami?

Kto bol pán Dr. Motejl, čo pre mňa znamenal a ako sa ocitol v paľbe invektív Klimenta som v minulosti spomenul. Nepoznaná hranica únosnosti bola Klimentom prekročená mnohokrát, pretože v jeho informovaní nejde o náhodu, ale systematické a sociopatické správanie. Ako som už napísal, Juraj Kliment prebíja jedno klamstvo druhým.

Advokát JUDr. Otakar Motejl obhajobu Kocúra prevzal, naštudoval si celý trestný spis, s Kocúrom sa roky stretával, pripravoval a ešte za komunizmu podpísal výnimočný dokument – advokátske memorandum za znovuotvorenie kauzy. Kocúra však pred súdmi už nezastupoval, pretože po páde Berlínskeho múra sa stal Predsedom federálneho Najvyššieho súdu ČSFR. Ak si „sudca“ Kliment myslí, že Federálny súd v Prahe sme vyhrali kvôli postaveniu pána Dr. Motejla, jeho pohľad na súčasné súdnictvo môže byť oprávnený, pretože „sudca“ Kliment hovorí o spôsoboch, ktoré sú mu vlastné. Ja môžem povedať len to čo som prežil – do poslednej chvíle sme nevedeli, ako súd dopadne, pretože rozhodoval jeden z najprísnejších senátov.

Scenár filmu Kauza Cervanová sa počas natáčania niekoľkokrát menil a modifikoval. Písať scenár nie je kydať lži do Hanusovho plátku a vypýtať si za ne 5.-€. Keď sa režisér Kirchhoff rozhodol natočiť film, rozhovor s Dr. Motejlom už existoval.

Stačilo teda vymeniť jediné slovko, aby bol zmenený zmysel všetkého, čo reálne existovalo. To, čo spáchal Martin Hanus na dobrom mene Otakara Motejla pokladám za bezprecedentnú urážku, pretože Dr. Otakar Motejl bol právnikom v tretej generácii a rovnako ako môj obhajca, mimo spravodlivosti nikdy nikomu neslúžil:

JUDr. Otakar Motejl:

– Svým spůsobem to vypovídá o době. Ten případ byl neobyčejně melodramatizován. Na spisovém obalu, přímo primitivně, byla barevná fotografie Ludmily Cervanový.

V tom příběhu bylo tolik nemyslitelných nesrovnalostí, že jsem přesvědčen, že jako takový se vlastně nestal. V tom domě té paní domácí si nikdo ničeho nevšiml. Ale ten příběh Zimákový byl pohnán do těch nejabsurdnějších konců a přitom tý Zimákový stačilo málo a mohla mít ten život jednoduší a šťastnější krom ostatně nějakých výčitek. Ten příběh byl téměř neuvěřitelný. To, že někdo změní výpověď je jak houska na krámě a to že někdo bude odsouzen a bude odsouzen k nepodmíněnému trestu pro křivou výpověď ve prospěch obžalovaných to nepamatuji, že by se stalo a jsem v tý branži 50 let. Ten moment mě vedl k tomu, že tam něco v pořádku na celý tý věci není.

Já nerozumím proč se to opět odsoudilo. Ta starší generace spřed roku 1990 je determinována tím, že každý na někoho něco ví. Byl jsem vedoucím české justice a jakmile se mělo něco dít, tak jsem hned dostal hlášky, že ten nebo onen ukradl příbory v závodní jídelně a podobný banality. Soudci uplatňují právo s větším, či menším přesvědčením, že dělají spravedlnost. Právo je instrument k tomu, aby se dělala spravedlnost, ale je to také instrument tu spravedlnost nedělat. Dodneška nikoho nenapadlo ten výkon spravedlnosti řekněme svěřit počítačům. Všechny justice světa jsou přetížený tou agendou. Ten člověčí prvek, který je nejslabší, ta pravděpodobnost omylu, ta pravděpodobnost zášti, nepřátelství a subjektivních faktorů, o tom všichni víme. To se odehrává ve všech jednacích síních světa. Když dám třeba případ Cervanová do počítače, no tak ten se strhá co všechno tam nehraje. Voda, vzduch, data nehrajou, nic nehraje. Chronologie je nesmyslná.

Dr. Motejl pochybuje o všetkom, Dr. Kliment o ničom.

Hanusov opis vnímam ako pokus pošpinenia dobrého mena výnimočného človeka a krajne neseriózny pokus jeho diskreditácie, pretože Kirchhoff sa s Dr. Motejlom stretol ešte pred napísaním scenáru, nie po ňom. Martin Hanus nie je Martinom Hanusom z Hríbovho .týždňa. Je Petrom Tóthom z Klimentovho Postoja a svedčia o tom tisíce klamstiev a komentárov krajne neserióznej zášti účelovo napísanej knihy.

