Peter Tóth polícii priznal, že pre Kočnera pred vraždou sledoval Kuciaka a ďalších novinárov

Konštantín Čikovskýhttps://dennikn.sk/1269330/peter-toth-policii-priznal-ze-pre-kocnera-pred-vrazdou-sledoval-kuciaka-a-dalsich-novinarov/

Konštantín Čikovský

Foto - YouTube
Foto – YouTube

Bývalý novinár a šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Peter Tóth spolupracuje s políciou a tvrdí, že nevedel o pláne vraždy Jána Kuciaka.

Aktivujte si odber e-mailových upozornení na nové články v téme Marian Kočner. Ak si odber rozmyslíte, zrušiť ho môžete jedným klikom z ktoréhokoľvek e-mailu, ktorý vám pošleme.

Marian Kočner pol druha roka platil za sledovanie minimálne piatich slovenských novinárov vrátane Jána Kuciaka. Najal si na to svojho priateľa a spolupracovníka Petra Tótha, ktorý to pred necelými tromi týždňami priznal polícii.

Po zadržaní a obvinení štyroch osôb v Kolárove a Komárne tak spolupracuje s políciou už druhý dôležitý svedok.

Výpoveď bývalého novinára a bývalého šéfa kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Petra Tótha Denníku N potvrdili zdroje z prostredia orgánov činných v trestnom konaní.

Tóth sa niekoľko dní po zásahu špeciálneho komanda voči Tomášovi Szabóovi, Miroslavovi Marčekovi, Zoltánovi Andruskóovi a hlavne Alene Zsuzsovej sám prihlásil na polícii, že by chcel vo veci vraždy svedčiť.

Vyšetrovateľom priznal, že pre Kočnera sledoval pred vraždou nielen Kuciaka, ale aj reportéra Aktualít Mareka Vagoviča, reportéra SME Adama Valčeka, šéfredaktora časopisu .týždeň Štefana Hríba a aj autorku tohto textu Moniku Tódovú. 

Zo sledovania vyhotovoval fotografie, videá, prípadne analýzy. Tóth policajtom povedal, že sledovaných novinárov bolo viac, ale ďalšie mená neuviedol. Vyhlásil tiež, že o nich nezistil nič škandalózne.

Tvrdí, že za to od Kočnera dostával mesačne tisíce eur. Kočner ho o to vraj požiadal asi pred rokom a pol a odôvodnil mu to tým, že chce pripraviť špeciálnu diskreditačnú kampaň o novinároch, ktorá by sa týkala aj ich súkromia.

Kočner bol z práce niektorých médií nervózny, pretože čoraz viac informovali o tom, že je podozrivý z viacerých trestných činov, ale polícia to poriadne nevyšetruje.

Tóth povedal, že tesne po vražde Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa Kočnera opýtal, či s ňou má niečo spoločné, ale on to rázne poprel. Policajtom povedal, že to mu ako vysvetlenie stačilo, a preto nešiel hneď na políciu.

Urobil to až po takmer ôsmich mesiacoch – v októbri tohto roka.

Peter Tóth to vo svojej výpovedi vysvetľuje tým, že až po zadržaní Zsuzsovej nadobudol vážne podozrenie, že za vraždou je Kočner.

Peter Tóth. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo hovorí veštica

Tóth tvrdí, že tesne predtým ako Najvyšší súd vzal Kočnera do väzby, ho Kočner požiadal, aby so Zuszsovou komunikoval, a uviedol mu bizarný dôvod – veštenie.

Kočner podľa Tótha chodil za vešticou, ktorú mu dohadovala práve Zsuzsová. Cez Tótha, ktorému Kočner stále telefonoval z väzby, mu potom Zsuzsová odkazovala, čo hovorí veštica na jeho budúcnosť.

Z komunikácie so Zsuzsovou Tóth pochopil, že je Kočnerova milenka a majú k sebe veľmi blízko. Kočner ju pravidelne finančne podporoval. Nielen peniazmi v hotovosti, ale aj posielaním na účet.

Tóth tvrdí, že tomu neprikladal váhu, pretože on na veštenie neverí, až kým nezistil, že Zsuzsovú zadržali pre vraždu. Vtedy sa rozhodol ísť na políciu.

Tóthov motív, pre ktorý sa rozhodol svedčiť, môže byť snaha vyhnúť sa trestnému stíhaniu.

