Prípad Cervanová : Obžalovaný hladuje

Ing. Milan Andrášik (vpravo)drží hladovku pred budovou NR SR, na protest proti nezákonnému postupu súdov v afére, ktorá sa označuje ako kauza Cervanová

Lucia Nicholsonová

Bratislava – Milan Andrášik (55) drží pred budovou parlamentu protestnú hladovku. Od 15. júna 1981 do 19. októbra 1990 bol vo väzení. Odsúdili ho za znásilnenie a vraždu Ľudmily Cervanovej. Sedel v Bratislave, v Ilave, v Leopoldove a v ďalších mestách. Andrášik však tvrdí, že je nevinný. Preto hladuje. Už tretí deň.

Prečo hladovka?

Pre mňa to nie je nič nové, protestné hladovky som držal aj vo väzení.

Čo tým chcete dosiahnuť?

Chcel by som, aby ľudia začali aspoň pochybovať o mojej nevine, ale aj o nevine ďalších piatich ľudí, ktorí sú z vraždy Cervanovej obžalovaní. Chcem, aby sa verejnosť začala sústreďovať na fakty a nie na presvedčenia z minulosti, kedy nás komunistické médiá démonizovali a popravovali. Chcem, aby sa verejnosť začala spytovať, prečo sa slovenské súdy odmietajú zaoberať levočským archívom, prečo slovenské súdy ignorujú, že niekto protiprávne vyňal polovicu spisu a na viac ako15 rokov ju utajil.

Pristavujú sa pri vás ľudia?

Áno, pýtajú sa, prečo tu stojím, prečo hladujem a tak. Väčšina si to nechá pokojne vysvetliť, snažím sa predostrieť im čisté fakty. Upozorňujem najmä na to, že slovenské súdy nerešpektujú oslobodzujúci rozsudok federálneho Najvyššieho súdu, ktorý žiadal doplniť dôkazy. Bez toho, aby tak Krajský súd v Bratislave urobil, odsúdil nás. Niektorí ľudia tento argument akceptujú, iní odmietajú. Našťastie, tých druhých je menej.

Ako vás prípad Cervanová poznačil?

Zobral mi polovicu života. Zo dňa na deň sa zo mňa stal perzekuovaný a diskriminovaný jedinec, za komunizmu aj teraz. Rozpadla sa mi rodina. Teší ma len to, že obaja – moja bývalá manželka aj syn veria v moju nevinu. Len s tým všetkým už nedokázali žiť. Celý prípad ovplyvnil aj môjho syna, zmenil sa jeho vzťah ku Slovensku a k spravodlivosti na Slovensku, odišiel žiť do Londýna.

Za koho teraz protestujete, za seba alebo aj za ostatných obžalovaných?

Nikdy som neprestal pochybovať o nevine všetkých obžalovaných. Vždy som vedel, že celá obžaloba je scestná, postavená na nezmysloch. Skutková podstata sa nestala a my nie sme vrahovia. Veria tomu len tí, ktorí tomu veriť potrebujú, aby neprišli o meno alebo o funkciu. Dúfam, že ľudia začnú aspoň pochybovať. To, čo sa stalo mne, sa môže stať každému.