Zväzok XXII

Zväzok XXII

.časopis .veda

Trichológia je medicínsky vedný odbor zaoberajúci sa vlasmi a vlasovou pokožkou. Forenzná trichológia je kriminalistický vedný odbor zaoberajúci sa tým istým. O kauze Cervanová vypovedá trichologická expertíza prekvapujúco veľa.

Trichológia je medicínsky vedný odbor zaoberajúci sa vlasmi a vlasovou pokožkou. Forenzná trichológia je kriminalistický vedný odbor zaoberajúci sa tým istým. O kauze Cervanová vypovedá trichologická expertíza prekvapujúco veľa.


Obžaloba siedmich Nitranov z únosu, znásilnenia a vraždy Ľudmily Cervanovej má 73 strán. Z nich len dve sa týkajú výsledkov kriminalistických expertíz, zvyšok tvorí opis činu vo verzii prokuratúry a psychologicko-sexuologické posudky obžalovaných.
Na spomínaných dvoch stranách sa obžaloba venuje pitevnej správe a hydrobiologickému posudku, o ktorých sme písali v minulom čísle .týždňa, a okrem toho ešte vlasom a textilným vláknam nájdeným na tele obete. Tie boli zaistené v rámci obhliadky miesta činu v júli 1976 a hneď ich odoslali na Kriminalistický ústav Federálneho ministerstva vnútra v Prahe. Základným výsledkom pražskej expertízy bolo, ako sa uvádza v obžalobe o päť rokov neskôr, toto: „Trichologický materiál je vo všetkých vzorkách ľudského pôvodu. Všetky, okrem dvoch vlasov na modrom svetri, zodpovedajú vlasom Ľ. Cervanovej.“

.federáli
Ako to na Federálnom ministerstve vnútra zistili? Tak, ako sa to zisťuje vo všetkých laboratóriách na svete – pomocou mikroskopu. Faktom je, že z vlasov sa dá robiť aj chemická analýza a analýza DNA, tá prvá sa však používa najmä pri zisťovaní cudzích látok v tele a tá druhá je síce dnes celkom bežná, ale teraz hovoríme o roku 1976.


Mikroskopická analýza vlasov sa používa v kriminalistike už vyše sto rokov. A hoci nie je taká presná a jednoznačná, ako napríklad daktyloskopia, aj ona dokáže povedať veľmi veľa. Podľa článku Microscopy of Hair, publikovanom v januári 2004 v časopise Forensic Science Communications, ktorý vydáva FBI, je pri mikroskopickom porovnaní vzoriek vlasov náhodne odobratých rôznym ľuďom veľmi nezvyklé, aby sa vlasy nedali rozlíšiť. Porovnávanie vlasov teda neumožňuje absolútne spoľahlivú identifikáciu, ale všetky doterajšie skúsenosti a nezávislé laboratórne testy ukazujú, že je veľmi nepravdepodobné, aby mali rôzni ľudia rovnaké vlasové charakteristiky.
Pri mikroskopickej analýze jednotlivých vlasov sa podľa súčasných pravidiel platných v FBI určuje viac ako 30 charakteristík, medziinými bunková textúra vlasového kortexu, vlastnosti meduly a kutikuly, 5 rôznych parametrov pigmentácie atď. Pri porovnávaní vlasov sa používajú špeciálne porovnávacie mikroskopy, v ktorých sa pozorujú naraz obidve vzorky.
Takým spôsobom, čiže postupným porovnávaním jednotlivých vlasov z miesta činu s vlasmi Ľudmily Cervanovej, prišli zrejme pražskí kriminalisti k vyššie spomínanému záveru o dvoch vlasoch nepatriacich obeti. Z hľadiska ďalšieho vyšetrovania  tak dostali do ruky mimoriadny tromf. Ak by vlasy akéhokoľvek podozrivého zodpovedali pri mikroskopickej analýze uvedeným dvom vlasom, bola by to mimoriadne silná indícia jeho účasti na zločine.
Ako naložili s týmto potenciálne usvedčujúcim materiálom vyšetrovatelia v roku 1981?? Ako využili po zadržaní siedmich Nitranov expertízy Kriminalistického ústavu Federálneho ministerstva vnútra? Neuveriteľne.

