Príbeh zvrátenosti a morálneho bahna slovenskej justície

Kauza Cervanová – odsúdení na základe fikcie – 3.časť

Príbeh zvrátenosti a morálneho bahna slovenskej justície.

Nie je to tak dávno, čo germanista Hanus po prečítaní  dvoch kníh, ktorých autorom bol Peter Tóth, precitol a začal intenzívne publikovať texty súvisiace s prípadom vraždy Ľudmily  Cervanovej.  Po pár týždňoch údajného štúdia tisícok strán trestného spisu a stoviek  pomocného materiálu vo veľkom štýle stihol oznámiť verejnosti svoje zistenie, že odsúdení Nitrania zavraždili medičku, znevážiť väčšinu novinárov, ktorí niekoľko rokov kauzu sledovali a v neposlednom rade znevážiť rozhodnutia JUDr. Tibora Bohma – generálneho prokurátora ČSFR  a senátu  NS ČSFR, ktorému predsedal JUDr.  Vladimír Veselý.

Minimálne neštandardné je, ak nezávislý novinár bagatelizuje a dehonestuje dve najzásadnejšie, zlomové rozhodnutia v trestnej veci vydané najvyššími orgánmi justície v bývalom Československu. Keď rozhodnutia slovenských súdov zrušené z dôvodu nezákonnosti prezentuje  ako zákonné a obnovený proces ako to najčistejšie trestné konanie, aké predstavitelia justície realizovali. Konanie Martina Hanusa vyvoláva otázniky najmä z dôvodu, že opätovne otvoril kauzu rozsiahlym rozhovorom  s JUDr. Klimentom, ktorý spolurozhodoval trestnú vec a hoci z pozície sudcu nemôže zo zákona poskytovať listiny tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania, tieto evidentne poskytol.

Podporu Hanusovej verzii rozhovoru so súdnym znalcom MUDr. Kováčom, ktorý sa vyjadruje ku konaniu v takzvanej všeobecnej rovine obhajujúc postup justície SR snáď nemôže čitateľ ani brať vážne okrem iného preto, že pri znaleckej činnosti je priamo závislý na  objednávkach a platbách od štátu. V rozhovore s Kováčom predovšetkým zaujme komunikácia v súvislosti so spáchaním skutku  Nitranmi, kde MUDr. Kováč konštatuje, že sa nemôže vyjadrovať, nakoľko nepozná obsah celého spisu, respektíve pozná iba znalecké posudky a zároveň jedným dychom dodáva, že  štyri senáty dvoch režimov rozhodli identicky a  zrejme mali na to dôvod. Kováč účelovo hodil do jedného vreca zrušené aj nové rozhodnutia slovenských súdov a zabudol spomenúť uznesenie piateho senátu Najvyššieho súdu ČSFR.

Príbeh zvrátenosti a morálneho bahna slovenskej justície

Skutkovú realitu, diametrálne odlišnú od príbehu, ktorý podsúvajú verejnosti sudca Kliment s Petrom Tóthom v spomenutej knihe či Hanus v rozhovore s Kováčom, vykresľuje rozhodnutie o sťažnosti pre porušenie zákona podané generálnym prokurátorom ČSFR v prospech obvinených a uznesenie senátu  Najvyššieho súdu ČSFR. Z vyššie spomínaných rozhodnutí totiž vyplýva, že:

 Na základe vymysleného príbehu postaveného na domnienkach predstavitelia justície brachiálne zložky štátu zrealizovali súdny proces bez vykonania dôkazov v prospech obvinených.  

Generálny prokurátor ČSFR  v odôvodnení poukázal prioritne na skutočnosť, že závery o vine obvinených sa opierajú iba o skutkové predpoklady, ktoré neboli dôkazne potvrdené. Navyše skutkové predpoklady stali sa súčasťou konštrukcie skutkového deja, hoci ich existencia bola pochybná, nakoľko úroveň úvah  neprekročila skutkové zistenia bez ich preukázania. V ľudskej reči  – v nezákonnom súdnom procese Nitranov odsúdili bez preukázania viny.

Väčšina slovenských médií  napriek rozsiahlej medializácii iba povrchne konštatovala, že odsudzujúce rozsudky boli zrušené pre procesné pochybenia slovenských súdov. Rozsudky boli zrušené pre nesprávne skutkové zistenia, ktoré viedli k nezákonnému posúdeniu trestnej veci. Zo záverov Najvyššieho súdu vyplýva viacero významných a pre spravodlivosť šokujúcich záverov:

  • Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSFR sedem Nitranov bolo odsúdených za znásilnenie a vraždu bez preukázania viny, na základe doznaní podpísaných po dlhodobom psychickom nátlaku a  fyzickom násilí nastrčených spoluväzňov. 
  • Postup vedenia trestného konania slovenskými súdmi bol nesprávny, nezákonný a odporoval základným princípom trestného konania zabezpečujúcim jeho objektivitu,   zásadám objektívnej pravdy a práva na obhajobu. Súdy hodnotili dôkazy významných a dôležitých okolností, relevantných z hľadiska skutkových zistení, ktoré ani procesne nevykonali.
  • Neboli objasnené ani základné otázky týkajúce sa miesta únosu, miesta usmrtenia a nebolo preukázané miesto pobytu Nitranov v kritickej dobe – v čase údajného spáchania trestného skutku. Navyše dôkazy predložené obžalobou boli postupne vyvrátené a pre rozpory svedkov obžaloby vo výpovediach spochybnené. 

