Zimákovej sci-fi presun zo splavu

Martin Füzy: Blog z DenníkaN

MUDr. Viera Zimáková

     Súčasťou oficiálnej verzie skutku (ďalej len OV) je aj presun údajnej korunnej svedkyne Zimákovej (neskôr Vozárovej a ešte neskôr Barcíkovej) z Revištského Podzámčia do Bratislavy a jej účasť na trestných činoch. Zástancovia OV sa musia vysporiadať s množstvom absurdností. Podľa OV sa 9. 7. 1976, po vysiľujúcom splavovaní Hrona (cez 20 km), v Zimákovej hlave zrodil nápad, že by bolo fajn chytiť nejaký stop a odísť na 150 km vzdialenú diskotéku do Bratislavy, pričom nemohla mať istotu, že ju niekto v noci odvezie naspäť, aby sa mohla nepozorovane vrátiť. Vytratila sa nepozorovane, nikto si jej odchod nevšimol, hoci podľa OV mala odísť už medzi 17:00 – 18:00. Stopovať ale nesmela príliš dlho, aby pri vtedajšom stave ciest diskotéku aspoň teoreticky stihla. Nikomu celý večer nechýbala, nikomu nechýbala ani v noci v stane – veď či spali v stane tri, alebo dve je detail, ktorý je voľným okom nepozorovateľný. Nikto si nevšimol, že by sa ráno (už bolo vidno) vrátila do stanu. Doviezť ju mal naspäť (150 km) Brázda, ktorý mal byť v piatok v noci opitý na mol, pričom opitý mal byť podľa svedkov, už na diskotéke. Nik si po jej príchode na jej správaní nič zvláštne nevšimol, keďže byť svedkom znásilnenia a vraždy sa na človeku asi nijak nepodpíše. Medzi tým sa mala zúčastniť na žúre, na ktorom mala byť znásilnená Cervanová. Znásilňovali ju šiesti, ktorí sa síce nie všetci poznali, ale za to boli všetci sexuálni devianti. Hoci to boli zvieratá, ktoré ju znásilňovali ešte aj pri jazierku, keď musel byť adrenalín v krvi na maxime, urobili to tak, že ani pitva nezistila stopy po znásilňovaní. Znásilňovanie sa začalo na priváte, na ktorom už Nitrania (Čerman a Andrášik) nebývali a bývali tam noví nájomníci. Nitrania podľa OV riadne odovzdali kľúče, ale predtým si spravili duplikát, lebo človek nikdy nevie, kedy sa mu hodí kľúč od privátu, v ktorom už bývajú noví nájomníci. Je to ideálny priestor na žúry, stačí len vystihnúť moment, keď na priváte nikto nie je a žúr sa môže veselo začať. Hoci sa podľa OV na tomto inkriminovanom žúre odohrávali pitky, násilné nalievanie vína do obete, orgie zakončené znásilnením, nové nájomníčky si po príchode nič zvláštne nevšimli, dokonca ani vlastníčka domu – pedantná pani si nič zvláštne nevšimla, nevšimla si ani to, že jej chýba šnúra na prádlo. Ani susedia si nevšimli nič podozrivé. A aby tých absurdností nebolo málo, Zimáková radšej opustila malé dieťa a išla sedieť do basy, ako by usvedčila znásilňovačov a vrahov. Pretože materinský pud je slabota oproti strachu z údajných vyhrážok zo strany Nitranov. To, že by po usvedčujúcej výpovedi mohla ísť pokojne domov a s veľkou pravdepodobnosťou by išli 4 Nitrania na šibenicu, je detail. Veď pomsta môže byť vykonaná asi aj post mortem. Kto tento kobercový nálet na zdravý rozum prežije bez toho, aby začal pochybovať, musí sa vysporiadať ešte s dvomi vážnymi vecami. Prvou vecou je, že Zimákovej prvé výpovede sú v rozpore s preverenými faktami a aj oficiálnou verziou a teda majú od spontánnosti a pravdivosti ďaleko, navyše, keď sama vo výpovedi pred súdom priznáva nátlak a podsúvanie scenára zo strany vyšetrovateľov. Druhou vážnou vecou je, že existujú výpovede svedkov zo splavu, ktorí v procese so Zimákovou ohľadom trestného činu krivého svedectva vypovedali, že Zimáková bola v inkriminovaný večer 9. 7. 1976 spolu s nimi pri táboráku a teda presun na diskotéku by nestihla už ani teoreticky. Obidvom veciam sa budem v tomto blogu venovať. Informácie čerpám, ako vždy, len z relevantných zdrojov, najmä z rozsudku Krajského súdu Bratislava z r. 2004, záverečných rečí a z dodatku k odvolaniu na NS SR. Pri každej citácii uvádzam aj strany, takže sa to dá ľahko a rýchlo overiť. Všetko je to dostupné na stránke: http://www.kauzacervanova.sk/

