Kauza Cervanová – Brázdovi podávali drogy, liekmi vyvolávali depresiu a manipulovali ho k samovražde

Vymyslený príbeh a násilím vynútené svedectvá v prípade Cervanová.

„Byly mi dodávány správy, že manželka zavraždila dítě a bude odsouzena k smrti, že jsem to zavinil já. Abych se obesil. Byly mi dávány drogy, plegomazin, depresiva. Byl jsem taky zbyt vyšetřovatelem, později i příslušníky vazby. Výslechy byly nezákonné, byly prováděny bez obhájce“ ( strana 28 zápisnice zo zasadnutia NS ČSFR z 19.10.1990 – z výpovede Romana Brázdu).

Zľahčovanie vážnosti obsahu a spôsobu vynútenia výpovedí odsúdených v prípade Cervanová ako aj manipulovanie dôkazov, zmiznutie viac ako 300 svedeckých výpovedí, nielen psychické, ale aj fyzické mučenie obvinených ( neskôr obžalovaných), manipulácia konfrontácií a systematické zastrašovanie kľúčových svedkov, ktorí podávali vo veci alibi k nemožnej účasti obvinených na únose, vražde a množstvo vyjadrení v písomnej korešpondencii NS ČSFR s inšpekciou, či správou vyšetrovania VB na Ministerstve vnútra SR, Federální správou ZNB, Kriminalistickým ústavom odkrývajú obludný mechanizmus objednaného procesu. Pôvodne neobjasnený prípad nálezu neznámej ženy 14. júla 1976 dostal nečakané obrátky, keď krátko po náleze bolo identifikované telo vyšetrovateľom už 15.7.1976 po identifikovaní šperkov, bez obhliadky tela otcom Cervanovej.  K objednávke pitvy a posudku už boli oznamované osobné údaje študentky Cervanovej ako istej obete.

Pitva vykonaná veľmi pochybne a v rozpore s vtedy platnými predpismi nezodpovedala ani otázky vyšetrovateľa ( ČVS VV-38/76 zo dňa 15.7.1976 v bode 2/aké zranenia sa nachádzajú na tele mŕtvoly ako a kedy vznikli, či otázky smerujúce priamo k akémukoľvek násiliu a jeho následkov). Z pitvy bol vyvodený najdôležitejší záver: jednalo sa o telo, kde príčinou smrti bolo utopenie. Na tele neboli nájdené žiadne znaky vykonávanej súlože. Telo bolo prehlásené za telo Cervanovej a posudok o skutku znásilnenia neuvádzal nič, napriek presne vymedzenej otázke v tomto smere. Po jalovom vyšetrovaní bez záverov smerom k podozrivému páchateľovi v osobe študenta Hrma nebol vyvodený žiadny konkrétny záver, či obvinenie, pretože aj podľa náčelníka Správy vyšetrovania MV SR Slopovského sa potvrdilo jeho alibi a vyšetrovanie bolo 31.3.1977 prerušené. V dobe prerušenia tu bola verzia vraždy utopením osoby, za ktorú bola určená pochybným spôsobom Cervanová. Slopovský neskôr uviedol, že už v tej dobe sa o vyšetrovanie zaujímal námestník MV ČSSR gen. Pješčak, pod ktorého priame vedenie spadal neskôr ustanovený tím, Pálka a aj námestník MV SSR.

