Detektor pravdy 2.

Detektor pravdy 2.
ANDREJ BÁN, FRANTIŠEK ŠEBEJ
V minulom čísle priniesol .týždeň ako prvý zásadné zistenia, podľa ktorých všetci štyria odsúdení v kauze Cervanová, ktorí sa dobrovoľne podrobili testu na polygrafe (laicky detektor lži), ním úspešne prešli. Do celoslovenskej diskusie, ktorá je, žiaľ, zaťažená mnohými mýtami a skresleniami, prinášame nové skutočnosti.
Najpodstatnejší fakt, ktorý si uvedomuje naozaj len málokto (ako prvý komentátor Peter Schutz v SME) treba pripomenúť hneď na úvod. Nejde o to, či je polygraf u nás chápaný ako dôkaz pred súdom. Nejde ani o to, či je presný na 90, 95 alebo dokonca na 98 percent; ako to tvrdia rôzne odborné štúdie v USA, teda v krajine, kde bol polygraf vytvorený, kde má najširšie uplatnenie a kde je v niektorých štátoch považovaný aj za dôkaz pred súdom, čo zatiaľ nikto na Slovensku nepostrehol. Podobne ho ako dôkaz v súdnom konaní (nie však korunný) používajú aj v Izraeli, Kanade, Mexiku a Japonsku.

.štyria zo štyroch
Kľúčové je čosi, čo zatiaľ všetci diskutujúci – od premiéra Fica až po všemožných právnikov – opomínajú. Ak prejde testom úspešne jeden človek, môže ho, za istých okolností, oklamať. Predovšetkým ak ide o špeciálne vycvičeného agenta či jogína. Ak prejdú testom úspešne v tej istej veci dvaja ľudia, je nanajvýš pravdepodobné, že aspoň jeden z nich hovorí pravdu. Ak však prejdú úspešne štyria zo štyroch, čo je tento prípad, je z princípu teórie pravdepodobnosti vylúčené, aby všetci štyria polygraf oklamali. Toto je východisko akýchkoľvek úvah, ktoré nás oprávňuje tvrdiť, že 30 rokov starý prípad Cervanová sa rozsypal ako domček z kariet. Ak by totiž so skutkom nemal nič spoločné čo len jeden zo siedmich odsúdených, celé to padá.
Odsúdení v prípade Cervanová nie sú nijakí tajní agenti KGB ani CIA, ale obyčajní ľudia. Výsledky všetkých štyroch v teste sú veľmi jednoznačné a pravdepodobnosť, že sa v takomto prípade zídu štyria obyčajní ľudia, ktorí všetci dokážu dokonale oklamať polygraf, sa rovná nule.
Spochybňuje sa pritom – niektorými politikmi, policajnými expertmi, psychológmi a právnikmi – nástroj, ktorý už u nás na bezpečnostné previerky využívajú tri inštitúcie: NBÚ, SIS a polícia. Máme v tejto krajine sedemnásť examinátorov, väčšinou ide o absolventov psychológie alebo práva, ktorých v nedávnej dobe vyškolili americkí a izraelskí experti. Jedným z tých, ktorí našich examinátorov školili, je aj rešpektovaný americký examinátor na počítačovom polygrafe Patrick T. Coffey (jeho podrobný životopis priniesol .týždeň 9/2007), ktorý test štyroch odsúdených v kauze Cervanová ochotne a bez nároku na honorár vykonal, pričom testovanie sprostredkoval práve .týždeň. Coffey vraví: „Slovenský parlament schválil zákon, podľa ktorého možno polygraf použiť pri bezpečnostných previerkach. Zdá sa teda, že vaši zákonodarcovia sú naklonení tomu, aby sa používal najmä v prípadoch, keď môže výsledok testu niekomu pomôcť. Nemáte síce súdny precedens, máte však legislatívny precedens.“

.prečo cudzinec?
Zatiaľ tu ešte nikto nepovedal ani iný podstatný fakt, totiž že s inštruktážnou ukážkou práce polygrafu boli oboznámení členovia parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Bolo by mimoriadne užitočné, v záujme vyvrátenia mýtov a predsudkov, ktoré podľa niektorých žlčovitých názorov na internetových diskusiách o tomto zariadení u nás panujú, keby vystúpili z anonymity slovenskí examinátori z NBÚ, SIS a polície a predviedli prácu tohto zariadenia širokej verejnosti. Zatiaľ totiž mlčia a služobné predpisy im iné ani neumožňujú.
Na priamu otázku .týždňa odpovedali hovorcovia týchto troch inštitúcií, že polygraf môžu používať iba pre svoje vnútorné potreby. Otázka, či sa nemali odsúdení v kauze Cervanová radšej podrobiť testu na polygrafe u slovenských examinátorov, je teda zodpovedaná – niet tu inštitúcie, ktorá by taký test vykonala. A nezávislých examinátorov tu tiež niet. Odsúdení nemali inú možnosť, ako sa obrátiť na cudzinca.
Patrick T. Coffey je na rozdiel od svojich slovenských kolegov nezávislý privátny examinátor s takmer 30-ročnou licencovanou praxou, jeden z troch a pol tisíc, ktorých združuje americká asociácia APA. Ako taký slobodne vystupuje v mnohých médiách, vrátane televízií NBC či CNN, kde v diskusných reláciách opisuje svoju prácu. U nás sú polygraf a examinátori utajení, čo zvádza ku konšpiratívnym a paranoickým úvahám. Naproti tomu v USA je to vec verejná.