 

Zímákovej „spontánne“ usvedčujúce výpovede

    Relevantným dokumentom, z ktorého sa dozvedáme o výpovediach Zimákovej, je rozsudok Krajského súdu Bratislava z r. 2004, kde sa na s. 35-41 nachádzajú jej výpovede od r. 1981.

     1. Výsluch Zimákovej z 15. 6. 1981 (s. 35-36): ide o usvedčujúcu výpoveď, kde o. i. uvádza, že: „…na začiatku júla 1976 bola na svadbe priateľky… Hneď v piatok ten istý týždeň išla autobusom do Bratislavy, účel si nepamä. Rozhodla sa, že na večer pôjde na internát do Mlynskej doliny, pozrieť sa, či nestretne niekoho známeho… V Nitre ju v meste vyložili z auta a nič jej nehovorili. Na to bol svedkyni predložený fotoalbum s tým aby sa vyjadrila či videla osoby na diskotéke. Svedkyňa uviedla, že spoznáva Beďača, avšak na diskotéke ho nevidela..

– Zimáková tu vôbec neuviedla, že bola na 150 km vzdialenom splave v Revištskom Podzámčí, ako je to v oficiálnej verzii ustálenej obžalobou a súdmi. Uviedla, že sa dostala do Bratislavy autobusom. Mimochodom, tento fakt vo svojej doznávajúcej výpovedi nezohľadnil ani Kocúr (ten tvrdil, že sa v inkriminovaný piatok doobeda v Nitre dohadoval so Zimákovou o diskotéke – s. 13 rozsudku, výpoveď zo 16. 6. 1981) a ani svedok Varga (ten v 1. usvedčujúcej výpovedi z 25. 6. 1981, na s. 52 rozsudku KS povedal: „… začiatkom júla 1976 v piatok bol za priateľkou V. Zimákovou… Večer bola na internáte diskotéka. Spolu so Zimákovou išiel do vestibulu.“), je možné, že by všetci rovnako zabudli na túto dôležitú okolnosť, alebo tento fakt ešte nebol súčasťou vyfabrikovaného scenára, nakoľko Zimáková prišla so splavom až neskôr?

– Zimáková, ktorá mala byť korunnou svedkyňou toho všetkého, tu nespomenula Dúbravického, Beďača a ani Lachmana, ktorí mali byť podľa oficiálnej verzie účastní na trestných činoch. Mimochodom, týchto troch nespomenul vo svojej doznávajúcej výpovedi ani Kocúr, je možné, že by to obaja rovnako zabudli, alebo to ešte nebolo súčasťou vyfabrikovaného scenára?

– Vo výpovedi nespomenula, že ju naspäť na splav mal odviezť opitý Brázda, ako hovorí oficiálna verzia, ale uviedla, že ju vyložili v Nitre.

– Bola v pozícii svedkyne, čiže motivácia pre nejaké taktizovanie odpadáva.

– Keby sa Zimáková išla dobrovoľne a  spontánne (pravdivo) doznať k účasti na trestných činoch, tak by spomenula aj okolnosti so splavom (autostop a návrat s opitým Brázdom naspäť), na ktoré nemohla zabudnúť. Rovnako by tu v takom prípade tiež hneď uviedla účasť Dúbravického Lachmana a Beďača na trestných činoch.

     2. Výsluch Zimákovej z 16. 6. 1981, je to tiež usvedčujúca výpoveď. Tu tiež uviedla, že (s. 36): V tom druhom aute boli Francúzky a majiteľ auta…V druhom aute bol ešte aj P. Beďač. Potom obe autá došli k domu, kde bol žúr. Teda na žúre boli aj tie dve Francúzky.“.

