Kauza Bonanno: rovnaké žaloby, rozdielny rozsudok
Na rozhodnutiach sudkýň v kauze Bonanno vidieť, ako veľmi záleží na ich prístupe k dokazovaniu. Rozdiel je potom obrovský a verdikt súdu opačný.
O žalobe sudcu Najvyššieho súdu Daniela Hudáka proti Novému Času za články o „zvrhlom žúre“ v bare Bonanno v Rajeckých Tepliciach rozhodoval na Krajskom súde v Bratislave senát predsedníčky Valérie Kleinovej. Je to senát, ktorý v minulosti priznal Štefanovi Harabinovi odškodnenie 150-tisíc eur za výroky bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku o Bakim Sadikim.
Týždenník Plus 7 dní napísal, že krátko po tomto verdikte Kleinovej dcéra dostala miesto v kancelárii Súdnej rady a po odchode Harabina z čela rady prešla na Najvyšší súd. Sudkyňa odmietla, že by jej rozhodovanie súviselo s uchádzaním sa jej dcéry o pracovnú pozíciu. Pripomenula, že o Harabinovej žalobe rozhodoval senát, ktorý jednohlasne potvrdil verdikt okresného súdu. Aj v prípade Hudáka Kleinovej senát potvrdil rozsudok nižšieho stupňa. O odškodnom 100-tisíc eur, o ktoré žiadal, zatiaľ súdy nerozhodli.
Hudák je zatiaľ jediným účastníkom z Bonanna, ktorý má právoplatné rozhodnutie súdu. Bol aj jediným z ôsmich žalobcov, ktorý na Okresnom súde Bratislava II uspel. Jeho kolegovia z Najvyššieho súdu Štefan Michálik a Juraj Seman to šťastie nemali. Ich žaloby sudkyne zamietli. Prečo ten istý súd rozhoduje v takmer identických žalobách rozdielne? Pozreli sme sa na dva rozsudky. Hudákov, ktorý rozhodovala sudkyňa Zuzana Korčeková, a Michálikov. V tomto prípade bola sudkyňou Michaela Krajčová.
Nový Čas sa musí na titulke ospravedlniť sudcovi z kauzy Bonnano
Zhodné žaloby
Za články o stretnutí v Bonanne zažalovali Nový Čas ôsmi z desiatich účastníkov. Okrem Hudáka, Semana a Michálika aj ich kolega Milan Lipovský, bývalý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý, okresný sudca z Čadce Jozef Korduliak, právnik na dôchodku Tibor Péchy a manžel majiteľky Bonanna Štefan Comorek.
Žaloby boli veľmi podobné, takmer rovnaké. Namietali, že autorka článku zle pochopila vítanie Péchyho ostatných účastníkov. Na ušiach mal totiž modré slúchadlá a v ruke atrapu samopalu. Vôbec vraj nenapodobňoval strelca masakry v Devínskej Novej Vsi. Žiaden zvrhlý žúr sa údajne v Bonanne nekonal. Išlo o stretnutie občianskeho združenia Justičný Oskar, pri príležitosti ktorého aj odhalili pamätnú tabuľu.
A hoci žaloby účastníkov boli takmer identické, Hudáka a Michálika spája aj rovnaké alibi. Obaja tvrdili, že išli do Rajeckých Teplíc spoločne a že na stretnutie meškali, pretože Hudák ešte skúšal na Justičnej akadémii a okrem toho sa cestou na stretnutie ešte aj zastavil doma, aby sa prezliekol. Chcel ísť totiž potom ešte na futbal. Hudák je verným fanúšikom Žiliny. Obaja sa zhodli, že v Bonanne nikoho so slúchadlami a atrapou samopalu nevideli. Na rozdiel od Michálika mal Hudák to šťastie, že jeho žiadna fotografia, na ktorej by bol aj Péchy s rekvizitami, nezachytila.
Svedkov nepotrebovala počuť
Sudkyňa Korčeková na pojednávaní účastníkov z Bonanna nevypočula. Vystačila si s ich výpoveďami z trestného konania. Všetci aktéri totiž podali aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre ohováranie. Pred vyšetrovateľom tvrdili, že išlo o súkromnú akciu, na ktorej nikto so samopalom a slúchadlami na ušiach nevystupoval. Fotografie označili za fotomontáž.
Jej kolegyňa Krajčová si aktérov predvolala. Zistila, že svojimi výpoveďami neboli schopní vyvrátiť pravdivosť fotografie, na ktorej je Michálik a Péchy. Dodala, že hodnovernosť ich výpovedí znižuje fakt, že všetci denník pre články zažalovali.
Znalci vyvrátili fotomontáž
V prípade Hudákovej žaloby sa sudkyňa Korčeková fotografiami z baru zaoberala len okrajovo. Spomenula, že boli spochybnené, a v rozsudku uviedla aj výsledky analýz. Ústav kriminalistiky a kriminológie s.r.o. pre právnikov vypracoval posudok, v ktorom tvrdil, že na fotografii Michálika a Péchyho mohlo dôjsť k manipulácii.
Český policajný kriminalistický ústav pre Nový Čas napísal posudok, ktorý fotomontáž vylúčil. Sudkyňa Korčeková rozpor neodstránila. Naopak, sudkyňa Krajčová predvolala znalcov na konfrontáciu. Po nej mohla v rozsudku konštatovať: „Vykonaným dokazovaním má súd za to, že sporná fotografia zachytáva skutočne scénu, ktorá sa odohrala v interiéri reštauračného zariadenia Bonanno.“
Ak teda existuje fotografia s Péchym a Michálikom, ktorý došiel spoločne na žúr s Hudákom, ako je možné, že on priateľa so slúchadlami a samopalom v ruke nevidel?