.omyl sudcu Karabína
Veľmi tristným zážitkom bola minulotýždňová reakcia predsedu Najvyššieho súdu Milana Karabína na výsledok testov odsúdených v kauze Cervanová na polygrafe. Šéf Najvyššieho súdu s rozpačitým výrazom tváre v reakcii na výsledky testovania poznamenal, že tomuto nástroju neveril už v čase, keď písal svoju diplomovú prácu. To však bolo pred možno štyridsiatimi rokmi – a medzi vtedajším analógovým polygrafom a dnešným počítačovým softvérom, ktorý vytvorili „chlapci s 20-kilovými mozgami na Univerzite Johnsa Hopkinsa v USA“ (ide o citát P. Coffeyho) je sakramentský rozdiel.
Pred niekoľkými storočiami testovali Číňania pravdovravnosť podľa množstva slín v ústach a ak ich bolo málo, čo zistili podľa rozžuvaných zrniek ryže, považovali dotyčného za luhára. Medzičasom sa veci trochu pohli dopredu. Prvý polygraf skonštruoval v roku 1917 Američan Wiliam Marston. Jeho nasledovníci Emanuel Donchin a jeho žiak Lawrence Farwell v súčasnosti pracujú na prevratnej novinke, funkčnej metóde vyšetrenia mozgu. Tá je založená na takzvanom signále P 300, ktorý sa objavuje v typickom prípade 300 milisekúnd po určitom druhu zrakového podnetu a ktorý vyvolávajú pri EEG vyšetrení podnety odlišné od bežných. Časy štúdií predsedu Najvyššieho súdu teda (nielen) pri posudzovaní spoľahlivosti polygrafu neznesú porovnanie s dneškom. Sudca Karabín navyše nie je v kauze Cervanová nestranným pozorovateľom – senát Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky pod jeho vedením v roku 1988 odobril zničenie dôkazných vecí v prípade vraždy Cervanovej. Napriek všetkým rozporom v prípade, napriek tomu, že s tým odsúdení nesúhlasili. Rozhodnutie Karabinovho senátu na sklonku totalitných čias má za následok napríklad aj to, že dnes nie je na čom vykonať analýzu DNA a porovnať ju s DNA odsúdených či príbuzných Cervanovej, čím by existovali súdom akceptované dôkazy, ktoré by mimo akýchkoľvek pochybností určili vinu či nevinu konkrétnych ľudí.

.sedem zo siedmich?
Zo strany policajného psychológa Miroslava Matejíka zaznela (v SME 27. februára) pochybovačná otázka, či kládol Coffey otázky kvalifikovane, keďže mal informácie iba od advokáta. Kľúčové otázky v teste sú však jednoducho a jednoznačne formulované ako výroky typu „Urobili ste to a to…“, ktoré vyplývajú z povahy a priebehu skutku tak, ako bol uvedený v obžalobe a v tom nehrá osoba advokáta nijakú úlohu. Aj naši experti by použili iba presne tie isté alebo takmer totožné otázky.
Test na polygrafe je transparentný. Coffey opakovane zdôraznil, že je ochotný výsledky, ktoré získal, ponúknuť slovenským kolegom tak, aby ich vyhodnotili opätovne a nezávisle aj oni. Okrem toho je pripravený prísť v najbližšej dobe opäť na Slovensko a podrobiť testu aj zvyšných dvoch odsúdených, ktorí sú momentálne vo väznici: Milana Andrášika a Miloša Kocúra. Tí podľa slov ich právneho zástupcu tiež privítali možnosť testovania a požiadali väznicu, aby ho mohli podstúpiť.
Zopakujme teda kľúčovú vec. Ak by aj Andrášik s Kocúrom prešli testom úspešne, bolo by to šesť zo šiestich. A ak by sa navyše testu podrobila aj kľúčová svedkyňa, ktorá podobne ako odsúdení tvrdí, že bola v minulosti fyzickým a psychickým nátlakom donútená vypovedať tak, ako to chceli počuť vyšetrovatelia a prokurátori, bolo by to sedem zo siedmich. Odsúdení sú napriek svojej pochopiteľnej nedôvere voči slovenskej justícii najnovšie ochotní podstúpiť test na polygrafe aj pred slovenskými examinátormi. Na to, aby sa rozptýlili akékoľvek pochybnosti, či nejde o manipuláciu, by bolo nanajvýš potrebné, aby v takom prípade došlo ku krížovému prevereniu výsledkov. Coffey by vyhodnotil testy slovenských examinátorov, a tí zase jeho výsledky. Zostáva otázka pre kompetentných: umožníte to?