– Čiže v ostrom rozpore s 1. výpoveďou, ako aj v rozpore s tým, čo uvádza obžaloba a súdy v oficiálnej verzii, uviedla, že aj Francúzky mali byť na žúre.

     3. Výpoveď Zimákovej z 28. 8. 1981, na s. 37, tu po 2. mesiacoch, prvý krát zmenila výpoveď v tom zmysle, že uviedla, že: „… Predchádzajúce výpovede sú nepravdivé a vymyslené… Údaje mala od príslušníkov, ktorí ju vypočúvali v roku 1980… nevie či bola na diskotéke 9. 7. 1976 v Mlynskej doline, nepamätá sa na to.“.

– Ešte stále neprišla so splavom, pričom, ak by ten splav mala v pamäti spárovaný s účasťou na trestnom čine, tak by sa naň po takom čase (2 mesiace) už istotne rozpamätala.

     4. Výpoveď Zimákovej je z 30. 8. 1981, na s. 37, kde tiež uviedla, že zotrváva na výpovediach z 15. a 16. 6. 1981, čo je nelogické, keďže ako sme videli, si v týchto výpovediach odporuje v rozhodujúcich okolnostiach.

     5. Výpoveď Zimákovej z 6. 10. 1981, na s. 38. Tu po 4. mesiacoch zistila, kde presne bola v kritickom čase a tak tu 1. krát uviedla účasť na splave, ako svoje alibi. V tejto výpovedi sa Zimáková: vyjadrila k listu, ktorý zaslala vyšetrovateľom a kde uvádzala, že v dňoch 7. 7. až 16. 7. 1976 bola na… splave Hrona z Hronskej Dúbravy do Kamenice a teda 9. 7. 1976 nebola v Bratislave… v stane spala s K. Budínskou a I. Kustrovou. Z letného sústredenia neodišla. Pokiaľ ide o predchádzajúce výpovede, informácie mala z  televízie, z toho čo sa hovorilo v Nitre alebo čo sa dozvedela v priebehu vyšetrovania..

– Až tu uviedla splav (prišla na to tak, že v albume našla fotky z tohto splavu) a teda celú usvedčujúcu výpoveď odvolala, keďže nemohla byť v tom čase v Bratislave.

– Na to, že bola na splave prišla vďaka tomu, že až 27. 8. 1981 sa prvý krát dozvedela dátum 9. 7. 1976, kedy bola Cervanová zavraždená (pozri nižšie list matky Viery Zimákovej z 12. 10. 1981).

     Keď Zimáková zistila, kde presne v inkriminovanom čase bola a zaslala doklad o tom, že bola na 150 km vzdialenom splave, pričom išlo o povinné sústredenie, vyšetrovateľom skrachoval prípad. Dovtedy totiž mali len doznania niektorých Nitranov, ktorí sa však raz doznávali a inokedy to popreli, a jej korunné svedectvo, že bola účastná pri trestných činoch. Teda po tom, ako zistili, že bola v tom čase na celkom inom mieste, nemali proti Nitranom žiadny objektívny dôkaz, ktorý by im dokazoval vinu nezávisle od ich doznaní. Materiálne dôkazy boli buď priamo v rozpore s oficiálnou verziou, alebo oficiálnu verziu nepotvrdzovali. Ani pitva nepotvrdzovala oficiálnu verziu, dokonca podľa renomovaného znalca MUDr. P. Fialu pitva vylučuje znásilňovanie opísané v oficiálnej verzii. Svedectvo korunnej svedkyne, ktorá sa mala s nimi zúčastniť pri trestných činoch a tak ich usvedčiť, bolo preto pre prípad nevyhnutné. Keďže táto korunná svedkyňa zaslala po 4. mesiacoch vyšetrovateľom dokumenty dokazujúce jej účasť na povinnom splave: od 7. 7. do 16. 7. 1976, ale jej usvedčujúce svedectvo bolo pre prípad nevyhnutné, vyšetrovatelia ju dali do väzby, kde ju znova zlomili a kde vznikla 1. krát absurdná, usvedčujúca výpoveď so splavom. Ide v poradí o 6. výpoveď Zimákovej, z 8. 10. 1981, na s. 38, tu sa tiež uvádza, že: „svedkyňa bola vo väzbe…, medzi 17:00 hod a 18:00 hod. išla na hlavnú cestu, ktorá bola vzdialená asi 10 minút, chvíľu stopovala a autom sa odviezla do Bratislavy… Brázda ju zaviezol do Revištského Podzámčia… Išla do tábora, kde už bolo svetlo avšak všetci boli v stanoch a ľahla si do stanu.“.