Prešli štyri roky a vo vyšetrovacom spise nepribudla ani jedna stránka. Neznamenalo to však, že sa nič nedialo. Podľa vyjadrenia MV SR zo dňa 13.7.1990 bol koncom roka 1977 k objasneniu vraždy kádrovým rozkazom pod riadením pplk. Jána Stanka ( vtedajší náčelník OVK SKS MV SSR) a jeho zástupcom mjr. Jiskrom ( náčelník vyšetrovania VB S ZNB Hl.m. Bratislavy a ZS. Kraja) zriadený 12 členný tím pracovníkov kriminálnej služby. Vedúcim tímu operatívneho rozpracovania bol plk. Pálka z FKÚ Praha. Uvedený tím operatívnymi zisteniami a na základe postavení stratégie po vylúčení viacerých variant postavil okolo vraždy Cervanovej príbeh, kde už bolo zakomponované znásilnenie Cervanovej ako motív vraždy a dôvod do príbehu zapojiť páchateľov z určitej sociálno-spoločenskej vrstvy, čo v línii páchania skutku malo nahradiť fakty svedeckými výpoveďami. Sám Pálka na výsluchu pred NS ČSFR uviedol, že od začiatku pracovali s príbehom, kde postavili páchateľov a svedkov ako základ pre dokazovanie.

Keďže trestné stíhanie bolo procesne a formálne zastavené, všetko sa posunulo od 31.3.1977 do mája 1981 do kompetencií operatívno-pátracej činnosti. Dvanásťčlenná skupina bola sústredená na utajovanom mieste, plnila koncepčné a vyhľadávacie činnosti, vyťažovanie svedkov, spracovávala všetky poznatky do svojich úradných záznamov, výsluchov, poznatkov a v rámci nedeliteľnej veliteľskej právomoci prakticky tím po roku celkom prevzal pplk. Pálka. Koncepčnými rozhodnutiami a pripravenou stratégiou obvinených sa začalo vo veci procesne konať a postupne realizovať zatýkanie podozrivých. Tento krát nielen za vraždu, ale aj za znásilnenie, pričom z bodu VII. zápisnice zo súdnej pitvy dňa 16.7.1976 je možné presne citovať: „ Pri podrobnej pitve vonkajších a vnútorných pohlavných ženských orgánov sme nezistili žiadne stopy násilia, ktoré by poukazovali na to, že na menovanej bola vykonaná súlož alebo iná sexuálna manipulácia.“ Okrem jedného malého hematómu na vnútornej strane stehna bez presnejšieho určenia spôsobu a času vzniku neboli zistené žiadne iné stopy násilia, ktoré podľa príbehu vymysleného vedúcim tímu Pálkom sa diali niekoľko hodín pri mnohonásobnom znásilňovaní.

Ako zlom vo vyšetrovaní skupiny sa uvádza práve vyťaženie Viery Zimákovej 22.2.1980, ktorá mala uviesť, že bola pri tom, ako Čerman, Brázda a Kocúr vtiahli do auta dievča, ktoré bolo s nimi na byte kde sa dožadovali styku. Skoro ráno počas cesty z Bratislavy do Nitry zastavili a jeden z nich s dievčaťom vystúpil a vrátil sa bez nej ( str. 3 zápisnice NS ČSFR). Zimáková túto výpoveď neskôr poprela a formálne odvolala ako nepravdivú. Za povšimnutie stoja niektoré významné obsahové prvky: 1 .Traja vtiahli do auta jedno dievča – nie siedmi, ale traja. 2: Boli na byte, kde sa dožadovali styku – opäť len traja a neznásilňovali, ale sa dožadovali styku. 3. Jeden z nich s ňou odišiel z auta a vrátil sa sám – nie traja, ani siedmi s ňou neodišli ( to by vysvetľovalo legendy s dvoma autami pre 9 ľudí). Iba jeden sa vrátil, ktorého presne neoznačila a neuviedla čas, kedy bol preč. Ten mal byť vrahom . Vráťme sa však k tomu, ako z tohto úžasného zlomu sa vyvinul príbeh o hromadnom znásilnení, obmedzovaní osobnej slobody, zväzovania, mlátenia, násilného obmedzovania Cervanovej, pričom znalecký posudok nehovoril o znásilňovaní, opakovanej súloži, či vôbec nejakej súloži a ani o žiadnych vonkajších znakoch násilia po toľkej intenzívnej agresii a zväzovaní. Stačila jedna zmienka z údajného výsluchu Zimákovej. Mašinéria 12 príslušníkov ZNB napísala príbeh o vražde a znásilnení Cervanovej a pod jednotným velením Pálku a hrdinsky odovzdala vec na realizáciu a obnovu vyšetrovania. Ani jedna čiarka, ani jedna strana z činnosti tohto tímu neexistuje, operatívno-agentúrne spisy mali byť odovzdané na FKÚ FS VB. V máji v prípade nastal zvrat. Vo veci sa začalo procesne konať.

