Keď sme pred štyrmi rokmi pomohli zorganizovať detektor lži pre štyroch odsúdených v kauze Cervanová, vedeli sme už o prípade svoje. Najmä náš kolega Fero Šebej urobil ešte pred rokom 2007 veľa pre informovanie verejnosti o škandalóznom postupe štátnych orgánov (počas komunizmu i po ňom) voči Nitranom. Keď potom prišiel americký expert na detektor Patrick Coffey, a všetci štyria odsúdení prešli jeho testom s jasným výsledkom, že neklamú o svojej nevine, nebolo to prekvapenie. Ten výsledok sme po všetkom, čo sme dovtedy o prípade zistili, logicky očakávali.
Minulý týždeň v stredu sa skúške na detektore podrobili aj poslední dvaja odsúdení, Milan Andrášik a Miroslav Kocúr. Testoval ich Coffeyho kolega Robert Lee a jeho zistenia definitívne doplnili celú mozaiku – po 16. februári 2011 je jasné, že ani jeden zo šiestich odsúdených nebol na detektore usvedčený zo lži. Ani jeden.
Čo to znamená?
Podľa našich zákonov nič. Ani podľa našich súdov nič. A ani podľa väčšiny našich zvolených zástupcov nič. Budú sa viesť reči, že detektor nie je všetko, že to aj tak niekto z Nitranov urobil a že ktovie, čo je za tým všetkým. Budú sa viesť reči, nebude sa myslieť na sedem životov.
Malo by sa. Detektor, ktorým práve prešli všetci šiesti zúčastnení, aj okolnosti a spôsob vyšetrovania totiž znamenajú toto – žijeme v štáte, ktorého orgány zničili siedmim ľuďom život, a tie orgány a ten štát sa za to dodnes nehanbia.
Za posledné roky sa tejto kauze v .týždni venovali najmä Martin Mojžiš a Andrej Bán. To, čo sa dozvedeli, to, čo napísali, ale aj to, čo napísať celkom nemohli, má pre mňa váhu korunného dôkazu, že proces proti Nitranom bol zmanipulovaný a nezákonný. Detektor je len argument navyše. Dobrý, vecný argument, ktorí si Nitrania po 30 rokoch zaslúžili, ale kto chcel počuť, počul aj bez neho.
Šesť ľudí neklamalo, klamal štát. Čo s tým? Budeme ďalej nevšímaví, budeme nadávať na politiku a drahý benzín, a myslieť si, že práve naše životy sú preťažké? A čo tí siedmi ľudia medzi nami? Lebo ich životy sú preťažké, nie naše. Im boli zničené sny, kariéry, rodiny, nie nám. Oni museli chodiť po Slovensku s nálepkou vrah, a dodnes im ju mnohí vnucujú.
Ako sa im dá vôbec pomôcť?
Vy všetci, súdy, prokuratúra, politici, ombudsman, čo celé roky tak neznesiteľne mlčíte, nehanbíte sa teraz ani trochu? Obraciam sa najmä na sudcov. Siedmi ľudia, ktorých ste odsúdili, pod Husákom aj v slobode, a urobili ste z nich vrahov, sú vašou najväčšou hanbou, väčšou než Harabin a 700 vašich závistlivých žalôb. Budú ňou až dovtedy, kým celý proces Nitranov neprebehne spravodlivo. Dlžíte im to, hoci svoju vinu tým už neodčiníte.
Ja viem urobiť len toto: Vážený pán Milan Andrášik, vážený pán Pavel Beďač, vážený pán Roman Brázda, vážený pán František Čerman, vážený pán Stanislav Dúbravický, vážený pán Miloš Kocúr, vážený pán Juraj Lachman, mrzí ma, čo sa vám stalo a mrzí ma, že sa vám to stalo vinou štátu, ktorého som súčasťou. Prepáčte, že som nekričal viac, a prepáčte nám všetkým, že sme boli nevšímaví. Považujte, prosím, detektor a všetky dávne i nedávne príspevky .týždňa o vašej kauze za náš skromný pokus urobiť váš život aspoň trochu znesiteľnejším.
A ďakujem vám všetkým, že ste ostali občanmi Slovenska. Vďaka vám, „vrahom“, je Slovensko lepšou krajinou.