     7. posledná 8. výpoveď Zimákovej z prípravného konania, z 29. 10. 1981 a 12. 11. 1981, na s. 38-39, sú tiež usvedčujúce – neuvádza v nich, kedy opustila splav.

     Na hlavnom pojednávaní 23. 8. 1982, na s. 39, Zimáková tiež uviedla, že: „… 9. 7. 1976 bola na celkom inom mieste a žiadnej diskotéky ani zábavy sa nezúčastnila. Uviedla, že bola donútená k výpovediam pod psychickým nátlakom a tiež s tým, že pri jednotlivých výsluchoch bola daná do basy“ na dva, niekedy aj tri dni… pokiaľ pri výsluchu 16. 6. 1981 usvedčovala obžalovaných táto výpoveď nie je pravdivá lebo ju oddelili od dieťaťa ktoré kojila… nátlakom bola skutočnosť, že bola v cele, že by sa tam mohla vrátiť a preto bola ochotná vypovedať aj na seba všetko… má obavu iba z vyšetrovateľov.“. V roku 1992 tiež povedala, že (s. 40): … napríklad keď poprela, umiestnili ju do cely predbežného zadržania, a keď sa chcela dostať domov, tak jej bolo jedno ako vypovedá. Keď poslala vyšetrovateľom doklady o prítomnosti na sústredení dali ju do väzby. Bola rozhodnutá vypovedať pravdivo pred súdom… Pri výsluchoch jej vyšetrovatelia navodili priebeh deja, oboznamovali ju s ostatnými výpoveďami, výpovede jej prehrávali. Nátlaku sa nedalo brániť.“. Tu by som chcel upozorniť na blog bývalého elitného vyšetrovateľa Jozefa Šáteka, ktorý upozornil aj na nezákonné zaistenie Zimákovej.

 

List matky Viery Zimákovej

     V zverejnenom Prepise záverečnej reči A. Böhma pred NS SR v r. 2006 sa na s. 23-24 uvádza, že: „Znovu ale existujú skutočnosti, ktoré súdu nie sú známe. A to je list matky Vozárovej, ktorý adresovala Krajskej správe, do rúk pplk. Jiskru, tento list je 4 dni po jej zadržaní z 12. 10. 1981: Vážený pán pplk., obraciam sa na Vás s následnou prosbou… iste ma pochopíte a pomôžete mi v danej situácii. Píšem Vám v mene matky, mojej dcéry V. Zimákovej-Vozárovej, ktorá je toho času údajne u Vás od utorka. Je pravdou, že už bola vypočúvaná na 48 hodín v tej veci, ktorá sa týka únosu a zavraždenia dievčaťa z roku 1976, ale nechápem, prečo ešte teraz bola povinná ísť na vyšetrenie, keď má dôkazy neviny. Dňa 10. 9. zaslala hodnoverné materiály o tom, že v tom čase, keď údajne k vražde došlo, bola ako poslucháčka 2. ročníka na letnom povinnom sústredení. Možno sa pýtate prečo dcérka dosť neskoro si spomenula, na to, kde sa v letnom období nachádzala. Je pravdou, že obidve sme vedeli, že sme voľakde boli a ja som stále tvrdila, že v tom období moja dcéra nijako sa nemohla nachádzať v Bratislave a stálo nás veľa námahy, ako túto skutočnosť preukázať, pretože sme nevedeli presný dátum, kedy sa vlastne vražda stala. Až keď moja dcéra Vierka bola vypočúvaná 27. 8. 1981 sa konečne dozvedela, že k vražde a k únosu dievčaťa došlo 9. 7. 1976. Až teraz sme mali určitý bod a začali sme spolu hľadať dôkazy… Keď sme konečne dosiahli to, že sme mali materiály o tom, kde sa v tom období dcéra nachádzala, boli sme už konečne obe spokojné. Iba 3 týždne. Avšak dodnes sme na náš prípis žiadnu odpoveď neobdržali, hoci od odoslania listu prešiel mesiac. Myslím, si, že aspoň akú-takú odpoveď by si moja dcéra zaslúžila, lebo hneď ako zistila alibi, už aj písala. Zachovala sa teda slušne. Okrem toho… píšem aj hlavne preto, že… moja dcéra má doma 10-mesačnú dcérku, s ktorou máme aj so zaťkom strašne veľké problémy. Dieťa stále plače za matkou, stále ju hľadá, je nekľudné, v noci, ani vo dne nespáva…Veď donedávna ešte dcérka dieťa kojila a tým ešte je dieťa viac pripútané k nej. Verím, že aj vy máte deti a viete, ako dieťa potrebuje rodiča. Dnes, keď sa chráni rodina… nie je celkom na mieste držať matku dieťaťa, ktoré ho potrebuje… Prosím Vás, aby sa moja dcéra čo najskôr vrátila k svojmu dieťaťu a mohla sa venovať rodine a domovu.“. Toto píše matka svedkyne Vozárovej, ktorá 4 dni, resp. 5 dní nevedela, čo sa stalo s jej dcérou. Vedela len, že 6. 10. 1981 odišla na výsluch … do Ba… Takýto istý list alebo veľmi podobný 2 týždne na to adresovala aj prezidentovi… G. Husákovi.“.

