Trestné stíhanie zahájené dňa 15.07.1981 proti Pavlovi Beďačovi bolo preukázateľne vykonštruované!
Tu sú dôkazy:
Dňa 14.07.1981 o 5,00 hod. ráno som bol zatknutý vo svojom byte v Nitre a následne odvlečený do Bratislavy. Je zrejmé, že príkaz na moje zatknutie musel byť vydaný minimálne 1 deň vopred, teda 13.07.1981.
Na chodbe Krajskej správy ZNB som čakal na vypočutie niekoľko hodín.
„Vyšetrovatelia“ Hubcej s Taligom už niekoľko dní vedeli, že duševne neprítomný Brázda prijíma všetko, čo mu podsúvajú a protokolárne zaznamenávajú. 30.06.1981 im oznamuje, že má psychické problémy a požaduje psychológa.
Dňa 06.07.1981 Brázda mimo konceptu riadeného výsluchu vypovedá, že Beďač mal červený Fiat 600. Túto informáciu dostáva na cele od recidivistu Janžetiča, pretože červený Fiat 600 som ja nikdy nemal ani nevlastnil.
Dňa 07.07. si spomína, že na priváte, kde sa tancovalo, rozlievalo víno a znásilňovalo, som bol prítomný aj ja. Spolu s Lachmannom som sa pričinil pri vyzliekaní Cervanovej. Na č.l. 642a sa nachádzajú jeho písomné poznámky, napísané na papieriku balíčku z cigariet. Sú dôkazom, že jeho protokolárne zaznamenaná výpoveď bola pripravená na cele radami Jána Janžetiča .
A ja?
Do noci sa na mne strieda asi 20 príslušníkov. Formou medu aj biča ma presviedčajú, že je výhodnejšie sa s nimi spolčiť, usvedčiť Čermana, Brázdu, Andrášika a Kocúra a vrátiť domov, než sedieť dlhé roky nevinne v kriminále .
Čo sa teda chronologicky udialo?
Dňa 14.07.1981 som o 5,00 hod. najprv zatknutý. Odkiaľ vyšetrovatelia vedeli, čo bude Brázda v predpoľudňajších hodinách vypovedať zostáva záhadou.
Dňa 14.07.1981 teda v čase, keď som ja už zatknutý, produkuje Brázda prvé nesúvislosti, ktoré by mohli byť dôvodom väzobného stíhania. O znásilnení, ktoré je na druhý deň dôvodom väzobného stíhania sa vôbec nezmieňuje ani nikdy neskôr nezmieni.
Dňa 14.07.1981 bezprostredne po jeho výpovedi je uznesením Krajského súdu v Bratislave Roman Brázda poslaný na psychiatriu. Brázda je odovzdaný psychiatrom, ale na mňa – len na základe jeho výpovede – je na druhý deň uvalená väzba.
Dňa 14.07 1981 je do konania pribratý docent Dobrotka, aby na mňa vypracoval forenznopsychologický posudok pre súd.
Čo to znamená? Je to dôkaz, že už dňa 14.07.1981 som bol vyšetrovateľom a dozorujúcim prokurátorom Valašíkom pripravovaný na proces – na základe výpovede človeka, ktorý vykazuje známky duševnej poruchy, čo sa neskôr opakovane a definitívne potvrdzuje.
Dňa 15.07.1981 je proti mne zahájené trestné stíhanie.
Uznesenie o mojom obvinení, je dôkazom nezákonnosti celého konania. Neobsahuje ani len základné náležitosti, ktoré by malo uznesenie o trestnom stíhaní obsahovať. Ak sa stal akýkoľvek trestný čin, uznesenie malo obsahovať aký trestný čin sa stal, vrátane uvedenia trestnoprávnej kvalifikácie, ďalej, kedy sa stal (dátum, hodina, minúta), kde sa stal, kto tento trestný čin spáchal, kto sú svedkovia tohto trestného činu a akými dôkazmi má vyšetrovateľ vinu obvineného za preukázanú. Trestné stíhanie npor. Šimeka sa stalo nezákonným a nezrozumiteľným prefabrikátom pre pripravovaný zločin štátu.
Dňa 17.07.1981 bola na mňa uvalená väzba.
Vôbec si neuvedomujem, čo sa so mnou deje ani čo ma čaká. Až po 5 mesiacoch sa od svojho obhajcu dozvedám, že prokurátor Krajskej prokuratúry JUDr. Emil Majerhofer odmieta byť v Kauze Cervanová žalobcom. A to napriek tomu, že bol štatisticky účastný pri najvyššom počte vykonaných popráv (!!!) v Justičnom paláci i v histórii.
Po rokoch za hradbami leopoldovskej pevnosti. Od ďalších väzňov sa dozvedám, že osvedčené formy psychologického násilia boli cielené na zlomenie psychiky zaťažovanej nespavosťou. Tú som si vôbec neuvedomoval. Väzobná väznica v Bratislave nebola teda len ústavom tých najodpornejších zločincov, ale aj tých v uniformách. Potvrdil to pred súdom v roku 1993 docent Dobrotka, ale v denníku Postoj neskôr aj sudca Juraj Kliment .