Nakoľko Dr. Motejl už nežije, jeho meno som povinný chrániť. Proti „novinárskym“ praktikám Hanusa a Tótha otvorene protestujem a kategoricky odmietam klamstvá, ktorými sa snažia eštebácke sudcovstvo a rozsudok prekričať na dôveryhodný.

O Hanusovom článku budem informovať Právnickú sieň slávy Českej republiky a redakciu týždenníka Respekt.

To isté platí o ďalšej špine rozmazanej Klimentom a Hanusom.

Môj výstup voči Andrášikovi zaznamenáva epizóda, ktorá síce bola súčasťou Kirchhoffovho scenára, ale my odsúdení, sme o nej nič nevedeli. Nejednalo sa tu teda len o časť, ktorú režisér a strih vložili do filmu, ale o širší záber nachádzajúci sa v archívoch autora. Podvodom tu teda nie je hádka, ku ktorej na stretnutí došlo, ale komentár lží, ktorým ju Kliment s Hanusom odprezentovali.

Bol si študent a mal si auto? Si vrah! Čo tým chcel básnik vypovedať známe nie je, pretože v Československej socialistickej republike vlastnili osobné automobily ďalšie státisíce súkromných osôb a nik ich nedával do súvislosti s trestnou činnosťou. Keby si bol sudca Kliment niekedy prečítal trestný spis, nesplietal by, čo kdesi od niekoho počul. Audi 100 nevlastnil môj otec, ale matka.

Sudca Kliment v Hanusovom plátku vyhlásil, že som sa ako študent dopúšťal trestnej činnosti. Akej, veď okrem Klimentovej špinavej krágľovačky môj register trestov bol i je stále čistý? Ja som nemenil svoje priezvisko! Len na okraj veci, známy slovenský onkológ Prof. MUDr. Ivan Koza DrSc sa za priezvisko svojho otca nehanbí – určite je naň dodnes hrdý a necíti sa byť kozou. A Juraj Koza? Nepochybne bol slušnejším človekom než JUDr. Juraj Kliment. A menom otca nebol zaťažený bremenom, aké svojim správaním zanecháva svojim dcéram.

Päťdesiate roky boli skľučujúcim a apokalyptickým obdobím. Kriminálna štátostrana lúpila a zbíjala. Začala znárodnením, pokračovala vraždením ideologicky a politicky nepohodlných osôb a končila menovou reformou. Aby bolo čím financovať zbrojný program Sovietskeho zväzu, o úspory pripravila všetkých svojich občanov. Krvavé roky boli sprevádzané strachom, organizovaným zločinom a popravami chladnokrvných vrahov, ktorí neprichádzali z Katyni alebo Chelmna, ale z radov československej „právnickej inteligencie“. Vyprasených učiteľov Klimenta a Michálika, ktorí len donedávna vylihovali pri válovoch kultúrno-rehabilitačných centier Generálnej prokuratúry a Ministerstva spravodlivosti SSR – samozrejme za dobre vykonanú prácu.

Päťdesiate roky boli rokmi Klementa Gottwalda, sovietskych poradcov, kriminálnikov z Buzuluku a potlesku Komunistickej strany. Bolo to drsné obdobie, veď komunisti vraždili aj komunistov. Rozdiel medzi rokmi 50-tymi a 80-tymi bol len v tom, že v kauze Cervanová sa pokúšali vraždiť synov a dcéry svojich súdruhov. Prečo? Pre neochotu spolupráce so štátnou bezpečnosťou pri likvidácii ustanovených osôb. Kauza Cervanová sa stala výťahom k moci tých najsurovejších zločincov.

Hoci boli skutky pomenované svojimi pravými menami, história trpí aj nepochopiteľnou nespravodlivosťou. Je ňou prenášanie váhy samotnej viny. Celé Československo veľmi dobre vie, kto bol Urválek, Vašš alebo Brožová, hoci ich podpisy sa nenachádzajú ani pod jedným z vykonaných rozsudkov. Okrem „sudcu“ Trudáka (aj na tomto mene niekomu veľmi záleží, aby bolo zo stránok stiahnuté) sa v digitálnom priestore mená ďalších vrahov nenachádzajú, pritom nevinne popravených čechov a slovákov bolo 262.

Mená Klimentov, Michálikov a Korbulyovcov a ich poskokov nesmú zostať nikdy zabudnuté.

Prínosom svedectva občana Klimenta je však aj doznanie samotného „sudcu“. Nezákonné nasadenie operatívy s prvkami sadizmu je dokumentované už v celách predbežného zadržania, väzobných celách a bolo páchané až do rozhodnutia trestného senátu NS SSR. Ten istý Kliment s Tóthom aj Hanusom, vyhlasuje zločiny proti ľudskosti za plne zákonné.