 

Výpoveď manžela Ota Vozára

     Na hlavnom pojednávaní v r. 2003 (s. 71 rozsudku KS) „uviedol, že obžalovaných predtým nepoznal. Bol viackrát vypočutý. So svedkyňou mali svadbu v apríli 1980. Dieťa sa narodilo 16. 11. 1980. Manželka hovorila, že jej účasť na skutku je absurdná, bola v tom čase na letnom telovýchovnom sústredení. Niekoľko krát bol vypočúvaný. Bol aj odsúdený pre krivú výpoveď na trest nápravného opatrenia. Dieťa bolo u rodičov. Boli voči nemu náznaky zastrašovania, hrozili mu stratou zamestnania. Nikdy mu nehovorila, že bola účastná na vražde. Povedal to pod vplyvom násilia a to bolo predmetom jeho odsúdenia. Bol mu sľubovaný byt a dobré miesto ak bude svedčiť.“.

 

Svedkovia dokazujúci alibi Zimákovej

     M. Kocúr v zverejnenom dodatku č. 1 k odvolaniu na NS SR, z r. 2005, na s. 5 uvádza toto: „… dňa 9. 7. 1976 táborila vodácka skupina v ktorej bola aj Zimáková v Revištskom Podzámčí. Bol to 3. deň sústredenia a 1. deň splavu z  Hronskej Dúbravy do Revištského Podzámčia. Po príchode do táboriska si postavili stany a po večeri asi o 19:00 sa niektorí účastníci vybrali po železničnom moste cez Hron do Bzenice, ktorá je vzdialená… asi 3 km., na pivo. Cesta tam im trvala asi 15-20 minút. Keď sa zo Bzenice vrátili, pridružili sa k spoločnosti, ktorá sedela na akejsi… lavičke, ktorá sa im prevrhla, pri táboráku. Pri tomto táboráku sedela aj Zimáková, ktorá mala na sebe zapožičanú vetrovku. Svedok Meliška sa ju pokúsil pobozkať ale dostal od nej facku.týchto skutočnostiach vypovedali v roku 1982 svedkovia Kružlík, Meliška, Kadlicová v procese so Zimákovou. Ako prílohu č. 3 prikladám časti výpovedí svedkov Kružlíka /č.1. 199, 200 zápisnice z výsluchu/, Kadlicovej /č.1. 231 zápisnice/, Meliška /č.1. 407,408 zápisnice z pojednávania/ a kópiu turistickej mapy okolia Revištského Podzámčia. Meliška a Kružlík boli vypočutí na hlavnom pojednávaní 14. 10. 2002 (viď rozsudok KS 2004, s. 70). Svedkovia si už s odstupom času nič nepamätali, ale svedok Meliška sa na č.1. 848 pridržiava výpovedí z  r. 1982. Na to, som chcel svedkom prečítať časti výpovedí z r. 1982, keď si ešte pamätali a konfrontovať ich, či je pravda, čo vtedy povedali, čo mi bolo zo strany predsedníčky senátu zamietnuté, že to je iný trestný proces, ktorý sem nepatrí. Obžalovaný Beďač vzniesol na túto okolnosť pripomienku/str. 849 zápisnice z výsluchu Melišku/. Ako je to možné? Niekto oficiálne pred iným trestným senátom vypovedá o veciach, ktoré nepriamo dokazujú moju nevinu a ja to nemôžem použiť, lebo to sem nepatrí?! Veď Zimákovej proces priamo súvisel s naším. Je to úmyselné porušenie práva na obhajobu a zatajovanie dôkazov…“. Tu treba dodať, že na s. 35 rozsudku, KS uvádza, že Zimákovej spis 2 T 326/ 82 bol na hlavnom pojednávaní v r. 2003 oboznámený! V zverejnenom rozsudku NS ČSFR z roku 1990 sa pritom tiež uvádza (s. 18), že: „… měl KS skoumat také námitku… že psychickým nátlakem byla vynucena rovněž usvědčující výpověď svědkyně Vozárové (Zimákové). KS měl provést důkaz spisem obvodního soudu v Ba sp. zn. 2 T 326/82…“.

