Bol spáchaný zločin. V Kauze Cervanová však nešlo o zločin a trest, ale aroganciu, zlomoc a extrajudiciálne zneužívanie súdnej moci.

Nie bývalým prezidentom republiky Gustávom Husákom, ale policajným vrahom Jánom Pješčakom. Objasnenie vraždy študentky bol jeho strannícky úkol – schválený a podpísaný federálnym ministrom vnútra Obzinom a vedúcim oddelenia štátnej administratívy ČSSR Eugenom Thurzom. Preto neprekvapuje, že správy o „úspešnom“ pátraní boli odosielané aj vedúcemu oddelenia štátnej administratívy na Slovensku Ladislavovi Sádovskému. Thurzo bol najvyššie postavený súdruh boľševickej kádrovej politiky.

Strannícke úkoly, päťročnice a brigády socialistickej práce neboli záväzky, ale nariadenia, ktoré sa priebežne kontrolovali a vyhodnocovali. Znamená to, že sa všetky aj bezvýhradne plnili a nepamätám si ani na jeden prípad, že by niekto strannícky úkol niekedy odmietol alebo  nesplnil.

Pješčakovi neboli zadávané žiadne úkoly okrem jedného – mal odstrániť pomník neobjasnenej vraždy Ľudmily Cervanovej. Navonok bol zbavený všetkých profesných i stranníckych povinností. Je teda možné konštatovať, že okrem prišívania vraždy nevinným osobám celé 3 roky nič nerobil a parazitoval na úkor štátu (podobne ako JUDr. Michálik, ktorý 8 mesiacov opisoval rozsudok, ktorý čítal z papiera pri samotnom jeho vyhlásení).