Niečo k väzobným podmienkam. 649 dní som v mukách pretrpel a musel ustáť na oceľovom šamlíku väzobnej cely. Oprieť som sa mohol len o studenú stenu – cela č. 292 bola posledná, vedľa bol už len akýsi sklad. Čo sa nespavosti týka, je zvláštne, že som si ju nikdy neuvedomil. Vnútorným poriadkom pre výkon väzby bolo polihovanie či sedenie na lôžku zakázané, ale nasadení recidivisti mali výnimky. Vzdor prísnym nariadeniam celé dni spali, po nociach však usilovne „pracovali“ – nedali spať iným. Nadväzovanie rozhovorov či vyvolávanie konfrontačných výsluchov bolo v ponorkovom svete samozrejmosťou, ale na cielené vyčerpávanie organizmu si z nás nik nesťažoval, pretože si ho nemal kedy ani uvedomiť. Ak do toho zarátam medikamenty, ktoré nám miešali do požívatín, prestávam mať ilúzie nielen o Klimentovi a jeho blatnom svete, ale aj o svetskej spravodlivosti, ktorá toto všetko mohla dopustiť.

Občan Kliment ďalej napísal, že komunista Michal Bóna – otec mojej a Čermanovej manželky – ovplyvňoval vyšetrovanie v prospech manželov svojich dcér. Nie je to pravda:

6 Klimentových viet obsahuje len 5 lží (!!!), teda čo veta, to lož.

Žiaden nátlak na Pálku robený nebol, pretože byť robený nemohol. Zvláštní skupinu kontroloval výlučne generál Pješčak, ktorý s Margarétou Cervanovou udržiaval nadštandardné vzťahy – dôkazy ukrývané v Kaniciach budú budúcim súdom určite predložené:

Aj tu Klimenta usvedčuje z klamstva JUDr. Milan Valašík. Opäť ten Valašík, ktorý ho do vlastnej špiny zatiahol. Treba konkrétny dôkaz? Počúvajte komunistického prokurátora:

Žiadna inšpekcia Pálku ani zvláštní skupinu nikdy nepreverovala.

Mitrova inšpekcia v roku 1990 nebola inšpekciou, ale účelovým spolkom kamošov a ich výsmechu proklamovanej spravodlivosti. Mitro je bývalý komunistický vyšetrovateľ a je dôverným priateľom nielen Klimenta a Valašíka, ale aj Tótha.

Čo sa Colotkovho špeciálu týka aj tu Kliment klame a zavádza.

Žiaden Rohan ním nelietal. Povedané jazykom Klimenta, Rohan bol kusom do počtu, ten mohol cestovať osobným vlakom na trati Kúty – Humpolec – Praha vo fajčiarskom vagóne bez miestenky, nie lietať špeciálom Predsedu vlády Petra Colotku. Zvláštní skupina používala pravidelný spoj štátnej administratívy určený pre Slovákov pôsobiacich v Prahe a Čechov v Bratislave. Vládnym špeciálom párkrát Pálka letel, je to zaznamenané dokonca v súdnej zápisnici NS ČSFR, ale bolo to inak, než Kliment s Hanusom naservírovali ich čitateľom. Keby si „sudca“ Kliment niekedy prečítal trestný spis, netrepal by nezmysly, ale by si vymyslel niečo dôveryhodnejšie.

Keď si prečítate výpoveď Pálku pred Federálnym súdom ČSFR a lži, ktoré nakukal Kliment do Hanusovho plátku, musíte sa dostať do reálneho obrazu kto je JUDr. Juraj Kliment, aj akej pravde a spravodlivosti Martin Hanus slúži. Poznámka, ako si 1. tajomník ÚV KSS Lenárt prisadá k Pálkovej podržtaške, dokonca s bizarnou prosbou, je vizitkou veľmi naivnej, ba až detskej predstavivosti.

Nik Pálku a jeho ľudí nikdy neovplyvňoval, nik im do práce nezasahoval, Lenárt nebol na strane obvinených, ale Pješčaka. Suma sumárum? „Sudca“ Kliment je chodiace monštrum odporných lží, aké sa v súdnom stave s veľkou pravdepodobnosťou už nikde nenachádza. Spáchal neospravedlniteľný zločin a svoju situáciu si veľmi dobre uvedomuje, pretože obraz stelesneného klamstva už nikdy nikto z jeho mena nezmyje. Opakujem, Generálnym prokurátorom SR sa nesmie stať závadová a narušená osobnosť, ktorá si svoje poslanie a úrad zmýlila s bratislavským bitúnkom.

Jedno je isté. Juraj Kliment nevie, čo je to hanba. Slušný sudca by vstal, za pošpinenie mena sudcovského stavu by sa svojim kolegom a všetkým 1440 sudcom – každému jednotlivo, rad za radom – verejne ospravedlnil a abdikoval nielen na miesto v Súdnej rade SR, ale odovzdal aj svoj sudcovský talár.

A čo na to Kliment? Zarúbal oveľa vyššie. Zatúžil po služobnom Mercedese, 24-hodinovej ochranke a moci, akú nemá v tomto štáte ani predseda vlády s prezidentom republiky dohromady.

Pokračovanie nabudúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

Kauza Cervanová, 1. časť – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka

Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi

Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“

Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896

Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“