– Čiže traja svedkovia v procese so Zimákovou jej potvrdzujú alibi presne na neskorší večer 9. 7. 1976, teda diskotéku by už ani teoreticky nemohla stihnúť.

     Svedkovia MUDr. M. HOLÁŇ, MUDr. M. KRUŽLÍK, Z. HOLÁŇOVÁ-Javorková (s. 70 rozsudku KS): „vo svojich výpovediach uviedli, že si pamätajú, že svedkyňa Barcíková bola na vodáckom sústredení. Bližšie okolnosti nevedeli uviesť. Nevedeli sa vyjadriť k vzdialeniu sa svedkyne z tábora.“.

     Svedok MUDr. Imrich LABADY na hlavnom pojednávaní v r. 2002 okrem iného vypovedal aj že (s. 70): „Vzdialenie po splave by bolo náročné. Nevie, že by sa niekto v noci vzdialil. Večer bol vždy oheň.“.

     Svedkyňa Ivona MLYNÁRIKOVÁ (Kustrová) v prípravnom konaní uviedla okrem iného aj, že (s. 70):So Zimákovou si robili každé ráno raňajky a večere. Nevie sa vyjadriť, či Barcíková opustila tábor.“. Na hlavnom pojednávaní v r. 1982 o. i. uviedla že (s. 70): „Počas celého sústredenia bola každé ráno so Zimákovou, lebo sme spolu robili raňajky.“. Na hlavnom pojednávaní v r. 2003 o. i uviedla že (s. 71): „Mali veci spolu, spolu si robili večere a raňajky. Bola s ňou každé ráno. Spoločne trávili večer ako skupina.“.

– Ak trávili večer ako skupina pri ohni, je možné, že by si nik zo skupiny nevšimol, že by večer 9. 7. 1976 chýbala od 17.00? Ak by chýbala, bolo by to predsa niečo nezvyčajné, museli by si o tom minimálne čosi hovoriť a teda by sa im jej absencia zafixovala do hláv a vedeli by sa jasnejšie vyjadriť na otázku, čí opustila tábor. Nehovoriac o tom, že by to muselo vyvolať aj strach o ňu (hlavne zo strany jej kamarátov a kamarátok), najmä keď údajne nikomu nepovedala, že ide preč a následne by sa ju isto pokúšali hľadať a oznámili by to aj vedúcemu sústredenia. Neutrálna odpoveď (neviem sa vyjadriť) na otázku ohľadom jej vzdialenia sa zo splavu teda svedčí skôr o jej prítomnosti na splave ako o jej vzdialení sa z neho!

     Beďač v zverejnenej záverečnej reči pred KS z r. 2004, na s. 38 píše, že svedok PAVLÍK, vedúci sústredenia, povedal pred KS okrem iného aj, že: „Kontroly počtov som robieval málokedy, o počte účastníkov som mal stály prehľad podľa počtu člnov. V každom člne boli dvaja študenti, čiže keby niekto chýbal, ihneď by som o tom vedel, pretože jedna posádka by bola neúplná. Nikdy počas mojej praxe /20 rokov/ som sa nestretol, že by sa mi niektorý z účastníkov zo splavu nedovolene vzdialil.“.