K príbehu osadenom do nejakého prostredia a času chýbal motív a páchatelia. Z náročného vyťažovania operatívou zrejme bol ustanovený okruh ľudí, u ktorých sa dalo predpokladať, že sa podarí ich usvedčiť nielen z vraždy, ale cez vymyslené znásilnenie nájdu aj motív k vražde. Príbeh napísaný pod veliteľskou právomocou plk. Pálku bol odovzdaný na realizáciu procesným orgánom SNB. Tie začali podľa pripraveného scenára v júli brať do väzby všetkých podozrivých. Zaujímavá bola stratégia. Preferovala sa teória a okolnosti znásilňovania (vlastne najprv len násilného odvlečenia) a vyčerpávali sa absurdné detaily. Samotnú vraždu k znásilneniu prilepili ako logický následok. Občas sa zdá, že dokonca v určitých variantoch sa mohlo upustiť od znásilnenia vzhľadom na pitevné nálezy, ale pre okamžité spopolnenie tela po pitve nebola ani obava z revízie posudku a vyburcovaná mediálna pozornosť už vyžadovala 7 ohlásených vrahov.

Domnelí páchatelia boli vo väzbe a dokonca ani uznesenia, ktorými boli braní do väzby neuvádzali znásilnenie, ale násilné vtiahnutie do auta a následne násilné odvezenie autom neďaleko obce Kráľová. Všetci páchatelia boli príkazom po celú dobu oddelení bez možnosti styku. Začal sa nielen kolotoč výsluchov obvinených, ale aj svedkov. Začalo ich zastrašovanie, týranie, ovplyvňovanie, skorumpovanie a reálne trestanie ( v prípade Zimákovej trestom za krivú výpoveď, ktorú odvolala ako nepravdivú)
Ing. Beďač bol vypočutý celkom 24x, často bez spisovania zápisnice a bez účasti obhajcu, pri výsluchu dňa 26.8.1981 bol zbitý, podal trestné oznámenie, jeho obhajca JUDr. Arbét mu oznámil, že oznámenie bolo oprávnené.
Kocúr bol vypočutý celkom 31x, z toho 9x bez protokolu, 7x bez obhajcu. Pri ovplyvňovaní a synchronizovaní svedkov proti obžalovaným uviedol prípad, keď jeho vyslovené výmysly, ktorých spracovanie chcel odsledovať boli zapracované do výpovede Beňovej, pričom je vylúčená akákoľvek iná cesta mimo vplyvu vyšetrovateľov.
Brázda bol vypočutý 28x, bol bitý, podávali mu drogy a vyvíjali na neho psychický nátlak, ktorým ho smerovali k samovražde pripravenou legendou o vražde dieťaťa jeho manželkou. Vyhrážali sa mu zničením celej rodiny a vnucovali mu, že trestu smrti unikne iba ak bude spolupracovať (Výpoveď vo filme R. Kirchhoffa – Kauza Cervanová, min: 48:50)
Lachman bol vypočúvaný každý deň od vzatia do väzby.
Dúbravický uviedol, že počet výsluchov bol reálne oveľa vyšší ako je počet zápisníc.

