“Povedzte si, na ktorú policajnú stanicu má byť Černák predvedený. Prepustia ho v noci, bude bez mobilu, bez zbrane a bez ochranky. A je váš,” povedal svojho času námestník tajnej služby Jaroslav Svěchota, prezývaný aj “Starý” košickému bossovi Robertovi Holubovi.
Šéf košického podsvetia Holub sa chválil medzi svojimi, že „Starý“ mu ponúka a vyberá, čo môže sprivatizovať, aké má od neho dôležité informácie z politiky i o konkurencii a ako s jeho podporou môžu ovládnuť čokoľvek, čo si len povedia. Lenže Svěchota neposkytoval tieto výhody z altruizmu. Vždy dôsledne sledoval svoje ciele. Likvidácia Mikuláša Černáka mala byť odmenou za pomoc Holubovi v privatizácii.
Vysokopostavený siskár mal dar viesť nenútenú komunikáciu, pri ktorej človek nadobudol pocit, že je „Starému“, alebo „Doktorovi“, ako ho titulovali slovenskí gangstri, seberovný. Dôstojne vyzerajúci muž v zrelých rokoch vzbudzoval už na prvý pohľad úctu a rešpekt. Mal pokojný prejav bez emócií a zároveň empatický prístup k partnerovi. To vytváralo v slovenských pohlavároch podsvetia dojem, že sú „niekto“, že sú dôležití, že ich sám štát potrebuje, a sú preto chránení z najvyšších poschodí bezpečnostných a politických štruktúr. Svěchotovi preto absolútne dôverovali.
MILAN ŽITNÝ