Sledovanie ľudí je trestný čin, za sledovanie osoby pred vraždou hrozia dlhoročné tresty. Jeden taký dal súd Jurajovi H., členovi sýkorovcov, ktorý sledoval budúce obete tejto kriminálnej skupiny v minulosti.

Nie je jasné, či prokurátor Tóthovi poskytne nejaké úľavy, vo veci ho však zatiaľ nezadržali, ani mu nezobrali cestovné doklady. Tóth už po výpovedi odcestoval do Ameriky, o čom písal aj na svojom facebookovom účte. Momentálne by mal byť už na Slovensku.

Tóth ako bývalý spravodajský dôstojník musel vedieť, že jeho svedectvo mohlo polícii pomôcť už pred ôsmimi mesiacmi, nie až teraz.

Maximálne tri roky väzenia hrozia aj za neoznámenie trestného činu.

Tóth pre portál O médiách uviedol, že Denník N klame. „Neviem, čo je vo vyšetrovacom spise, ale výpoveď s mojím menom a mojím podpisom v ňom určite nie je,“ napísal. Tvrdí to preto, že vypovedal ako utajený svedok.

SME zase povedal, že k veci nemá žiadne stanovisko. Denníku N Tóth napísal, že s ním nebude komunikovať, lebo píše propagandu.

Novinárska legenda, ktorá prešla na druhú stranu

Peter Tóth je väčšine verejnosti známy ako novinár, ktorý v rokoch 1994 a 1998 písal do denníka SME odvážne články o režime Vladimíra Mečiara a podozreniach z trestných činov šéfa vtedajšej tajnej služby Ivana Lexu.

Jeho kontakty s bezpečnostnými zložkami prerástli až do toho, že sám začal pracovať pre tajnú službu. Kvôli tomu a aj preto, že začal písať podozrivé komentáre v prospech rôznych podnikateľov, ho vtedajší šéfredaktor denníka SME Martin M. Šimečka požiadal o odchod z redakcie.

Peter Tóth v roku 1995 ako novinár SME na tlačovej besede Michala Kováča mladšieho po únose. Foto – TASR

Tóth bol krátko šéfom kontrarozviedky tajnej služby, kam ho za vlády Mikuláša Dzurindu vymenoval Ladislav Pittner. Keď sa to dozvedelo KDH, hrozilo odchodom z vlády a Tóth musel z funkcie odísť.

Odvtedy sa živil tým, že pracoval pre toho, kto si ho najal, aj na diskreditačné kampane. Jedným z takých ľudí bol aj Kočner, ktorý potreboval spochybňovať svojich ekonomických, ale aj politických oponentov.

„Tvoj mediálny obraz je, že si mafián, dépéháčkar, a skutočný Marian Kočner sa niekde stráca. Ako si vysvetľuješ, že tvoj mediálny obraz tomu nezodpovedá?“ pýtal sa Tóth Kočnera na diskusii, ktorú s ním zorganizoval v kulturáku v Lučenci v decembri 2017, tri mesiace pred vraždou, keď naplno sledovali novinárov.

„Tie novinárske ataky sú výrazné, nie je týždeň, aby o mne nevyšiel nejaký článok. Redakcie si to navzájom posúvajú, raz to zverejní Denník N, potom SME, potom Trend, potom to napíše Kuciak v Aktualitách. Novinári sú podplatní. Píšu to, čo politici chcú, aby novinári písali. Povedal som to na plné ústa a odvtedy ma nenávidia,“ hovoril Tóthovi Kočner.

Tóth si založil aj portál Ďateľ. Tam ešte tesne po vražde písal kritické články o protestoch, ktoré vražda vyvolala, hovoril o davovej psychóze a kritizoval iniciatívu Za slušné Slovensko.

Po zadržaní Zsuzsovej bol už aj Tóth opatrný.

„Pomyslenie, že niekto, koho som poznal 23 rokov a považoval som ho za priateľa, by bol schopný siahnuť na ľudský život a spôsobiť tak utrpenie rodinám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, je trýznivé. Čo všetko sa musí odohrať v mysli človeka, aby si objednal vraždu? Potvrdenie týchto podozrení by pre mňa znamenalo radikálnu zmenu predstavy, akú som si mohol o Marianovi Kočnerovi za uplynulých 23 rokov utvoriť,“ napísal.

Tóth text zverejnil podľa informácií Denníka N v rovnaký deň, ako sa rozhodol svedčiť na polícii, teda 5. októbra.