.slovenský western
To, čím je táto kauza obludná, nie je iba neznámy a možno hrozný osud medičky Cervanovej. Pred tragédiou a utrpením jej blízkych treba mať hlboký rešpekt. Práve preto však treba urobiť všetko pre to, aby vyšla pravda najavo. Dôvody, pre ktoré je už dnes aj .týždeň presvedčený, že sa tak zatiaľ nestalo, by zaplnili celý obsah tohto čísla časopisu. A napokon, mnohé z nich sú už dlho artikulované. Počínajúc správou súdneho lekára doktora Fialu, cez nezohľadnené dôkazy v archívoch, bizarné tvrdenie vyšetrovateľa, že kľúčová svedkyňa išla v noci tajne stopom 150 kilometrov do Bratislavy, aby bola svedkom odporného činu a nebadane sa nadránom vrátila (!) medzi spolužiakov na splav Hrona, až po čosi, čo si opäť málokto všimol.
Odsúdení v 80. rokoch protestovali proti tomu, že súd umožnil zničenie dôkazov. A s úľavou privítali možnosť podstúpiť test na polygrafe.
Správali by sa tak, keby boli vrahovia? Zdá sa, že sedem súdom určených páchateľov sa v tejto kauze ocitlo tak, že ktosi päť rokov po smrti medičky postupne zatýkal desiatky ľudí a nakoniec si vybral siedmich.
Asi každý by si dokázal predstaviť, že by sa to stalo aj jemu. Dôkazy by neboli, iba vynútené priznania. Čo s tým? Polygraf je v našich pomeroch zvláštna metóda, ktorú súdy ani kriminalisti bežne nepoužívajú, toto však nie je bežný prípad. Je to úplne ojedinelý prípad zlyhania súdnej moci, ktorý nemá v našom súdnictve obdobu a súdna moc ho chcela definitívne ukončiť potvrdením tej krivdy. Polygraf bol jediný spôsob, ktorý zostal po tom, čo súdy nariadili zničenie materiálnych dôkazov, ktoré by možno dnes – napríklad analýzou DNA – potvrdili nevinu odsúdených. Preto a len preto sme po ňom siahli a budeme sa téme ďalej venovať Prípad by sa mal vrátiť na začiatok dokazovania.
Test na polygrafe nie je u nás dôkaz, v tomto prípade je to však kľúčový argument, aby sa prípad nanovo otvoril a posudzoval nezávislou porotou. Ak tu taká niekedy bude.

POVEDALI O VÝSLEDKOCH TESTU NA POLYGRAFE:

Jedine, že by ich páchateľ urobil dvadsať
a nepamätal by si na tú konkrétnu,“ povedal
psychológ Miroslav Matejík pre SME o tom, či
je vražda taký trestný čin, ktorý sa dá vymazať
po dlhšom čase z pamäti.
„Podľa niektorých sa to dá dokonca aj oklamať
tak, že sa na to pripravia,“ povedal premiér
Robert Fico novinárom po skončení
schôdze vlády.
„Je to otázka pre odborníkov zo psychológie,“
povedal exminister spravodlivosti Daniel Lipšic
(KDH) pre SME o tom, či odsúdení, ktorí
dlhé roky popierajú vinu, mohli skutkový stav
vytesniť.
„Je to pre mňa isté morálne zadosťučinenie,“
povedal František Čerman, jeden z odsúdených,
ktorí prešli testom, pre Aktuálne.sk.
„Už v mojej diplomovej práci na tému legalita
kriminalistických prostriedkov a metód na
Právnickej fakulte v Prahe som označil túto
metódu za metódu, ktorá nemôže byť použitá
ako dôkazný prostriedok pri akejkoľvek
trestnej činnosti a na tom sa podľa mojich
poznatkov nič nezmenilo. Takže výsledky detektoru
lži podľa môjho názoru nie sú dôkazom,“
povedal predseda Najvyššieho súdu
Milan Karabín.
„Ak sa objavia závažné zistenia v akomkoľvek
prípade, je potrebné sa nimi zaoberať,“ povedal
minister spravodlivosti Štefan Harabin
(HZDS) pre SME.
„Vec je právoplatne skončená,“ konštatoval
podľa denníka SME generálny prokurátor
Dobroslav Trnka s tým, že k prípadu sa nebude
viac vyjadrovať.
„Spravodlivosť procesu, minimálne pred rokom
1989, nebola celkom zabezpečená,“ povedal
poslanec Gábor Gál (SMK) pre denník
SME s tým, že sa mu nezdá ani to, že sa prípadom
aj po páde komunizmu zaoberali tí istí
sudcovia ako za totality.