keď Denník N zverejnil informácie o tom, že Petra Tótha najal Marián Kočner na to, aby sledoval slovenských novinárov a hľadal na nich rôzne špinavosti, spomenul som si na našu vojnu s bývalým kolegom z .týždňa Martinom Hanusom.

Martin pred časom vydal knihu Hra sa skončila, o ktorej tvrdí, že dala definitívnu bodku za kauzou Cervanová. No ešte predtým, než táto kniha vyšla, Martin napísal, že ho na obrátenie pohľadu na vraždu študentky inšpirovali dve knihy o tejto kauze z pera Petra Tótha. Už vtedy som si hovoril, že Martin by si mal na túto osobu dávať pozor.

Bolo všeobecne známe, že Tóth po prepustení zo SME dávno zbehol na druhú stranu a stal sa predĺženou rukou ľudí s pochybnou povesťou. No Martin bol presvedčený o svojej pravde a šum okolo „závadovosti“ osoby Petra Tótha, ktorý bol, mimochodom, mojím kolegom v SME a ktorého som kedysi uznával ako skvelého novinára, absolútne prehliadal.

„Nestal sa Martin Hanus súčasťou Tóthových hier?“

Teraz je situácia iná. Keď si prečítate, že sa Peter Tóth dopustil takej špinavosti, pričom jeho terčom bol aj Ján Kuciak, ktorý bol neskôr so svojou priateľkou zákerne zavraždený nájomnými vrahmi, človeka doslova zmrazí. Je to šokujúca informácia.

Po tomto všetkom by ma veľmi zaujímalo, ako sa tento fakt dotkol Martina. Ako mohol uveriť človeku, ktorému teraz hrozí basa a ktorý by bol pokojne schopný sledovať aj jeho alebo jeho kolegov z redakcie, ak by to bolo potrebné? Stále si myslí, že Tóth svoje knihy nespravil na objednávku a aspoň v tejto veci bol skutočne úprimný?

Viem, že v kauze Cervanová je Martin absolútne presvedčený o svojej pravde, že študentku zabili odsúdení Nitrania, no veľmi by mal zaujímalo, či sa v ňom aspoň niečo nepohlo. Či aspoň trochu nezapochyboval. Svoju knihu pomenoval Hra sa skončila. Nenapadlo mu, či sa náhodou nestal súčasťou Tóthových hier?

Peter Bálik