Príbeh a časový dej predžutý a servírovaný obvineným so sprievodným výkladom poľahčujúcich okolností a neustálou kompromitáciou cez vymyslené svedectvá zabrali a vznikali priznania, ktoré nemajú časovú a dejovú zhodu, rozlišujú sa v detailoch, popisom miest, popisom činnosti deja a konania u každého obvineného. Možný počet variácii skutočného stavu pre rozpory vo výpovediach sa nedal ustáliť, ani popísať, preto ustálili verziu, ktorá prípad sprevádzala do obžaloby a neskôr rozsudku. Tento krát ponúkli príbeh vylepšený okorenený príbehom znásilnenia, pri ktorom takisto nie je možné ustáliť kto, kedy a v akom poradí vykonával násilie a kto a ako asistoval. Pre morbídnosť tejto imaginácie zámerne nechcem robiť verejné porovnanie, zostanem pri tom, že o znásilnení sa nehovorilo ani v znaleckom posudku, ani v uznesení o vzatí do väzby. Túto legendu orgány na výkon spravodlivosti rozpracovali do výrokov až počas vyšetrovacej väzby a nie je preukázateľné žiadne znásilnenie.

Nielen u obvinených potierali fakty a programovali výpovede, ale aj u svedkov:
Manželom Daňovým, ktorí dosvedčili alibi Kocúrovi na štrkoviskách v Ivanke pri Nitre sa vyhrážali odobratím dieťaťa do ústavu ak neupravia svoje výpovede podľa predstáv vyšetrovateľa. Rovnaké alibi potvrdené svedkom Luprichom malo za následok vyhrážanie jemu aj manželke daním syna do domova, pritom ho vyšetrovateľ čakal už s vyhotoveným zatykačom a jeho manželke počas viachodinového výsluchu bolo vysvetlené, že aj s manželom budú zatknutí a dieťa pôjde do ústavu. Podobne by sa mohli citovať svedectvá a konfrontácie a rozoberať termíny výsluchov a ich intenzita pred konfrontáciami zabúdajúc pri tom na sociálne prostredie kolúznej väzby a programovania spoluväzňov, či výber spolubývajúcich.

Výpoveď Pálku pred Najvyšším súdom je fascinujúca. Priame priznanie asociácie, že každý kto bol na diskotéke v Bratislave patril medzi podozrivých, že Zimákovej úradne zvratové svedectvo bolo pôvodne nevýznamné a Andrášik aj Čerman už vtedy konkrétne preukazovali svoju neúčasť na diskotéke. Bol presvedčený o páchateľoch a to napriek tomu, že to nebolo spoľahlivo dôkazne potvrdené ( str. 13 protokolu NS ČSFR z 19.10.1990) a dokonca svedkyňa Beňová poprela účasť na diskotéke ( pozn.: práve jej vyťaženie, ale malo spustiť zvrat vo vyšetrovaní a celý príbeh), či dokonca, že Andrašíkovi osobne povedal, že na vyšetrovaní majú záujem stranicki a štátni predstavitelia, lebo sa tak domnieval, aj keď mu to nikto nepovedal. Zaujímavá haluz a zmes táranín od človeka, ktorý mal vysoké politické funkcie v silovom rezorte, viedol FKU, či v priamom podriadení gen. Pješčaka viedol trestné konanie. Pplk. Pálka, ktorý vymyslený príbeh doviedol až pred súd sa ako skúsený kriminalista nikdy nevyjadril k rozporom v časovej línii, k výpovediam obžalovaných, či početným alibi poskytnutých svedkami. Nereagoval na násilie, zastrašovanie, vierohodnosť a nereálnosť výpovedí z hľadiska časových a vecných konfliktov obsahu ani pred Najvyšším súdom. Cynicky uviedol, že zatknutie a samotné vyšetrovanie už nebola jeho kompetencia.

Opakované výsluchy, ktoré boli vedené len na vynucovanie, dobrusovanie alebo dolaďovanie súhry výsluchov boli nezákonné od samého začiatku. Boli vykonané pod nátlakom, bez zachovania práv na obhajobu, bez obhajcov. Najvyšší súd ČSFR nebol povinný tieto okolnosti vecne skúmať, pričom by mu bolo stačilo jedno jediné procesné pochybenie v právach obžalovaných, či v postupe orgánov.