.XXII
Doslovný citát zo strany 55 obžaloby z dňa 1. marca 1982 znie:
„Porovnaním vlasov obžalovaných s vlasmi zistenými na mŕtvole Ľ. Cervanovej sa zistilo, že variačné rozpätie niektorých vlasov nájdených na modrom svetri Ľ Cervanovej sa prekrýva so znakmi jej vlasov a vlasov obžalovaného R. Brázdu. Nie je preto možné vylúčiť, že vlasy z modrého svetra Ľ. Cervanovej (č.1. 5/5 a 5/6) sú vlasmi obž. Brázdu.
Vlasy z hlavy obžalovaného Lachmana majú morfologické vlastnosti podobné vlasom Ľ. Cervanovej. Nemožno preto vylúčiť, že niektoré z vlasov, morfologicky zhodných s vlasmi Ľ. Cervanovej, sú vlasmi obžalovaného J. Lachmana (zv.XXII., č.1. 1889 a nasl.)“
Koniec citátu. Nijaká súvislosť s dvomi cudzími vlasmi, nič také. Len veľmi vágne konštatovanie čiastočnej podobnosti vlasov dvoch obvinených s vlasmi obete. A takých vlasov sa na obeti nachádzalo naozaj dosť. Čo k tomu dodať? Hádam len toľko, že táto obžaloba žiadala štyri tresty smrti.
Prokuratúra našla aj ďalší spektakulárny „corpus delicti“. Znova doslovný citát zo strany 55 obžaloby:
„Zo znaleckého posudku Kriminalistického ústavu Federálnej správy VB. (zv. XXII., č.1. 1910 a nasl.) ďalej vyplýva, že textilné vlákna farebných odtieňov čierna 1999 a červená 8190, zaistené na odeve Ľ.Cervanovej, vykazujú zhodný farebný odtieň so vzorkami textilných vlákien zaistených z vozidla ŠPZ NRA 15-76 (vozidlo R. Brázdu).“
To je všetko. Viac sa už o vlasoch a vláknach nedočítate ani slovo. Ako je to možné? Veď predsa, ak bola vykonaná poriadna mikroskopická analýza vlasov, muselo byť s veľkou pravdepodobnosťou jasné, či dva cudzie vlasy nájdené na modrom svetri Ľ. Cervanovej patria niekomu z obžalovaných. A ak mali experti k dispozícii vlákna z odevu obete aj z auta, čo im bránilo zistiť, či ide o rovnaké vlákna? Prečo porovnávali len farbu, a nie napríklad chemické zloženie? Ešte raz: ako je možné, že obžaloba obsahuje v otázke vlasov a vlákien tak žalostne málo?
Nuž, nie je možné vylúčiť, že v roku 1981 sa nijaké poriadne porovnanie vlasov a vlákien nerobilo a do obžaloby boli zahrnuté vyššie uvedené „fakty“ len preto, aby tam bolo niečo, čo sa aspoň vzdialene podobá na materiálny dôkaz. Nemožno ani vylúčiť, že porovnanie bolo urobené poriadne, ale nezapadalo do verzie obžaloby, a tak sa do nej dostalo z celej expertízy len vyššie citované torzo.

.22.00
Naozaj to nemožno vylúčiť? Naozaj je možné, aby socialistická prokuratúra v tomto prípade brutálne prekrúcala fakty v neprospech obžalovaných? Samotná obžaloba nám už nijaké vedecké argumenty neposkytuje, tak sa skúsme pozrieť aspoň na logiku argumentov iných. Tak napríklad citát zo strany 30 obžaloby z roku 1982 znie:
„Svedok Lukáš Karabinóš (zv XVI., č.1. 1450 a nasl.) vo výpovedi uviedol, že v lete 1976, deň si presne nepamätá, asi o 22.00 hodine neďaleko autobusovej zastávky pri internáte v Mlynskej doline ho takmer zrazilo auto, ktoré ho prudko osvietilo. Auto zastavilo, vyskočil z neho nejaký mladík, ktorý mal bledšie vlasy, bol štíhly a vyššej postavy, pribehol k nemu a vyhrážal sa mu bitkou. Potom na vyzvanie vodiča auta nasadol naspäť do vozidla, ktoré odišlo smerom do mesta. Išlo o auto bledej farby.“
Sám osebe nie je tento odsek ničím pozoruhodný, to sa však zmení, keď ho porovnáme s pôvodným svedectvom Lukáša Karabinóša tak, ako je opísané v dokumente správy ZNB hlavného mesta Bratislavy a Západoslovenského kraja číslo VB-689/10-1976 z dňa 28. 9. 1976. Tam je uvedené to isté, čo v citovanej obžalobe, a okrem toho ešte takýto detail:
„Pri ďalšom vypočúvaní uviedol, že muža, ktorý ho držal za golier a chcel ho biť, pozná z videnia a že tento študuje za telocvikára a býva v bloku K atriových domkov internátu Ľudovíta Štúra. Konkrétne ukázal, že býval na čísle dverí 8 … Svedkovi Karabinóšovi boli ukázané fotografie študentov bývajúcich v bloku K, medzi ktorými bola aj fotografia Jána Hrmu, ktorý býval skutočne na čísle dverí 8, kde tento jednoznačne ukázal na menovaného. Podotýkam, že Karabinóš je alkoholik s veľmi nízkym intelektom.“
Ján Hrmo bol pri vyšetrovaní vraždy Ľudmily Cervanovej v roku 1976 hlavný podozrivý, ale napokon ho prepustili vďaka ťažko spochybniteľnému alibi. To znamená, že Karabinóšovo svedectvo proti Hrmovi bolo evidentne krivým svedectvom. Vyšetrovatelia v roku 1981 to museli vedieť, a muselo im byť jasné, že tento svedok je úplne nedôveryhodný. Ako je možné, že z neho urobili v roku 1982 svedka obžaloby?
Nuž, nie je možné vylúčiť, že práve svedkovia, ktorí dosvedčili, čo sa od nich žiadalo, sa prokuratúre náramne páčili. Nemožno ani vylúčiť, že keď takýchto svedkov nemali dosť, tak si nejakých vyrobili. A už vôbec nemožno vylúčiť, že si o tom niečo povieme v budúcom čísle.

Pre bystré hlavy:
.ak bola obžaloba takáto deravá, ako je možné, že jej súd a verejnosť uverili?
(Správna odpoveď: Súd aj verejnosť uverili priznaniam niektorých obžalovaných, ktoré tvorili hlavnú časť obžaloby. Súd ani verejnosť neuverili obžalovaným, že tieto priznania boli vynútené systematickým psychickým a fyzickým nátlakom.)

.vyšetrovatelia a dozorujúci prokurátor tvrdia, že priznania boli spontánne, odsúdení Nitrania a mnohí svedkovia tvrdia, že boli vynútené. Dá sa zistiť, kto z nich má pravdu?
(Správna odpoveď: Dá, a to dokonca v podstate úplne jednoznačne. Otázka je, či to zaujíma slovenské súdy. Odpoveď je, že nezaujíma.)

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.