Svedkovia tzv. únosu

Je nutné zdôrazniť, že žiadni svedkovia únosu Ľudmily Cervanovej  neexistujú.

Súdy sa uzniesli, že neznáma žena, ktorá bola medzi internátom a autobusovou zástavkou vtiahnutá do neznámeho osobného auta bola Ľudmila Cervanová. K tomu neexistuje žiaden dôkaz.

Posledný svedok, s ktorým sa Ľudmila Cervanová preukázateľne stretla a ktorý ju osobne poznal bol ukrajinec Alexander Nikolajevič Kozák – občan ZSSR. Rozlúčil sa s ňou tesne po tom, čo opustila priestory internátu.

Súdom tento svedok celé desaťročia vôbec nechýbal. Na Ukrajine ho po 35 rokoch vypátral režisér filmu Kauza Cervanová Robert Kirchhoff.

Ako skutočných svedkov vyšetrovatelia uvádzajú Zdenku Kováčovú Prieložnú a Magdalénu Mlynarčíkovú. Tie však Ľudmilu Cervanovú nepoznali. V prípade vystupovali len ako svedkovia, ktorí pozorovali údajný únos neznámeho dievčaťa asi zo vzdialenosti 100m – v noci, za dažďa pri veľmi slabom osvetlení a svedkyňa Kováčová dokonca bez okuliarov (sila dioptrií 4,5).

Ani ďalší svedkovia sediaci na zábradlí pri vstupe do internátu, teda Vanko, Mrazko a Veľký Ľudmilu Cervanovú nepoznali. Tvrdili, že mohla výjsť z iného východu internátu, než bol ten, kde sa zdržiavali, pretože na jej východ z internátu si ani jeden z nich vôbec nepamätal.