„Poznal som jeho dobré i zlé vlastnosti. Máme ich všetci a komplikovanosť ľudských pováh nemá nič spoločné s tým, ako sú vykresľované v médiách. Ak by súd na konci trestného konania konštatoval jeho vinu, všetky detaily skutočného obrazu Mariana Kočnera by boli nepodstatné. Vražda totiž mení všetko. Od základu,“ napísal ešte Tóth.

Spolupracuje aj Andruskó

Ešte skôr ako Tóth začal s políciou spolupracovať, bol zadržaný Zoltán Andruskó. Toho polícia zadržala spolu so Szabóom, o ktorom predpokladá, že strieľal, a s Marčekom, ktorý údajne Szabóa na miesto činu doviezol.

Andruskó im podľa toho zákazku zadal. Uňho si zase vraždu objednala Zsuzsová a podľa Andruskóa mu povedala, že je to pre Kočnera.

Za vraždu mala zaplatiť 70-tisíc eur. Časť z toho bolo odpustenie Andruskóovho dlhu a druhú časť mu odovzdala v hotovosti zabalenú v kuchynských papierových utierkach.

Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú zavraždili 21. februára vo Veľkej Mači v rodinnom dome, ktorý si spolu opravovali. V máji mali mať svadbu. Ešte predtým sa Kočner Kuciakovi vyhrážal, že prestane písať a že naňho a na celú jeho rodinu bude hľadať špinu.

Kuciak sa venoval viacerým Kočnerovým kauzám. Bol prvý, kto detailne opísal Kočnerove machinácie na Donovaloch, z čoho neskôr podnikateľa aj obvinili.

Kočnera polícia zatiaľ z objednávky vraždy Kuciaka neobvinila, minulý týždeň uňho urobila domové prehliadky.

Vagovič: Vedel som, že je žoldnier

„Vedel som, že Peter Tóth celé roky rozohrával spravodajské hry. Považoval som ho za nájomného žoldniera, ktorý je za peniaze ochotný slúžiť aj mafii. Bolo zrejmé, že spolupracuje aj s Marianom Kočnerom, ktorý zbieral informácie o novinároch, aby ich mohol diskreditovať. Verím, že tak ako Kočner bude raz za svoje činy pykať aj Tóth. Zákon otvára polícii niekoľko možností, ako naložiť s jeho trestnou činnosťou,“ vyhlásil reportér Aktualít Marek Vagovič.

Adam Valček zo SME povedal, že všetky tieto skutočnosti sú zarážajúce. „Marian Kočner mi v minulosti adresoval zastrašujúci e-mail, ktorý obsahoval informácie súkromného charakteru, ktoré nemohol mať iba z verejne dostupných informácií. V danej veci prebieha policajné vyšetrovanie. Z toho dôvodu som teda uvažoval aj o možnosti, že Kočner novinárov sleduje, ale konkrétne informácie som dodnes nemal.“

Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy vyhlásil, že Tóth si zjavne už vyhodnotil nielen riziká, ale aj ciele, ktoré tým chce dosiahnuť. „Tóth a jemu podobní robili to, čo robila komunistická ŠtB, sovietska KGB alebo Mečiarova SIS… Hlavne v kontexte, že voľakedy bol sám novinárom. Voľakedy dávno…“

Beata Baloghová, šéfredaktorka SME: „Sledovanie novinárov a rôzne diskreditačné kampane sú zaužívanými praktikami v autokratických režimoch alebo v krajinách, kde mafiánske a zločinecké skupiny získali politický vplyv. Informácia, že bývalý šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth monitoroval novinárov pre Mariana Kočnera, je alarmujúca. Nielen novinárska komunita, ale aj samotný štát musí vyslať jasný signál, že takéto aktivity neakceptuje a že ich považuje za zastrašovanie novinárov, a tým aj za ohrozenie demokratických základov krajiny, ako je slobodná kritická tlač. Ide o ochranu ľudí, ktorí prepožičiavajú svoj hlas verejnosti pri kontrole ekonomickej a politickej moci.“

Šéfredaktor .týždňa Štefan Hríb: „Sledovanie súkromia kohokoľvek s cieľom diskreditácie je pokračovaním praktík ŠtB a neskôr Mečiarovho režimu. Vtedy sme to viacerí chápali ako dedičstvo komunizmu, ale neprekvapuje ma to ani dnes. Hlavne však ani na chvíľu nezabudnime, že ak sme boli poniektorí sledovaní, Ján Kuciak a Martina Kušnírová boli zavraždení. Oni sú výzvou na lepšie Slovensko.“