Bola to súkromná zábava
Jedným z argumentov žalobcov bolo, že išlo o súkromné stretnutie v uzavretej spoločnosti. Sudkyňa Korčeková si to myslela tiež. Aj to bol dôvod, ktorým ospravedlnila kritizovaný prejav námestníka generálneho prokurátora Ladislava Tichého. Prihovoril sa priateľom ako „vážené honorability, debility a prítomnosti… doktor Seman, doktor Tichý, doktor Comorek – vlastnou cicinou v Rajeckých Tepliciach“.
Aj tento prejav mal byť dôkazom bujarej oslavy v Bonanne. No podľa sudkyne Korčekovej tieto dva neslušné výrazy nepoužil Tichý vážne so zámerom prítomných uraziť, ale skôr ich pobaviť či rozosmiať a oni na to tak aj reagovali.
„Je zrejmé, že JUDr. Tichý použil tieto výrazy len z dôvodu, že išlo o súkromné stretnutie osôb, ktoré sa dobre poznali, a vzhľadom na celkovú uvoľnenú, priateľskú atmosféru s náznakmi recesie“, napísala v rozsudku.
Podľa jej kolegyne Krajčovej však o súkromnej akcii nemožno hovoriť. „Predovšetkým išlo o stretnutie občianskeho združenia, čo už samotné nie je možné považovať za súkromnú neoficiálnu akciu, a navyše uvedená akcia sa uskutočnila v reštauračnom zariadení, kde boli prítomné aj tretie osoby,“ píše v rozsudku.
Zverejnili tváre sudcov
Sudcovia v žalobách tiež kritizovali, že Nový Čas zverejnil ich fotografie bez súhlasu, a to napriek tomu, že ich chráni zákon o sudcoch. Korčeková tento argument uznala. Hudák pritom počas éry Štefana Harabina pôsobil ako štátny tajomník ministerstva spravodlivosti a z tejto pozície pravidelne komunikoval s médiami.
Michálik ako sudca nebol mediálne natoľko známy. V jeho prípade však sudkyňa Krajčová ani toto spochybnenie novinárov neuznala. „Udeľovať súhlas na zverejňovanie tváre sudcu sa týka záležitostí súvisiacich s jeho riadiacou činnosťou, teda s jeho činnosťou sudcu Najvyššieho súdu, netýka sa však vecí, ktoré by mohli byť, práve vzhľadom na jeho postavenie sudcu, vecou verejného záujmu,“ odkázala v rozsudku. Sudca teda podľa nej musí v takýchto prípadoch strpieť aj zverejňovanie svojej tváre v médiách.
Rozdielne závery
Obe sudkyne sa zhodli, že je vo verejnom záujme písať o justícii a že sudcovia musia byť pod drobnohľadom. No akciu a články každá vyhodnotila opačne.
Sudkyňa Korčeková nevidela na stretnutí v Bonanne nič zvrátené ani zvrhlé či vulgárne. Nedokázali to podľa nej ani zábery, ani videozáznam. „Problémom nie je samotný fakt, že odporca informoval o predmetnom stretnutí. Problém je v tom, že v článku použil neadekvátne hodnotiace úsudky a neprimeranú kritiku,“ uzavrela spor a dala za pravdu Hudákovi, že si zaslúži ospravedlnenie.
Jej kolegyňa Krajčová však po vykonanom dokazovaní napísala, že noviny pravdivosť skutkových tvrdení preukázali. „Ak aj odporca použil ironizovanie, odsudzovanie a zavrhovanie konania fyzických osôb, tvrdenia odporcu sa opierajú o okolnosti, o ktorých je oznamovaný pravdivý údaj, pričom nešlo o tvrdenie, ktoré sa dotýkalo intímnej sféry života navrhovateľa, preto má súd za to, že zverejnením takýchto tvrdení nedošlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa.“
Prípad Bonanno
- Ôsmi žalobcovia žiadajú od Nového Času odškodnenie celkovo 940-tisíc eur;
- na stretnutí sa zúčastnil: bývalý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý, sudcovia Najvyššieho súdu Daniel Hudák, Milan Lipovský, Štefan Michálik, Juraj Seman, sudca OS Čadca Jozef Korduliak, právnik na dôchodku Tibor Péchy, manžel majiteľky Bonanna Štefan Comorek, sudca KS Žilina Juraj Krupa, pedagóg Tomáš Valent (obaja žaloby nepodali);
- články zverejnil Nový Čas v júni 2011;
- žaloby si podali účastníci na jeseň 2012;
- podali aj trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre ohováranie;
- vďaka článkom sa odhalil priateľský vzťah medzi sudcom Michálikom a prokurátorom Tichým, ktorý mal rozhodovať o jeho vydaní pre trestné stíhanie pre podozrenie v korupčnej kauze; Tichý sa až po zverejnení nechal vylúčiť z konania;
„Vážené honorability, debility a prítomnosti… doktor Seman, doktor Tichý, doktor Comorek – vlastnou ci**nou v Rajeckých Tepliciach.“ (Prejav Ladislava Tichého na stretnutí)