Kauza Cervanová – Peter Vačok a výsluch Viery Zimákovej

KOMENTÁR JANY TELEKI:

Peter Vačok výsluch Viery Zimákovej zverejnený na portáli POSTOJ.SK ku kauze Cervanová považuje za štandardný, bez nátlaku … a pre Hanusa sa vyjadril na základe obmedzených informácií …

V minulosti vyšetrovateľ, dnes advokát Peter Vačok pre týždenník Týždeň tvrdí, že sa k páchaniu trestnej činnosti priznávajú údajne bez nátlaku aj nevinní. Na prvý pohľad k jeho vyjadreniu skutočne niet čo dodať, avšak pravdivejšie sa k nezákonným trestným konaniam a vzneseným obvineniam vyjadril aj Tibor Gašpar v roku 2016 keď priznal, že vyšetrovatelia „niekedy“ vznášajú obvinenia bez dôkazov o trestnej činnosti páchateľa …

Bývalý vyšetrovateľ nepochybne vie, že každý právny úkon je jednostranne odvolateľný, pokiaľ nebol urobený slobodne, voľne a z vlastnej vôle. Nikto v rámci výsluchu sa neprizná k niečomu ,

Pán Vačok potvrdil, že nepozná spis, vyjadrenia a výsluchy pred a po nahrávke a v knihe Martina Hanusa vyjadril iba svoj izolovaný názor na nahrávku. Pravdepodobne skôr na jej časť. Inak si neviem predstaviť, že si nahrávku vypočul celú.

Ak, by nahrávku vypočul, zistil by koľko krát Zimáková povedala, že sa bojí vyšetrovateľa, koľkokrát svoje predošlé vyjadrenia odvolala, koľkokrát povedala, že to tak nebolo, koľkokrát sa vyjadrila jednoslabične na kapciózne verzie výpovede, ktoré prednášal vyšetrovateľ.

Dajme tomu, že z jeho strany Vačoka sa jednalo o povrchnosť, alebo podcenenie celej veci ,pretože nevedel, čo sa z jeho vyjadrenia vykľuje.

JUDr. Vačok prezentuje aj iný postoj. Postoj prameniaci zo skúsenosti vyšetrovateľa … keď nepoprel, že priznanie môže byť spontánne, detailné, s informáciami pochádzajúcimi z nejakého neznámeho prameňa a to napriek tomu, že priznávajúci sa kajúcnik nebol páchateľom.
Kde je konzekvencia? Konzekvencia k tomu ako sa tak výpoveď zrodila, a či za ňou bol strach, manipulácia, dosiahnutie prospechu alebo iný motív.

Druhá konzekvencia: Ako sa môže právna autorita jeho formátu vyjadriť a nevedieť, že tento kolosálny justičný omyl sa preslávil súdom preukázanými vynútenými výpoveďami, ktoré nakoniec boli všetky odvolané?

Ako právnik jeho formátu musí vedieť, že žiadnemu vyšetrovateľovi ani súdu nesmie postačovať len priznanie, ale pre uznanie viny musia byť vecné a iné podporné dôkazy, a že dokonca aj teraz a aj v minulosti bolo povinnosťou polície, prokuratúry a súdu vyhľadávať a vyhodnocovať aj dôkazy, ktoré môžu byť v prospech obvinených.

Martin Hanus sa snažil postaviť barikádu z názorov autorít, ale nejako sa mu to vracia ako bumerang a vlastní aktéri uvedú detaily, z ktorých vychádzali.

Nechcela by som mať za obhajcu nikoho, kto mi vysvetlí, že je najrozumnejšie sa priznať aj keď som nič neurobila, lebo možno nedostanem povraz. Ani obhajcu, ktorý zo stavovskej povinnosti a cti nebráni človeka, o ktorom sa dozvie, že bol pod nátlakom keď vypovedal, trýznili ho nespavosťou, vydierali dvojmesačným dieťaťom a členmi rodiny. Nuž a keby som takého obhajcu nechcela tak ani neviem rešpektovať jeho účelový názor a právny profesionálny postoj….