A tak v októbri pustil na slobodu Andrášika, Kocúra a Dubravického, celý rozsudok zrušil a nariadil Najvyššiemu súdu SR trestnú vec znova prejednať, vecne preskúmať, vyhodnotiť a vysporiadať sa s dôkazmi. NS SR ako najvyššia justičná inštancia nového štátu nasadila korunku prípadu. Typicky slovenskú. Slovenská justícia zmietla zo stola záväzné rozhodnutie NS ČSFR. Potvrdila pôvodný rozsudok a Andrášikovi a Kocúrovi zvýšil súd tresty.
Kladiem si otázku, ktorá nebola zodpovedaná. Prečo k vymyslenému príbehu o opakovanom znásilnení neboli vyhodnotené žiadne dôkazy? Tvrdenie posudku, že k súloži ani k manipulácii nedošlo sa obkecávalo kapcióznymi otázkami súdu a neurčitými servilnými odpoveďami súdnych lekárov, ale nech sa prihlási znalec, patológ alebo gynekológ ktorý podpíše svojim diplomom, že niekoľkých hodín intenzívneho násilia nezanechalo žiadnu stopu na obeti. Vďačne zverejním jeho meno pred odbornou aj laickou verejnosťou. O komparácii časovej línie a tvrdení svedkov a obžalovaných už teraz po spresnení 72 pochybení určených NS ČSFR nikto vlastne ani neštekol na najvyššom slovenskom súde a nikomu dodnes nevadí zhluk neprávd, nelogických a konfliktných údajov v týchto výpovediach a ani hodnoverne preukázané alibi…

Neviem, či mám blahoželať skutočnému páchateľovi vraždy ženy, ktorá bola personifikovaná do Ľudmily Cervanovej, alebo mám začať trhať listy v Ústave a v Trestnom poriadku, lebo sú tam pravdepodobne zbytočne. Desí však otrlosť 12-ich členov Pálkovho tímu, Pálku a ostatných SNB-kov, ktorí túto hanebnú reality show inscenovali a realizovali bez štipky sebareflexie a morálnej a etickej hrdosti.

Hovorila som s ľuďmi, ktorí sa dívajú priamo do očí a otvorene hovoria, že boli odsúdení za vraždu a znásilnenie, ktoré nespáchali,  ktoré im neboli dokázané. V priebehu niekoľkých týždňov sa objavili, ale aj ľudia s iným svedomím. Odborné kapacity s medzinárodnou reputáciou z najrôznejších oblastí práva, medicíny, kriminalistickej praxe. A títo mi hrubým červeným perom podčiarkujú ďalšie a ďalšie dôkazy a skladajú vedľa seba úplne racionálne, logické a profesionálne vysvetlenia, ktoré začínajú celému prípadu dávať na strane skutku, spôsobu vyšetrovania a variant spáchania a páchateľov otvorenejšie a kriminalisticky ( procesne aj materiálne) oveľa kvalitnejšie výstupy, ako vyrobila komunistická mašinéria  cez svojich príslušníkov ZNB.

K téme Cervanová:
• Kauza Cervanová – vec je dohodnutá a odsúhlasená so sovietskou prokuratúrou, Brázda dostane vysoký trest, nie povraz ,link

• Kauza Cervanová – odsúdení na základe fikcie – 3.časť ,link

• Kauza Cervanová – násilné akcie proti sestrám Cohen a odsúdenej Viere Zimákovej – 2. časť ,link

• Kauza Cervanová – nájdené telo a kremácia – 1.časť,link

• Ako sudca Koza (dnes Kliment) so siskárom Tóthom po dobrom mene zatúžili a knihu o kauze Cervanová písali ,link