     Svedok Pavlík, vedúci sústredenia na hlavnom pojednávaní v roku 1982 uviedol okrem iného aj toto (rozsudok KS, s. 70): „Vypovedal, že odchod na splav býva o 9:00 hod… Študenti nebývajú fyzicky zdatní, preto sa robí v Revištskom Podzámčí prestávka na kúpanie vo Vyhniach… Plavba do Revištského Podzámčia trvá v ideálnom prípade do 16 – 16.30 hod.“. Na hlavnom pojednávaní v roku 1992 uviedol okrem iného aj toto (s. 70): „Stavanie stanov trvalo spočiatku asi hodinu, potom menej. Vzdialenosť z táboriska na cestu do Bratislavy bola asi 1 a pol až dva kilometre.“. Na hlavnom pojednávaní v roku 2002 uviedol okrem iného aj toto (rozsudok, s. 70): „Nemá vedomosť, že by sa Zimáková /teraz Barcíková/ vzdialila na noc zo sústredenia.“.

– Z tejto výpovede je zrejmé, že aj keby sme zobrali dolnú hranicu ideálneho prípadu, kedy sa mohli dostať do Revištského Podzámčia – čiže 16:00 a zobrali hornú hranicu, kedy podľa oficiálnej verzie Zimáková vyrazila zo splavu – 18:00, tak máme k dispozícii len 2 hodiny. Je veľmi málo pravdepodobné, že by za tieto 2 hodiny stihla prezliekanie, hygienu, jedlo, postaviť stan (cca 1 hod) a nutný oddych po vysiľujúcom viac ako 20 km splavovaní.

– Je len ťažko predstaviteľné, že v tretí deň vysiľujúceho (viac ako 20 km) splavovania by mala dostatok chuti a energie na nočnú diskotéku vzdialenú 150 km. Navyše, keď po takomto ťažkom trojdní potrebujú študenti voľný deň na zotavenie vo Vyhniach.

     Svedkyňa MUDr. Soňa ŠTILOVÁ v prípravnom konaní dňa 10. 11. 1981 uviedla okrem iného aj (rozsudok s. 69): „že v piatok 9. 7. 1976 bola prvá plavba. Na druhý deň, potom sa boli kúpať vo Vyhniach. Uviedla, že vie určite, že tam bola Zimáková / teraz Barcíková. Mala na hlave šatku.“. Na hlavnom pojednávaní v r. 1995 okrem iného uviedla že (s. 69): „nevšimla si nič výnimočné na jej správaní.“.

– Je možné, že by na nevyspatej a vystresovanej svedkyni znásilnenia a vraždy nebolo nič zvláštne vidieť pár hodín po týchto vysoko stresových udalostiach a v pohode by sa kúpala v bazéne? Mimochodom, v niektorých médiách sa zvykne vysvetľovať jej výpadok pamäte ohľadom účasti na splave pri prvých výpovediach tým, že mohla mať posttraumatickú stresovú poruchu. Posttraumatická stresová porucha by bola na nej ale zjavne viditeľná a všimli by si to viacerí, o to viac, že čas od traumatickej udalosti by musel byť vtedy v jej prípade veľmi krátky!

     Beďač v záverečnej reči pred KS z r. 2004, na s. 38 píše, že: „Tento voľný deň bola sobota 1O. 7. 1976. Podľa predložených dokladov, fotografií a datovaných vstupeniek, je zrejmé, že na tomto kúpalisku bola prítomná i V. Zimáková, teda nemohla byť v Bratislave.“.

– Je teda zrejmé, že 10. 7. 1976 na kúpalisku vo Vyhniach bola.