Právo na spravodlivý proces pre väčšinu novinárov je iba slovným spojením zaužívaným v súvislosti s trestným konaním, avšak pre obvineného je garanciou spravodlivosti v konaní a nezaujatého prístupu sudcu v trestnom konaní a to v rovine dodržiavania ustanovení trestného poriadku a zákonov, ktorými sa riadi trestné konanie. Za dodržanie zákona a postupov vždy zodpovedá sudca,  ktorý konanie vedie. V tomto Najvyšší súd ČSFR jednoznačne potrel a zrušil predošlé rozsudky pre nezákonný postup.

Argument súdneho znalca Petra Kováča, že Nitrania sú vinní, pretože štyri senáty rozhodli o ich vine vyvolal viac ako zmiešané pocity.  Právnik totiž vie, že trestné konanie pred súdom je dvojstupňové s možnosťou mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania. Ak bolo vo veci vydaných päť rozsudkov, je evidentné, že prvé dva rozsudky ako aj súvisiace rozhodnutia stratili účinnosť,  nie sú pre nikoho záväzné a majú nulitný právny význam.

V kauze Cervanová prvé dva rozsudky vydané slovenskými súdmi boli zrušené z dôvodu nezákonnosti  Najvyšším súdom ČSFR,  ktorý po zistení 72 chýb  nariadil obnovu konania a zistené chyby, ktoré viedli k nesprávnemu a nezákonnému skutkovému zisteniu prikázal NS ČSFR  odstrániť. V priebehu obnoveného procesu v rokoch 2002 – 2006 sa prevalilo  najmenej desať  ďalších dôkazov o závažných chybách v konaní, ktoré nariadil odstrániť NS ČSFR . Zároveň došlo k zisteniu ďalších nezákonných manipulácií trestného konania políciou, prokuratúrou a súdmi počas konania v rokoch 1981 – 1983. Slovenské súdy rozhodnutie NS ČSFR ignorovali.

Rozsudok NS SR vydaný senátom JUDr. Michálikom  po nariadení obnovy bol podrobený kritike nielen JUDr. Klimentom, ale najmä špičkami justície z dôvodu, že nerešpektoval rozhodnutie nadriadeného súdu – NS ČSFR, ktorým boli senáty KS SR a NS SR nepochybne viazané, a ktorým sa mali riadiť nielen formálne, ale aj vecne najmä z dôvodu správneho, úplného, zákonného a spravodlivého  posúdenia veci tak, ako ich k tomu rozsudok NS ČSFR zaväzoval.

Vyšetrovanie vraždy medičky  Cervanovej je od  samého začiatku   postavené na priznaniach a svedeckých výpovediach vynucovaných pod nátlakom a preukázateľne týraním  obžalovaných.

Priznania a svedectvá sú tak preexponované snažením vyšetrovateľov, že poukazujú na svoju nereálnosť, preto sa jednoducho často museli z vyšetrovacieho spisu odstrániť.  Na takýchto a podobne odvodených klamstvách a intrigách je postavená kniha Petra Tótha – 1000 strán textov a 2 DVD  nedokazuje  objektívne konkrétnosti, ale vychádza z takto pozbieraných priznaní, z ktorých vyvodzuje predpokladaný záver, že skutok sa stal.  Ale domnienky, ku ktorým boli použité nátlakom vynútené výpovede a priznania, neboli nahradené objektívnymi faktami ani v 90-ich rokoch revízie procesu, ku ktorému NS ČSFR uložil jasné povinnosti a príkazy. A tak nátlak na svedkov a obžalovaných z 80-ich rokov sa preniesol do hodnotenia obnoveného  procesu.

Nový proces zopakoval ideologickú objednávku a chyby, úplne odignoroval príkaz na prehodnotenie a opätovné vykonanie dôkazov. Nemožno sa preto čudovať, že vedomie neviny a túžba po spravodlivom posúdení a pojednávaní ženie Nitranov za spravodlivosťou a stavia ich do odporu k akýmkoľvek literárnym pokusom, ktoré propagujú a reprodukujú (za výraznej  sudcovskej pomoci) revíziu objednávkového procesu, zmanipulovaného sfanatizovanými vyšetrovateľmi a ideologickými pokynmi. Pocit viny totiž vždy vyvoláva pri treste aj určitú katarziu páchateľa, ale v tomto prípade pozorujeme pocit neviny, ktorý ženie 40 rokov odsúdených  za vysvetlením, profesionálnym procesom a satisfakciou ich osobného života a osudu.

Všeobecne o politických kauzách

Politické kauzy nie sú riešené v súlade s trestným zákonom, trestným poriadkom,  Ústavou Slovenskej republiky, Európskymi normami. Neriadia sa zdravým rozumom, ale svojvôľou zadávateľov. Politické kauzy sú burinou, ktorú Slovensko za dvadsaťosem rokov od pádu režimu nedokázalo odstrániť. Nie je podstatné, či údajný páchateľ vôbec nejakú trestnú činnosť spáchal, podstatná je systematická likvidácia nepohodlnej osoby. Ak sa „dlhoroční priatelia“ pôsobiaci v brachiálnych zložkách rozhodnú nepohodlnú osobu zničiť, v priebehu niekoľkých týždňov zvládnu vyrobiť nielen trestný spis, ale aj  pripraviť podmienky na vzatie do väzby za paragraf niekoľko rokov zrušený. Predovšetkým, ak niekto ohrozí ich pozíciu v brachiálnych zložkách, sú schopní ísť cez mŕtvoly. Nič ich nezastaví. Na každého sa paragraf nájde…  Chýba skutok?  Trestný zákon ich obsahuje kvantum, policajt už nejaký priradí…

Jana Teleki

Ako sudca Koza (dnes Kliment) so siskárom Tóthom po dobrom mene zatúžili a knihu o kauze Cervanová písali – link
Kauza Cervanová – nájdené telo a kremácia – 1.časť – link
Kauza Cervanová – násilné akcie proti sestrám Cohen a odsúdenej Viere Zimákovej – 2. časť – link