 

Predchádzajúce „korunné svedkyne“

     Pred Zimákovou sa vyšetrovatelia pokúšali napasovať do pozície korunnej svedkyne Danu Miezgovú, Nadeždu Beňovú a Beátu Kollárovú. D. MIEZGOVÁ: v zverejnenej záverečnej reči P. Beďača pred KS z r. 2004, sa na s. 40 píše: „V. Zimáková bývala na internáte v Mlynskej doline v r. 1978 na izbe s D. Miezgovou. D. Miezgová bola blízka priateľka Ľ. Cervanovej a v prípade vyšetrovania skupiny J. Hrmo, bola… Pješčakom pasovaná do ich hlúpej pracovnej verzie, kde mala byť na akomsi priváte, tancovať striptíz… atď, teda tej verzie, ktorú nakoniec použili po 5. rokoch proti obvineným zo skupiny Brázda a spol. Po zastavení trestného stíhania proti J. Hrmovi sa bol generál Pješčak D. Miezgovej za všety príkoria ospravedlniť, pričom ju poprosil o mlčanlivosť.“. Pani Teleki vo svojom článku uviedla tiež dokument, kde sa na 19. strane v správe zvláštnej skupiny UZEL pre Pješčaka zo dňa 25. 4. 1980 uvádza, že Zimáková prehlásila, že: „… informace o únosu a vraždě Cervanové čerpala od bývalé splubydlící Dany Miezgové…“.

     BEŇOVÁ, vo výpovedi v roku 1992 (s. 47 rozsudok KS) uviedla, že výpovede „z prípravného konania a hlavného pojednávania… boli vymyslené Pálkom“. Vo výpovedi z r. 2003, na s. 47- 48 uviedla tiež, že: Vozili ju okolo domu na Varínskej, žiadali od nej popis zariadenia, podrobne jej opisovali ako mŕtvolu Cervanovej mala baliť do deky spolu s Lachmanom. Nevedela si spomenúť na hroznú vec, čo mala vykonať. Potom pred Valašíkom povedala, že nepôjde vypovedať, tento jej povedal, aby bola kľudná a vypovedala, čo si pamätá… Dvakrát bola zadržaná, nevie prečo… Bol jej pustený aj magnetofónový záznam. Navonok tak nereagovala, ale bola zlomený človek. 10-stranová výpoveď bola výsledkom polročného vypočúvania. Po výsluchoch potratila..

     Ďalšia Zimákovej priateľka KOLLÁROVÁ (na s. 71 rozsudku KS) uviedla v r. 1981, že: „v kritickom čase poznala Andrášika, Čermana, Kocúra, Dúbravického. Bavila sa so Zimákovou v septembri 1981, kedy jej táto povedala že sa priznala k vražde a že urobila to preto že bola vyšokovaná a preto sa priznala. Mala však alibi, bola na vodáckom stretnutí.“. V r. 2002, na s. 72 uviedla, že: „ju vyšetrovali asi 3 krát, má za to, že ju chceli zdeptať. Vyťažovali ju k osobám Dúbravický, Čerman, Andrášik. Zobrali ju z domu, bola vtedy tehotná a ani matke nemohla povedať kam ide. Boli aj za jej manželom a hovorili mu rôzne veci.“.

 

Záver

     Z predošlého textu je zrejmé, že v prípade Zimákovej údajného presunu zo splavu a účasti na čine je príliš veľa vážnych zádrhelov na to, aby to mohla byť pravda. Čím absurdnejšie nejaká udalosť vyznieva, tým silnejšie hmatateľné dôkazy na svoju podporu potrebuje. V tomto absurdnom prípade presunu a účasti na čine chýbajú akékoľvek silnejšie dôkazy, ktoré by to potvrdili, naopak existujú dôkazy ktoré to vyvracajú.

Moje ďalšie blogy o kauze Cervanová:

Denník sestier Cohenových – nepriestrelné alibi Čermana a Andrášika

Kocúrove „spontánne“ doznania

Kauza Cervanová – svedkovia manipulácie a nátlaku zo strany vyšetrovateľov

Urbánek – „vierohodný“ svedok

Kauza Cervanová – doličné veci a žiadosť o expertízu DNA

Hanusove klamstvá ohľadom kauzy Cervanová

Zimákovej sci-fi presun zo splavu – 2. časť

Zimákovej sci-fi presun – 3. časť (časová nemožnosť presunu)

Kauza Cervanová – „ucelená“ reťaz dôkazov

Kauza Cervanová – Augustín Šiška a Bublincové – svedkovia, ktorí údajne podporujú oficiálnu verziu

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.